Repa obyčajná (zriedkavo: mangold; zastarano: manholtmanholt. In: Historický slovník slovenského jazyka (Poznámka: Výklad v bode 2. nie je uvedený správne. V skutočnosti sa ako manholt (slovo prebraté z nemčiny; časté slovenské dobové synonymum bolo cvikla) v minulosti označovala celá repa obyčajná (Beta vulgaris) - porov. napr. Mattioli 1562, Nemnich 1793 (stĺpec 593 obsahuje presne slová citované vo výklade v bode 2. ), heslo cwikla v Bernolákovom Slowári a prakticky ľubovoľný starý nemecký text, napr. Martini 1787. Vo výklade v bode 2. teda došlo k zámene súčasného významu slova cvikla s historickým významom slova cvikla)cwikla. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (Poznámka: Uvedené nemecké preklady sú označenia všetkých druhov repy obyčajnej, nielen cvikla v dnešnom ponímaní (červená repa)., cvikla obecná, cvikla GOČÁR, J. N. Malé zrkadlo hospodárstva. 1873. S. 81 . S. 81, červená repa; lat. Beta vulgaris) je druh zeleniny z rodu repa (Beta).
Repa obyčajná vo väčšine súčasných systémov pozostáva z približne dvoch divých poddruhov (jeden z nich sa volá repa obyčajná prímorská) a z jedného pestovaného poddruhu, ktorý sa skladá z taxónov mangold, kŕmna repa, cukrová repa a cvikla. Uvedené pestované taxóny sa delia na veľké množstvo kultivarov. Pestovaná repa obyčajná sa využíva ako koreňová zelenina, listová zelenina, kŕmna plodina či technická plodina.
Charakteristika Repa obyčajná je dvojročná rastlina. V 1. roku sa vytvorí buľva a z buľvy vyrastajúca listová ružica, pričom buľva (=koreň v širšom zmysle) vzniká zhrubnutím a zdužinatením troch častí rastliny: spodnej časti stonky (t.j. stonky v užšom zmysle, čiže stonky bez hypokotylu), t.j. epikotylu (výsledok je tzv. hlava buľvy), hypokotylu (výsledok je tzv. krk buľvy, čo je - jednoducho povedané - nadzemná časť toho, čo voľným okom vyzerá ako zhrubnutý koreň), koreňa v užšom zmysle (to je všetko to, čo je pod zemou). V 2. roku vznikne kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých drevnatejúcich súkvetí. U mangoldu a u divých poddruhov repy obyčajnej je buľva veľmi tenká, čiže vyššie spomínané zhrubnutie a zdužinatenie je veľmi malé až žiadne.
Využitie jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej (t.j. taxóny repy obyčajnej pravej): Mangold sa pestuje kvôli konzumácii listov alebo listových stopiek ľuďmi, Kŕmna repa slúži ako krmivo hovädzieho dobytka či ovcí (ale listy môžu konzumovať aj ľudia), Z cukrovej repy sa využíva buľva na výrobu cukru a celá rastlina ako krmivo, Z cvikly (t.j. červenej repy) konzumujú ľudia buľvu.
Dejiny jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej: Mangold je asi najstarší z pestovaných taxónov. Zrejme vznikol na Strednom Východe okolo roku 8500 pred Kr. z divého poddruhu známeho ako repa obyčajná prímorská (Beta vulgaris subsp. maritima). Doložený je napr. v starovekom Egypte 3500 pred Kr., v Sýrii 1200 pred Kr., v starovekom Grécku 1000 pred Kr. a v starovekej Číne 600 pred Kr.. Kŕmna repa možno pochádza už zo starovekého Grécka, ale každopádne je v Európe doložená najneskôr od prelomu stredoveku a novoveku. Podľa jednej verzie sa kŕmna repa vyskytovala v Nemecku už najneskôr na konci stredoveku, podľa inej verzie sa rozšírila v 15. storočí zo Španielska (kam ju svojho času priniesli Arabi) do Holandska a odtiaľ v druhej polovici 16. storočia do časti Nemecka. Faktom však je, že na ostatné územia Nemecka sa kŕmna repa rozšírila až v priebehu 18. stor. a na konci 18. storočia odtiaľ do Francúzska, Čiech a ostatnej strednej Európy. Do Anglicka sa kŕmna repa dostala takisto až na konci 18. stor., pravdepodobne z Flámska. Zhruba do polovice 18. storočia sa kŕmna repa obyčajne nepoužívala ako krmivo, ale ju (celú) konzumovali ľudia. Prvá cukrová repa vznikla až koncom 18. storočia, konkrétne v Sliezsku, bežnou sa stala až v 1. polovici 19. storočia. Cvikla je doložená už v Rímskej ríši, jej presný pôvod je neznámy.BIANCARDI, E. et al. Chapter 6. Sugar Beet. In: J.E. Bradshaw (ed.), Root and Tuber Crops, Handbook of Plant Breeding. 2010. S. 174-175https://www.feedipedia.org/node/534E. Biancardi et al., Beta maritima: The Origin of Beets, DOI 10.1007/978-1-4614-0842-0, ' Springer Science+Business Media, LLC 2012 - Appendixes
Systematika druh repa obyčajná A [zriedkavo: mangold A; zastarano: manholt A/cvikla obecná/cvikla A/červená repa A] (lat. Beta vulgaris A): (Poznámka: V texte je, zdá sa, žltá či oranžová cvikla D nesprávne stotožnená so žltou kŕmnou repou.)repa. In: Pyramída. S. 4970HELM, J. Versuch einer morphologisch-systematischen Gliederung der Art Beta vulgaris L. In: Der Züchter 27, S. 203–222. 1957řepa. In: Malá československá encyklopedie. S. 462cukrová repa, cvikla. In. Encyclopaedia Beliana II. S. 656, 666repa. In: Encyklopédia Slovenska V., S. 70LANGE, W. et al. Taxonomy and cultonomy of beet (Beta vulgaris L.) BotanicalJournal ofthe Linnean Sociely (1999), 130: 81-96. BARANEC, T. Systematická botanika. 2001. S. 79BTCB, 2018. Ar parasto bieti (Beta vulgaris) saistīto latvisko nosaukumu revīzija. Biosistēmu Terminoloģijas Centra Biļetens 2(1): 5–6 repa. In: Všeobecný encyklopedický slovník M-R. 2002. S. 895-896REUSS, G. Května Slovenska... 1853, S. 363 Case study: Regional consensus document on ecological assessment of genetically modified sugar beet (Beta vulgaris) for Black Sea region. 2010 Názorná květena zemí koruny české...Svazek IV. Rostliny bezkorunné (Apetalae), jednoděložné (Monocotyledones), nahosemenné (Gymnospermae) a tajnosnubné cevnaté (Cryptogamae vasculares) S 975 obrazci. 1902. S. 64-66 Beta. In: Ottův slovník naučný.řepa. In: HOLUBY, J. Ľ. V záhradách Trenčianska najčastejšie dochovávané rastliny. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti: Revue de Societé de ..., Zväzok 1. 1896 řepa. In: Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 380ŠTÚR, D. Versuch einer Aufzählung der phanerogamischen Nutzpflanzen Österreichs und ihre Verbreitung. 1857. S. 25 LIPPMANN, E. O. von. Geschichte der Rübe (Beta) als Kulturpflanze von den ältesten Zeiten an bis zum Erschienen von Achard's Hauptwerk (1809) : Festschrifts zum 75jährigen Bestande des Vereins der deutschen Zuckerindustrie. 1925 s. 159řepa. In: Sokolova D.V. Fodder beet gene pool from the VIR collection: diversity, potential. Vegetable crops of Russia. 2020;(4):20-27. poddruh Beta vulgaris subsp. adanensis - dnes niekedy považovaná za samostatný druh Beta adanensis; staršie považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. maritima poddruh repa obyčajná prímorská/repa prímorská/prímorská repaŠtefan Tóth, Pavol Porvaz. Repa burinová a repa cukrová – repa verzus repa. In: LCaŘ 129, č. 4, duben 2013 /repa divá (Beta vulgaris subsp. maritima) - dnes niekedy považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. vulgaris A; staršie považovaná buď za samostatný druh Beta maritima A, alebo za samostatné druhy Beta maritima B, repa vytrvalá (Beta perennis) a Beta orientalis (=Beta beng(h)alensis); staršie často zahŕňala aj dnes samostatný druh Beta macrocarpa (alternatívne bola macrocarpa v rámci Beta vulgaris obsiahnutá ako samostatný poddruh Beta vulgaris subsp. macrocarpa) poddruh repa obyčajná pravá/repa pravá (Beta vulgaris subsp. vulgaris A [alebo zastarano subsp. sativa]) - zahŕňa všetky pestované taxóny repy obyčajnej; niekedy považovaná za samostatný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris B/Beta sativa) alebo za súborný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris agg.): repa obyčajná pravá zeleninová/repa obyčajná zeleninová/repa zeleninová/mangold B [zastarano: manholt B]/špenátová repa A/repa obyčajná špenátová A/listová repa/zriedkavo: repa sicílska/cvikla listová/repa obyčajná cvikla/repa cvikla/staršie: cvikla mangoldNemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 327 (Poznámka: Je možné, že ide o preklep v podobe vypadnutia čiarky medzi slovami cvikla a mangold)/staršie:cvikla BNemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 59 [zastarano: cvikla obecná cvikla] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. vulgaris [alebo convar. cicla alebo var. cicla A alebo Skupina Cicla A]/Beta vulgaris subsp. cicla A) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta cicla (zastarané varianty: Beta cycla, Beta sicla, Beta sicula, Beta cicula) A/Beta hortensis A/Beta alba A/Beta vulgaris C (V dávnejšej minulosti u niektorých autorov existoval taxón Beta cicla B [resp. Beta vulgaris subsp. cicla B]/Beta hortensis B/Beta alba B, ktorý zahŕňal nielen mangold A, ale aj kŕmnu repu a prípadne aj cukrovú repu B, t.j. išlo o opak červenej repy, čiže taxónu Beta vulgaris E): mangold C/špenátová repa B/repa obyčajná špenátová B/repa obyčajná pravá zeleninová špenátová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Cicla B [alebo var. cicla B alebo (pro)var. vulgaris alebo var. hortensis alebo var. lustensis alebo var. angustinervia alebo var. communis]/ Beta vulgaris subsp. vulgaris B [alebo subsp. cicla C]): s bielym povrchom koreňa (f. virescens/f. alba/f. cicla) so žltým (či oranžovým) povrchom koreňa (f. luteola/f. lutescens/f. flavescens) s červeným povrchom koreňa (f. vulgaris/f. rubra/f. purpurascens) so zvlnenými listami (f. crispa; zastarano Beta crispa/ Beta vulgaris var. crispa A) - táto forma sa alternatívne považuje za súčasť predchádzajúcich troch foriem stopkový mangold/stopková repa/špargľová repa/repa obyčajná pravá zeleninová špargľová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Flavescens [alebo (pro)var. flavescens alebo var. macropleura alebo var. latinervia alebo var. crispa B]/ Beta vulgaris subsp. flavescens) - zastarano niekedy uvádzaný ako samostatný druh Beta chilensis/Beta brasiliensis/Beta italica A: s bielou listovou čepeľou (f. leucopleura [et macropleura]/f. alba) so žltou (či oranžovou) listovou čepeľou (f. flavescens/f. chrysopleura/f. xanthopleura/f. lutescens) s červenou listovou čepeľou (f. rhodopleura [et phoenicopleura]/f. rubescens/f. incarnata) s viacfarebnou listovou čepeľou (f. variocicla) repa obyčajná pravá kŕmna/repa obyčajná kŕmna A/repa kŕmna A/repa koreňová [zastarano: cvikla obecná repová/burák A/cvikla C/botvina/kvakaPRESL: Ws̆eobecný rostlinopis; c̆ili, Popsánĭ rostlin we ws̆elikém ..., Zväzok 7,Časť 2. 1846 S. 1282 /nepresne: cukrová repa A (cukrovka A)Beta; burák. In: ] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. crassa A [alebo convar. vulgaris alebo var. rapacea A alebo var. rapa A]/ Beta vulgaris subsp. esculenta A [alebo subsp. rapacea A alebo subsp. vulgaris C]) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta vulgaris D/Beta rapacea/Beta rapa A/Beta esculenta/Beta crassa A: s primárne bielym vnútrom buľvy - 1. Vnútro buľvy (teda dužina) može byť často namiesto bielej skôr žltkasto-zelenkasté a ojedinele inej farby (žlté či červené - pozri nižšie). 2. Hoci dnes tento taxón nemá vedecké meno (ale porov. Doplnkovú informáciu č. 4), do začiatku 19. stor. išlo v podstate o kŕmnu repu v širšom zmysle, pretože do začiatku 19. stor. bola cukrová repa ešte novinkou a spravidla sa uvádzala zahrnutá do kŕmnej repy (lat. názvy boli napr. Beta vulgaris var. alba A či Beta alba C; porov. aj Doplnkovú informáciu č. 2): kŕmna repa/repa obyčajná kŕmna B/repa kŕmna B/repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Crassa [alebo Skupina Rapacea alebo (pro)var. crassa alebo convar. crassa B alebo var. rapacea B alebo var rapa B alebo var. burgundica alebo var. alba B]/ Beta vulgaris subsp. crassa [alebo subsp. rapacea B]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta alba D/Beta burgundica/Beta crassa B/nesprávne: Beta altissima A (Pozri doplnkovú informáciu č. 6); vnútro buľvy je štandardne biele či žltkasto-zelenkasté, ojedinele žlto-bielo pruhované až žlté (napr. kultivar Golden Tankard) alebo červeno-bielo pruhované až červenkasté; z iného hľadiska sa rozlišuje kŕmna repa: s bielym povrchom buľvy (f. crassa/f. alba/f. globosa et depressa; po slovensky: repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová sladkastá)