Komjatice sú obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.
Polohopis Ležia na juhozápadnom Slovensku.CIFRA, Štefan: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny, č. 12, 2009, s. 8. Komjatice sa nachádzajú 91 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra, 18 km severne od okresného mesta Nové Zámky.
Prírodné podmienky Zemepisná charakteristika Komjatice ležia na 48° 09' s. z. š. a 18° 11' v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 150 m n. m., stred obce má výšku 128 m n. m. Katastrálne územie obce má výmeru 3 076 ha (30 758 288 m²) a tvar pravouhlého trojuholníka (s preponou na juhu). Na východe Komjatice susedia s obcami Černík a Mojzesovo, na juhu s Lipovou – jej časťou Ondrochov, na západe s Rastislavicami, na severe s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce) a na severovýchode s Vinodolom.
Geomorfologická charakteristika Územie obce je súčasťou Podunajskej nížiny, ktorá sa skladá z celkov Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina – z jej časti Nitrianska tabuľa. Na nižšie položenej Podunajskej rovine leží takmer celý intravilán obce, ktorý na severovýchode a juhovýchode lemuje rieka Malá Nitra (predtým Stará Nitra), pôvodné prietokové rameno rieky Nitry. Extravilán obce v tejto časti katastrálneho územia má rovinatý povrch s občasným miernymi zvlneniami. Rozlohou dva približne rovnako veľké celky oddeľuje v katastrálnom území obce priečny hlinitý svah (s porastom viniča), ktorý smeruje na sever až po mesto Nitra (súbežne s ním sa vinie štátna cesta Nové Zámky – Nitra). Na severe komjatický chotár hraničí s okresom Nitra. Terasovite vyvýšený extravilán na západe, ktorý má taktiež rovinatý povrch a miestami suché úvaliny, patrí aj s neveľkou časťou intravilánu do Podunajskej pahorkatiny. Komjatice ležia na nivách, ktoré vytvorili staré ramená rieky Nitry, a na rovinatých sprašových terasách, ich chotár má úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy. náhľad|Malá Nitra (Niterka)
Vodné toky a plochy Obcou Komjatice preteká Malá Nitra, pôvodné prietokové rameno rieky Nitry, s miestnym názvom Stará Nitra. Priteká od severu (od mesta Nitra), obteká takmer celý intravilán obce (zo severovýchodu a juhovýchodu), a odteká z nej na juhu (smerom k mestu Šurany). Na východe obce sa nachádza štrkovisko – vodná plocha s názvom Štrkáreň s rozlohou 33,9 ha. Ide o perspektívnu turisticko-rekreačnú destináciu vhodnú na kúpanie a vodné športy. V juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádza nové menšie štrkovisko, nazývané Nová Štrkáreň. Obe vodné plochy vznikli ako bagroviská ťažbou štrkopieskov, ktorý sa z nich stále ťaží, a sú aj rybárskymi revírmi.
V chotári obce na nachádza niekoľko mŕtvych ramien rieky Nitry, spravidla vyschnutých alebo napĺňaných spodnou vodou len v rokoch výdatných na dážď. Najvýznamnejšou z nich je vodná plocha Kňazova jama – Torozlín, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou so vzácnou flórou (62 druhov) a faunou (vrátane výskytu na Slovensku unikátnej korytnačky močiarnej).JUHÁSOVÁ, Miriama: Biotické pomery. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 22 – 23.
Časti obce Argentína, Hašardíky, Hoštáky, Kanada, Majír (Majer), Pri Cigáňoch, Vinohrady, Funduše (predtým Za Majírom), Sempíter
Ulice 1. mája, 28. marca, Andreja Hlinku, Bernolákova, Cintorínska, Dolná, Družstevná, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Generála Svobodu, Havla Husára, Horná, Hradská, Hurbanova, Hviezdoslavova, Kapitána Nálepku, Kollárova, Kornilcevova, Milana Rastislava Štefánika, Nábrežie, Nádražná, Námestie Andreja Cabana, Nitrianska, Novozámocká, Partizánska, Poštová, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, Školská, Štúrova, Šurianska, Vinodolská, Vinohradská
Názov Komjatice sa prvý raz spomínajú v stredovekej listine z roku 1256 ako Kamnati. Proprium Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, v sebe skrýva slovenské slovo „komnaty“ (plurál substantíva "komnata"). Podľa starších dokladov názov obce pôvodne znel Komňaty (Kamnati 1256, Komnyati 1343 a Komjatice 1808, so zmenou mň na mj). Slovenskí jazykovedci Ján Stanislav a Rudolf Krajčovič etymologicky vyvodzujú, že pôvodný tvar je Komňat-, potom Komjat-, resp. Komjatice. R. Krajčovič objasňuje, že ide o význam slova komnata, ktoré pochádza z taliančiny, z apelatíva camniata vykurovaná izba, slov. komnata honosne vybavená izba; komnata v stredoveku bola „väčšia, pekne vybavená miestnosť vo väčšom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí.“ Čiže bola to usadlosť, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí.
Dejiny Archeologické nálezy Katastrálne územie Komjatíc, podľa archeológa Jozefa BátoruBÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 33 – 58. patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným archeologickým mikroregiónom na území Slovenska a sú v ňom zastúpené takmer všetky archeologické doby, obdobia a kultúry typické pre strednú Európu – od kamennej doby až po rímsku dobu.
K najstarším nálezom zvieracích pozostatkov na území obce patria skamenené mäkkýše zo štvrtohôr, zub mamuta a kosti soba z paleolitu.
Na území Komjatíc sa našli doklady prítomnosti neandertálskeho pračloveka a pravekého človeka – lovca mamutov. K svetovým unikátom patrí rondel (kruhový útvar s priemerom 50 – 60 m), ktorý zaznamenali v ich katastrálnom území letecky a v ktorom sa našli aj nálezy z neolitu. Pravdepodobne slúžil na pozorovanie chodu Mesiaca a Slnka a je o 2 000 rokov starší ako kruhové stavby Stonehenge v Anglicku – považované za chrámy Slnka. Potvrdil ho až geologický výskum v roku 1997. Rondel v Komjaticiach má priemer 50 metrov a na jeho mieste sa našli pozostatky z rôznych období (neolitu, doby bronzovej a stredoveku). Keďže mal iba jeden vchod, jeho funkcia je diskutabilná. Nie je však vylúčené, že bol súčasťou väčšieho, klasického štvor-vchodového rondelu. PERNÝ Lukáš : Rondely – praveká architektúra plná otáznikov. Posterus Ročník 6, číslo 2. Bratislava. 2013. ISSN 1338-0087 V stredoeurópskom kontexte sa vyníma zlomok nádoby z neskorej kamennej doby s postavou muža držiaceho žrebca (býka?) a kobylu (kravu?). Na Slovensku nemá obdoby aj osemhranný objekt z halštatskej doby, ktorý pripomína murované kostoly – kultové stavby (oktogén) známe najmä z Porýnia v Nemecku z rímskej doby.
Doklady kontinuity slovanského osídlenia náhľad|Obraz kaštieľa v Komjaticiach (Mlyn Café) Doklady slovanského osídlenia v Komjaticiach siahajú až do najstarších čias usadenia sa Slovanov na území Slovenska (5. stor. – 7. stor. po Kr.) a nechýbajú ani z 8. storočia. Už samotný názov Kamnati napovedá, že ide o staré slovanské sídlisko ležiace na diaľkovej ceste, kde sa pocestným mohlo poskytnúť ubytovanie, a v období stredoveku tu bola mýtna stanica.LUKAČKA, Ján: Komjatice v stredoveku v rokoch 1256 – 1526. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 76. Nález slovanského sídliska z veľkomoravskej doby posúva dejiny obce do 9. storočia. Pôvodná usadlosť vznikla neďaleko brány (Brencu 1156) do územného areálu Nitrianskeho hradu, do ktorej vstupovala dôležitá obchodná cesta vedúca od juhu pozdĺž Nitry. Najvýraznejšie osídlenie je doložené v 9. a 10. storočia a naznačuje, že išlo o remeselno-výrobné centrum v zázemí nitrianskeho veľkomoravského sídla. Kontinuita staroslovenského osídlenia je na území obce doložená i po zániku Veľkej Moravy v 10.–13. storočí. Svedčí o tom aj situácia na početných stredovekých sídliskách z 11.–13. storočia, ktoré boli zistené v Komjaticiach a okolí (Ondrochov-Lipová, Veľký Kýr, Branč, Nitriansky Hrádok).
Obyvateľstvo Počtom obyvateľov sa Komjatice radia medzi najväčšie slovenské obce. Obec má 4 235 obyvateľov, z toho 48,74 % žien a 51,26 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 4 207 obyvateľov (51,72 % žien a 48,28 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 2 059 obyvateľov (46,19 % žien a 53,81 % mužov), pracujúcich 1 458 (54,80 % žien a 45,20 % mužov) a nezamestnaných 481 (36,59 % žien a 63,41 % mužov). V obci bolo 1 294 domov, trvalo obývaných 1 146 domov.
Etnické a náboženské zloženie Prevažná väčšina obyvateľov obce Komjatice sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Slováci – 98,05 % Maďari – 0,69 % Česi – 0,50 % Rómovia – 0,24 % Poliaci – 0,02 % ostatní – 0,50 % Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Rímskokatolícke – 95,06 % Evanjelické – 0,43 % Gréckokatolícke – 0,07 % Pravoslávne – 0,02 % Ostatné – 0,31 % Bez vyznania – 3,21 % Nezistené – 0,90 %
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová baroková stavba s dvoma bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1717. Úpravami prešiel v roku 1821 a 1844. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Kaplnky majú kazulové okná so šambránami a kužeľovými strechami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, trojloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1751-1755. Donátorom kostola bol Anton Grasalkovič. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1804, 1813 a 1846-1847. V roku 1879 bola realizovaná nová veža. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s párom nárožných vežíc. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámai a ukončená ihlancovou helmicou.
Pamätná fara Ondreja Cabana, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1751. Úpravami prešla na konci 19. storočia a v roku 1965. Objekt má hladké fasády, je ukončený polovalbovou strechou. Na fasáde je umiestnená pamätná tabuľa Ondreja Cabana od Spolku sv. Vojtecha z roku 1930.
Kalvária, historizujúci súbor 14 zastavení a golgoty z prelomu 19. a 20. storočia a baroková menza s Božím hrobom, z druhej polovice 18. storočia.
Kultúrne inštitúcie thumb|Kultúrny dom na Námestí Ondreja Cabana v Komjaticiach. Vľavo vchod do Obecnej knižnice v Komjaticiach V Kultúrnom dome v Komjaticiach, ktorý bol sprevádzkovaný roku 1987, sa pravidelne konajú oslavy výročí obce a osobností, kultúrno-spoločenské programy, podujatia ZŠ O. Cabana s MŠ, aktivity miestnych združení a spolkov, zábavy pre starších a diskotéky pre mladých, ale aj programy hosťujúcich profesionálnych kultúrnych telies a umelcov. V priestoroch kultúrneho domu sídli Obecná knižnica v Komjaticiach, ktorej najstaršie tradície siahajú až do druhej polovice 19. storočia, keď významný slovenský kultúrno-osvetový činiteľ, spisovateľ a národovec, komjatický kňaz Ondrej Caban (* 1813 – † 1860) zriadil pri miestnej škole knižnicu pre žiakov i učiteľov zo širokého okolia. Knižničný fond dnešnej knižnice má vyše 22 tisíc zväzkov a využíva ho asi 400 čitateľov.Královičová, Anna: Obecná knižnica v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 539. Kultúrne a mediálne organizácie pôsobiace v obci. IDEŠ Komjatice (2004 - súčasnosť; organizátor kultúrnych podujatí) Združenie priateľov obce Komjatice (2005 - súčasnosť; kultúrny propagátor obce) STUDIO STRELBA (2009 - súčasnosť; producent, vydavateľ, organizátor kultúrnych podujatí a projektov) PARABOLÁNI (2011 - súčasnosť; organizátor prevažne kresťanských kultúrnych podujatí) Káblová televízia Komjatice s.r.o. (2001 - súčasnosť; operátor káblovej televíznej siete, vysielateľ lokálneho televízneho kanálu)
Kultúrna činnosť Najstaršie tradície thumb|Busta Ondreja Cabana na námestí v Komjaticiach, Autor: Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.