Pukanec je bývalé slobodné kráľovské banské mesto, dnes obec na Slovensku v okrese Levice.
Polohopis Pukanec leží v Honte na južných svahoch Štiavnických vrchov, ktoré vznikli v sopečnou činnosťou v neogéne. Rudné žily v okolí s obsahom drahých kovov (striebro a zlato) boli od staroveku impulzom k banskej činnosti a následne založeniu mesta. Pukanec má popri geologických pokladoch aj nádhernú krajinársku panorámu a priaznivú klímu s teplými letami a relatívne miernymi zimami. Od stredoveku sú tu priaznivé podmienky pre vinohradníctvo, ovocinárstvo a záhradníctvo. V Pukanci končí Panónska nížina s teplou klímou, ktorá na jeho hornom konci prechádza do karpatskej krajiny.
Dejiny Pred udelením mestských práv thumb|left|Náhrobný kameň z roku 1320. "CSEPULT (A)LBERT DORM ANN. DO. MCCCXX" / Pochovaný (A)lbert odpočíva v pánu 1320Najstaršiu zmienku o Pukanci (Villa Baka) nájdeme v zakladajúcej listine opátstva v Hronskom Beňadiku z roku 1075. Villa Baka sa nachádzala v katastroch Devičian a Pukanca. Po objavení strieborných žíl a začiatkoch banskej činnosti sa postupne v 13. storočí rozdelila na Tóth Baka a Nemeth Baka. Názov Nemeth Baka je dokladom nemeckého pôvodu nových osadníkov, ktorí prišli do Uhorska po tatárskom vpáde. Z nej sa vyvinulo mesto Pvkancz, Puckano, Bocano, Buganz, Bacabanya, Pukanec. Tak sa postupne vyvíjal názov mesta s nie celkom jasným etymologickým pôvodom. Prvá hodnoverná zmienka o nemeckých ťažiaroch pochádza z roku 1270, kedy si štyria štiavnickí mešťania Wernel, Wyllam, Thamar a Albert prenajali od kráľa Bela IV. za 250 hrivien striebra obce Pukanec, Bohunice a Dekýš. Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku Priama zmienka o baniach na striebro v Pukanci (fodina argenti Bacabana) je v listine z roku 1321. Na existenciu sakrálnej stavby v Pukanci už v období pred udelením mestských práv poukazuje náhrobný kameň s menom pochovaného Alberta z roku 1320, ktorý sa našiel pri prestavbe farského kostola sv. Mikuláša biskupa v roku 1940.
Zlatý strieborný vek thumb|Exteriér kostola sv. Mikuláša v PukanciK udeleniu základných mestských výsad mestu Pukanec došlo pravdepodobne už v období 1311 až 1321, podľa najstaršej zachovanej listiny v pukanskom archíve však 4. júla 1321 kráľ Karol Róbert opätovne daroval mesto šľachticom Ondrejovi a Julovi, synom Haslowa z Topoľčianok. Mesto kráľ šľachte odňal niekedy v období 1325 až 1329 a vtedy sa Pukanec definitívne stal slobodným kráľovským mestom.Peter Keresteš 2015, K počiatkom kráľovského banského mesta Pukanec In: Prudentissimae dominae nobis honorandae: k životnému jubileu profesorky Márie Kohútovej, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava, 2015 s. 40-56. V tridsiatych rokoch 14. storočia bola v Pukanci, podobne ako v iných banských mestách, podľa nariadenia kráľa zriadená banská komora. Doložení komorskí grófi v Pukanci sú Kadold (1345) a Michal (okolo 1433). Na ekonomickú silu pukanských mešťanov v 14. storočí poukazuje fakt, že Pukanský richtár a Kadold vlastnili banské mlyny aj v Kremnici (1331). Banskí podnikatelia z Pukanca si tiež prenajímali miesta na banské mlyny od hronskobeňadického opátstva. V prvej písomnej zmienke o Novej Bani z roku 1337 sú spomenutí pukanskí mešťania Mikuláš, Ladislav a Peter. Podľa dohody z roku 1345 mali ťažiari z Pukanca prednostné právo na prenájom miest na postavenie banských mlynov na potoku vo vznikajúcej Novej Bani. V roku 1442 bol v spore o nasledovníctvo trónu v Uhorsku Pukanec vypálený vojskami jágerského biskupa Šimon Rozgoňa a Petra Čecha z Levíc pričom boli pravdepodobne zničené pôvodné mestské privilégiá. Na ich obsah je možné usudzovať len z neskorších potvrdení z rokov 1513 a 1547.
V spolku stredoslovenských banských miest 7.4.1388 je Pukanec zastúpený na prvom spoločnom zasadaní šiestich banských miest v Banskej Štiavnici (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Pukanec, Nová Baňa a Ľubietová) Ekonomickú silu Pukanca v tomto období naznačuje podiel na spoločných výdavkoch banských miest. Podľa Štefánika (2010) sa v období 1505 – 1519 pohyboval okolo 6%. Napríklad príspevok na udržiavanie zvolenského hradu bol v roku 1505 rozdelený nasledovne: Kremnica 699, Štiavnica 550, Banská Bystrica 500, Pukanec 75, Nová Baňa 40, Banská Belá 40 a Ľubietová 36. Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 91
Špitálsky kostol thumb|Špitálsky kostol sv. Alžbety, detail z mapy opevnenia mesta Pukanec z rokov 1572 - 1574 od Natale Angieliniho.Okolo roku 1433 sa v závete novobanského mešťana spomína špitál sv. Alžbety v Pukanci.Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku Kostol zakreslený na dvoch nákresoch Pukanca od Natale Angieliniho z rokov 1572 – 74 mimo palisádového opevnenia mesta je preto zrejme špitálsky kostol sv. Alžbety. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že nákresy tento kostol situujú do oblasti, kde až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia vyvieral minerálny prameň nazývaný „Špitáľka“. V banských mestách vznikali od 15. storočia podporné spolky, bratské pokladnice, ktoré vyplácali nemocenské a rôzne podpory. Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975 Vzhľadom k náročnej práci a častým úrazom si mestá budovali aj banícke nemocnice, „špitály“. V Pukanci pracovali niekoľko storočí stovky ľudí v ťažkých banských podmienkach pri spracovávaní rudy, takže potrebovali aj lekársku starostlivosť a „špitál“ s príslušným špitálskym kostolom.
Na hranici Osmanskej ríše náhľad|vľavo|Opevnený Pukanec (vpravo), okolo 1572 Za prvé priblíženie Turkov k Pukancu možno považovať 16. august 1544, keď Turci napadli a vypálili Levice. 28.4.1564 posiela Pukanec správu Kremnici o incidentoch v posledných ôsmich dňoch, keď sa Turci priblížili k mestu – objavili sa v poli a nad mestom a vyvolali potýčku so strážou pri mestskej bráne Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 120. V roku 1569 dožilo drevené oplotenie Pukanca a cisár Maximilián prikázal oplotenie opraviť a zároveň poslal do Pukanca posádku 50 tich vojakov pod vedením Chorváta Juraja Barbariča, ktorý bol veliteľom pukanskej posádky do júna 1576. Vzhľadom na rastúce nebezpečenstvo rozhodol Uhorský snem 13.4.1578 o opevnení Pukanca kamenným opevnením. Toto opevnenie sa stavalo v rokoch 1578 až 1595, nebolo však nikdy dokončené. Približne v tomto období bol prestavaný aj farský kostol, na ktorom bola umiestnená obranná nadstavba so strieľňami. V Pukanci bola na konci 16. storočia umiestnená aj posádka o sile niekoľko sto vojakov. Napríklad v roku 1582 pozostávala z 250 pešiakov a 100 jazdcov.
Turci v ranných hodinách 1.10.1640 Pukanec napadli a s výnimkou niekoľkých domov a mestského hradu, vypálil.Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK Udalosť beletristicky opísal Pavol Križko v Slovenských pohľadoch z roku 1895 pod názvom Hrozná noc Pukanská. V tom čase bol veliteľom pukanskej posádky Gašpar Bartakovič. Po páde Nových Zámkov v roku 1663 vypálili Turci 14.5.1664 Pukanec po druhýkrát. V júli 1703 prišlo do Pukanca Rákoczyho vojsko, a koncom roku 1709 sa tu vyskytol mor. Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 139
Mesto baníctva, remesiel a ovocinárstva Po úpadku baníctva v sedemnástom storočí rastie význam remesiel, z roku 1636 pochádzajú artikuly debnárského cechu, z roku 1640 artikuly veľkého cechu zlatníkov, kováčov, zámočníkov, mäsiarov, čižmárov a kolárov. Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 144 Začiatok dôležitého hrnčiarskeho cechu sa datuje do roku 1663, kedy si tento cech požičal artikuly od novobanských hrnčiarov. Zamboj, Ján (zost.), 1975, Pukanec. Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia, Martin 1975, s. 286 V rámci investícií do baníctva Hlavným komorgrófskym úradom v Banskej Štiavnici bol v rokoch 1768 – 1770 postavený Tajch Štampoch. Táto umelá vodná nádrž existuje dodnes. Baníctvo aj napriek tejto investícii postupne stráca na význame. V priebehu 19. storočia sa v Pukanci postupne zatvárajú posledné bane. Aj slávny polyhistor Matej Bel vo svojich Notitia Hungariae novae IV vydaných v roku 1742 konštatuje, že po úpadku baní banské kráľovské mesto a remeselnícke centrum Pukanec stratilo svoj niekdajší význam a lesk.
Strata štatútu mesta Úpadok baníctva, mimoriadne výdavky i legislatívne zmeny spôsobili, že v roku 1876 prestáva byť Pukanec slobodným kráľovským mestom a od roku 1891 sa stáva obcou. V tomto roku bola zatvorená aj Biela baňa, posledná baňa v Pukanci. V roku 1899 bola zbúraná dolná mestská brána. V roku 1950 bol v Pukanci zriadený komunálny podnik Drevoremeslá obce Pukanec, dnes Hammerbacher a.s., ktorý je dodnes najväčším zamestnávateľom v Pukanci. Od roku 1993 obec začiatkom letných prázdnin organizuje Pukanské remeselnícke trhy. V roku 2005 bol otvorený náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci. V klasifikácii vinohradníckych oblastí Slovenska zastrešuje Pukanský vinohradnícky rajón okolité obce Bátovce, Bohunice, Brhlovce až po Demandice a Santovku.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, dvojloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1321. Stojí na južnom okraji založeného banského mesta nad pôvodnou cestou spájajúcou Levice s Banskou Štiavnicou. Existujú dve hypotézy o jeho výstavbe (Peter Buday, archívno-historický výskum), prvá vidí jeho pôvod v druhej polovici 13. storočia. Druhá posúva stavbu do rokov po 1321 a založení mesta. Václav Mencl naznačil doteraz prijímanú stavebnú chronológiu. Za najstaršiu časť považoval južnú loď s jej pravouhlou svätyňou a sakristiou. Vznik severnej lode predpokladal v druhej etape 1410-1414 a zaklenutie bohatou sieťovou klenbou banskoštiavnického typu v tretej etape 1509-1510. Úvahy o skoršom datovaní kostola aktualizovalo objavenie náhrobného kameňa Alberta s datovaním do roku 1320. Koncom 15. storočia bol kostol vybavený štyrmi gotickými krídlovými oltármi.Kresánek, Peter, 2009, Slovensko - Ilustrovaná encyklopédia pamiatok, Simplicissimus, Bratislava, 2009 Pri rekonštrukcii v roku 1942 sa našla v oltári sv. Salvátora správa, že autorom oltára je majster Pavol z Budína, ktorý ho pre kostol v Pukanci zhotovil v roku 1488. V rokoch 1864-1867 bol kostol prestavaný v duchu neogotiky.