thumb|Pobrežie Severného mora pri Lønstrupe v Dánsku
More (iné názvy: okrajové moreAtlas sveta pre každého. Bratislava: Slovenská kartografia, Bratislava. 1988. S. 183Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správe geodézie a kartografie. 1960. S. 15, vedľajšie moreKÜHNLOVÁ, H. et al. Seminár zo zemepisu pre 4. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, S. 95KOLÁČNÝ, A. Malý atlas sveta. Bratislava: Správa geodézie a kartografie na Slovensku, 1957, S. 55Červené more. in: GECSE, G. et al. Malý lexikon Biblie. Bratislava: Spektrum, 1990, S. 38KRÜMMEL, O. Handbuch der Ozeanographie – Band I. 2. Aufl. Stuttgart: Verlag von J. Engelhorn. 1907 S. 23-29 ) je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.more. In:
Na rozdiel od vyššie uvedenej definície sa more v mnohých textoch nepovažuje za časť svojho oceánu, ale za opak pojmu oceán. To znamená, že napríklad Stredozemné more sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou Atlantického oceánu, alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415
Niektoré moria majú z tradičných dôvodov vo svojom názve namiesto slova "more" slovo "záliv", napríklad Hudsonov záliv, Perzský záliv, a pri niektorých veľkých zálivoch je sporné, či ide o moria alebo zálivy, napr. Biskajský záliv.
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, v súčasnosti sú to najmä Kaspické more, Aralské more (=Aralské jazero) a Mŕtve more. Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú spojené so svetovým oceánom.
Delenie Rozlišujú sa okrajové moria v užšom zmysle a vnútorné moria:
Okrajové moria v užšom zmysle sú moria, ktoré buď na istom úseku priliehajú ku kontinentu a inak sú čiastočne ohraničené ostrovmi alebo polostrovom (prípadne vyvýšeninami morského dna), alebo sú úplne obklopené ostrovmi. Príklady sú: Severné more, Barentsovo more, Koralové more, Jávske more. Niektorí autori od tohto druhu mora oddeľujú ako samostatný druh mora medziostrovné moria, t. j. moria úplne obklopené ostrovmi, napr. Jávske more. Okrajové moria v užšom zmysle sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu.
Vnútorné moria (iné názvy: vnútrozemské more, stredozemné more, stredomorie) sú moria takmer úplne obklopené kontinentom a s ostatným svetovým oceánom sú spojené len jedným či niekoľkými prielivmi, napr. Stredozemné more, Baltské more, Červené more. Vnútorné moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania resp. naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť než okrajové moria a aj v ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.moře. In: Malá československá encyklopedie IV. 1986. S. 339 (Poznámka: Text sčasti prevzatý z moře. In: Příruční slovník naučný III. 1966. S. 212)HERBER, V. Geografie světového oceánu. 2004. S. 23, 24 (prístup 4.5.2026) heslá more, vnútrozemské moria, okrajové moria, medziostrovné moria. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 666KRÜMMEL, O. Handbuch der Ozeanographie – Band I. 2. Aufl. Stuttgart: Verlag von J. Engelhorn. 1907 S. 23-52 thumb|right|Červené more – typické vnútorné more Charakteristika Moria a oceány pokrývajú celkovo 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.
Zoznam základných morí podľa oceánov Tichý oceán Arafurské more Bandské more Beringovo more Filipínske more Floreské more Jávske more Japonské more Juhočínske more Kalifornský záliv Koralové more Ochotské more Sulaweské more Suluské more Tasmanovo more Vnútorné more Východočínske more Žlté more Atlantický oceán Azovské more Baltské more Čierne more Guinejský záliv Írske more Karibské more Keltské more Labradorské more Marmarské more Mexický záliv Nórske more Sargasové more Scotijské more Severné more Stredozemné more Alboránske more Baleárske more Egejské more Iónske more Jadranské more Levantské more Ligurské more Tyrrhenské more Záliv svätého Vavrinca Indický oceán Andamanské more Arabské more Bengálsky záliv Červené more Lakadivské more Perzský záliv Timorské more
Severný ľadový oceán Baffinovo more Barentsovo more Beaufortovo more Biele more Čukotské more Grónske more Hudsonov záliv Karské more More Laptevovcov Východosibírske more Južný oceán Amundsenovo more Bellingshausenovo more Davisovo more D'Urvillovo more Mawsonovo more More kozmonautov More spolupráce Riiser-Larsenovo more Rossovo more Somovovo more Weddellovo more
Referencie
Pozri aj
oceán rieka mesačné more geografia
Iné projekty
Kategória:Hydrosféra Kategória:Hydrológia