Nesvady () sú mesto na Slovensku v okrese Komárno. Nesvady sú 141. mestom na Slovensku, v poradí podla počtu obyvateľov sú 117.

Podľa sčítania v roku 2021 malo v meste slovenskú národnosť 41,1%, maďarskú 49,1%, rómsku 8,3%, českú 0,4% a nezistenú 0,7% obyvateľov.

Polohopis Mesto leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny, na severe okresu Komárno. Nachádza sa na východe geomorfologického celku Podunajská rovina, v časti Novozámocké pláňavy. Západným okrajom preteká Stará Nitra. Prístup do mesta zabezpečujú cesty III. triedy z Nových Zámkov ( SV smerom), Kolárova ( Z smerom) a Hurbanova ( JV smerom). Okresné mesto leží južne a krajské mesto Nitra je vzdialené severným smerom.

Dejiny Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie lokality už v neolite, kedy sa tu nachádzalo sídlisko ľudu želiezovskej skupiny, patriacej do kultúry s lineárnou keramikou (cca 4700 pred Kr.). Ďalšie nálezy pochádzajú z bronzovej doby, kedy tu bola rozšírená únětická kultúra (kostrové pohrebisko), nasledoval ľud halštatskej, laténskej a rímsko-barbarskej kultúry. V 8. storočí sem prišli Slovania, po ktorých sú výraznejšie stopy v podobe sídliska a pohrebiska z doby veľkomoravskej (10. - 12. storočie). Z 10. storočia pochádzajú tiež nálezy staromaďarských hrobov.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o osade „Nasvod - Novum Naswod“ pochádza z roku 1269, o dekádu neskôr sa sídlo nazývalo Nauzuad, z roku 1312 sa zachoval názov Naywad, z roku 1927 Nasvad a od roku 1948 sa používa názov Nesvady. Maďarský názov mesta je Naszvad. Osada „Aňala“, ktorá je dnes miestnou časťou, sa spomína už v roku 1239.

Územie i obec patrila do majetku ostrihomského arcibiskupstva, vyplienili ju v roku 1311 prívrženci Matúša Čáka. V 15. storočí musela obec odvádzať daň husitskej posádke, sídliacej v Trnave, ktorá toto územie ovládala. V tomto období sa tu konali krajinské trhy na sv. Bartolomeja (24. augusta) a sv. Imricha (5. novembra). Rozvoj trhového mestečka zastavili v roku 1554 osmanské vojská, ktoré plienili územie južného Slovenska a zničili aj Nesvady a Aňalu. Už v roku 1572 však Nesvady boli opäť životaschopným mestečkom s jarmočným právom, ktoré malo 68 osídlených, no tiež 38 opustených usadlostí. Začiatkom 18. storočia bola svojím zemepánom, ostrihomským arcibiskupom, osada Aňala obnovená ako majer a následne okolo roku 1871 pripojená k obci Nesvady. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, rybárstvom, tkaním a zhotovovaním nástrojov.

Po viedenskej arbitráži boli Nesvady so širokým okolím anektované Maďarskom a v roku 1947 bola vysídlená časť obyvateľov maďarskej národnosti, ktorých nahradili repatrianti z Maďarska a Rumunska.

Nesvady získali k 1. januáru 2020 štatút mesta, sú tak najnovším slovenským mestom.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa pestúna, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1782. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s nárožným zaoblením so šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, s voľne stojacou vežou, z rokov 1950-1951. Autorom projektu kostola je významný architekt Emil Belluš. Ide o presídlenecký kostol, ktorý si postavili slovenskí evanjelici presídlení počas výmeny obyvateľstva z dnešného Maďarska. Interér má plochý dreveným strop. Oltár je organového typu, teda prepojený oltár s organom od firmy Rieger. Nachádza sa tu mozaika Pán Ježiš - priateľ dietok. Fasády kostola sú hladké v duchu funkcionalizmus s pravouhlo ukončenými oknami. Vstup je riečený ako jednoosový portikus, nad ním je umiestnené rozetové okno členené motívom kríža. Pri kostole stojí samostatná veža s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

Partnerské mestá Felsőszentiván, Maďarsko Nagyigmánd, Maďarsko Malý Kereš, Maďarsko

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Komárno Kategória:Mestá na Slovensku