náhľad | vpravo | Charles Richter, po ktorom je pomenovaná Richterova stupnica.Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).
Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).
Charakteristika V roku 1935 Charles F. Richter a Beno Gutenberg z California Institute of Technology vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.
Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.
Richterova stupnica Názov Magnitúda Účinky Frekvencia výskytu mikro < 2 Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné Niekoľko miliónov za rok veľmi malé 2,0 – 2,9 Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné Viac ako milión za rok malé 3,0 – 3,9 Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd Viac ako 100 000 za rok slabé 4,0 – 4,9 Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd 10 000 až 15 000 za rok stredné 5,0 – 5,9 Zle postavené budovy môžu spadnúť 1 000 až 1 500 za rok silné 6,0 – 6,9 Veľké škody až na ploche 100 km2 100 až 150 za rok veľké 7,0 – 7,9 Veľké škody na veľkých oblastiach 10 až 20 za rok veľmi veľké 8,0 – 8,9 Škody na niekoľko sto kilometroch Jedno za rok masívne 9,0 – 9,9 Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch Jedno za 10 až 50 rokov meteorické 10+ doposiaľ nezaznamenané Extrémne zriedkavo
Na Slovensku + Výber intenzívnejších zemetrasení na Slovensku Rok Zemetrasenie Lokálne magnitúdo Makroseizm. intenzita (EMS-98) Doba trvania Následky 1763 Zemetrasenie v Komárne v roku 1763 6,26,5 9 20 min 83 mŕtvych, 103 zranených 1906 Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 1906 5,7 8,5 < 10 s vážne poškodenia stavieb, zosuvy, trhliny 2023 Zemetrasenie pri Vranove nad Topľou 9. októbra 2023 4,9 68 4 s poškodenia stavieb 2026 Zemetrasenie pri Šamoríne 21. februára 2026 4,3 ≤ 3 s menšie poškodenia stavieb
Referencie
Pozri aj magnitúdo
Externé odkazy Zemetrasenia na Slovensku. Enviromagazín 5/2008
Kategória:Stupnice Kategória:Seizmológia