Chynorany sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Polohopis Obec sa nachádza na Stredonitrianskej nive, na pravom brehu rieky Nitra, približne v strede medzi mestami Partizánske a Topoľčany. Severozápadne sa terén vlní do Bojnianskej pahorkatiny, za ktorou vystupuje Považský Inovec, južným a východným smerom sa za korytom Nitry dvíha Tribečské podhorie a následne aj pohorie Tribeč.
Partizánske je vzdialené severovýchodným smerom, Topoľčany juhozápadne a Bánovce nad Bebravou severne.
Doprava Okrajom Chynorian vedie cesta I/64 z Nitry do Prievidze, stredom obce prechádza železničná trať Nové Zámky – Prievidza. V tunajšej železničnej stanici je zároveň významný dopravný uzol, kde sa s ponitrianskou železnicou spája trať do Trenčína. V obci tak zastavujú aj rýchliky z Prievidze do Bratislavy a späť.
Dejiny Obec od svojho vzniku prešla búrlivým vývojom vrátane tatárskych a tureckých nájazdov s následným plienením, ako i presúvaním sa z pôvodného osídlenia v lokalite Dubové do terajšej oblasti.
Vo včasnom stredoveku patrila takmer všetka pôda kráľovi. Časom sa začalo Kráľovské patrimónium drobiť rozdávaním kráľovských majetkov cirkevným inštitúciám a najmä šľachte. V roku 1243 boli majiteľmi obce šľachtici Dona, Vacík, Dubák a Tibo darom od kráľa Bela IV. Nevedno však, či išlo o bratov, ani či spomínaný majetok vlastnili už ich predkovia. V roku 1321 po smrti Matúša Čáka sa znovu stávajú kráľovským majetkom.
V roku 1387 daroval „na večné časy“ kráľ Žigmund dedinu magistrovi Petrovi, ktorý bol synom Tomáša zo Stráží a ktorý už vlastnil aj blízke Nedanovce a Krásno. No už o rok vydal ten istý kráľ ďalšiu darovaciu listinu, ktorou udelil kráľovskú dedinu šľachticom Jánovi, synovi Dominika a Ladislavovi, synovi Kokoša z Pastuchova. V priebehu krátkeho času zmenila obec viac ráz majiteľov a až v roku 1395 sa nadlho stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva.
Kultúrne zaujímavosti V obci je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1789 a kaplnka Panny Márie Karmelskej z roku 1936. Nachádza sa tu múzeum básnika Valentína Beniaka a každoročne sa v obci koná Slovenský festival poézie Beniakove Chynorany.
Časti obce Obec pozostáva z troch väčších častí: Primaské – smerom k rieke Nitre Dedina Cigánky
Osobnosti Valentín Beniak (* 1894† 1973), básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu Matej Marko (* 1910†1974), náboženský spisovateľ, prekladateľ, pedagóg a jezuita František Púchovský (* 1921† 1996), matematik Monika Gajdošová (* 1923† 1998), dramaturgička, scenáristka a pedagogička Stanislav Kmotorka (* 1929† 2012), rímskokatolícky kňaz, salezián, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ Teodor Hlaváč (* 1929 † 2017), vedec a kultúrny dejateľ Ľudovít Bebjak (* 1934† 2009), maliar a ilustrátor Ivan Korec (* 1943† 1998), matematik a pedagóg
Chránené územia Na severnom okraji chotára sa nachádza prírodná rezervácia Chynoriansky luh. Táto pozoruhodná prírodná lokalita je najsevernejšie položeným pozostatkom pôvodného lužného lesa v Strednej Európe. Pozoruhodný je tu hojný výskyt byliny cesnak medvedí. Kvitne na jar (apríl – máj). V tomto čase sa v Chynorianskom luhu naskytne návštevníkovi skutočne nádherný pohľad na les zaliaty bielym kobercom z jej rozkvitnutých kvetov.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Partizánske