thumb|Letný arcibiskupský palác, úrad vlády Slovenskej republiky
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci Slovenskej republiky. Ústava SR ju v článku 108 definuje ako „vrcholný orgán výkonnej moci“. Predstavuje politické vedenie verejnej správy. Má právo zákonodarnej iniciatívy – môže predkladať návrhy zákonov (čl. 87 ods. 1 ústavy) a má vlastnú normotvornú právomoc – môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona a v medziach zákona a nariadenia na vykonanie Európskej dohody o pridružení, tzv. aproximačné nariadenia vlády (čl. 120 ods. 1 a 2 ústavy). Ako verejnopolitický orgán svoju legitimitu odvodzuje priamo od občana – vládu zvyčajne zostavuje predseda politickej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Na Slovensku je vláda SR organizovaná a funguje systémom vlády s rezortným systémom na čele s predsedom vlády. Ide o kombináciu kolegiátneho princípu s princípom monokratickým.
Vláda je koncepčné centrum, tvorí a uskutočňuje štátnu politiku. Jej úlohami sú vykonávanie štátnej správy, zabezpečovanie jej výkonu na celom území Slovenska (celoštátna pôsobnosť), pričom do popredia vystupuje hlavne jej organizátorský charakter. Má všeobecne vecnú pôsobnosť, teda riadi, koordinuje a kontroluje všetko, čo sa týka výkonnej moci: zabezpečuje medzinárodné, obranné, politické, ekonomické, hospodárske a iné záujmy štátu prostredníctvom svojej normotvornej činnosti, najmä tým, že vykonáva zákony Národnej rady SR. Svoju riadiacu právomoc uplatňuje len voči vykonávateľom štátnej správy, činnosť nepodriadených subjektov (napr. obcí, samosprávnych krajov, atď.) ovplyvňuje nepriamo, vládnou politikou.
Právne postavenie vlády SR upravujú: Ústava Slovenskej republiky, šiesta hlava, druhý oddiel (čl. 108123), tzv. kompetenčný zákon, zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení z neskorších predpisov, ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,
Členovia vlády Predseda vlády Predseda vlády alebo premiér riadi činnosť vlády, zvoláva a vedie jej schôdze. Rozhoduje v personálnej oblasti organizácie činnosti vlády – má právo podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie ďalších členov vlády, na základe ktorého prezident SR týchto ďalších členov vlády vymenuje, odvolá alebo poverí ich riadením ministerstiev. Predseda vlády podpisuje zákony a nariadenia vlády. V čase pokiaľ nie je riadne ustanovený prezident SR, vláda môže svojho predsedu poveriť vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. V tomto čase takisto naňho prechádza aj hlavné velenie ozbrojených síl. Podpredsedovia Podpredsedovia koordinujú vymedzené úseky činnosti vlády a plnia úlohy, ktorými ich poverí vláda alebo predseda vlády. Počas neprítomnosti predsedu vlády zastupuje podpredseda, ktorého určí predseda vlády. Počet podpredsedov vlády si určuje vláda. Podpredseda môže byť zároveň poverený riadením ministerstva, avšak jedným z podpredsedov vlády je vždy podpredseda, ktorý neriadi ministerstvo, ale usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti a riadi príslušné odborné útvary Úradu vlády SR na základe štatútu podpredsedu vlády. Ministri Ministri riadia určitý úsek štátnej správy (rezort), ale nevylučuje sa možnosť, aby niektorý z ministrov nebol na čele žiadneho rezortu, tzv. minister bez kresla (ktorým bol napr. Milan Kňažko počas prvej Mečiarovej vlády), alebo aby nebol dočasne poverený riadením viacerých rezortov (napr. následne po odvolaní ministra, pokým ešte nie je vymenovaný nový minister), pretože na čele ministerstva môže byť iba člen vlády. Ministri sa podieľajú na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky, spoluzodpovedajú za činnosť vlády SR ako celku a sú plne zodpovední za plnenie zverených úloh a za činnosť ministerstva, ktorého riadením boli poverení. Ich presný počet nie je stanovený, avšak ich minimálny počet možno vyvodiť zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v ustanovení § 3 vypočítava ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády.
Poradné a ďalšie orgány vlády podieľajúce sa na výkone jej činnosti Štátny tajomník Štátny tajomník zastupuje ministra v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia v odôvodnených prípadoch. Každé ministerstvo má jedného štátneho tajomníka, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; v tom prípade minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. Štátny tajomník ale nie je členom vlády SR, avšak pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády má poradný hlas.
Splnomocnenec Vláda môže plnením konkrétnych funkcií vymenovať a odvolávať svojich splnomocnencov, pričom rozsah ich právomocí určí pri ich vymenovaní (napr. splnomocnenec vlády SR pre mládež a šport, splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura). Splnomocnenci vlády SR nie sú členmi vlády SR.
Medziministerské orgány a rady Medziministerské orgány a rady sú poradné orgány vlády, ktoré si môže zriadiť na plnenie koordinačných, konzultatívnych a odborných úlohy. Stálymi poradnými orgánmi sú Legislatívna rada vlády SR, Hospodárska rada vlády SR a Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Členom poradného orgánu vlády môže byť člen vlády, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe, ale na ich čele je vždy len člen vlády alebo štátny tajomník. Členmi poradných medziministerských orgánov vlády sú len členovia vlády. Úlohy, zloženie poradných orgánov vlády a zásady rokovania určujú štatúty, ktoré schvaľuje vláda.
Úrad vlády Slovenskej republiky Úrad vlády Slovenskej republiky vykonáva úlohy spojené s organizačným, odborným a technickým zabezpečením činnosti vlády SR (v týchto veciach ako ústredný orgán štát. správy nevystupuje). Ako ústredný orgán štátnej správy vystupuje v súvislosti s kontrolou úloh ktoré súvisia s výkonom štátnej správy, kontrola vybavovania petícií a sťažností, tak isto vykonáva pôsobnosť aj v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Podmienky pre výkon funkcie člena vlády Aby istá osoba mohla byť vymenovaná za predsedu vlády alebo člena vlády (tzv. pasívna legitimácia), musí spĺňať konkrétne ústavou vyžadované predpoklady. Za predsedu vlády SR, podpredsedu alebo člena vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR. Ústava SR už neustanovuje, či musí ísť o výlučné občianstvo alebo či môže ísť aj o osoby s dvojakým alebo viacerým občianstvom (samozrejme za predpokladu, že jedným z nich bude občianstvo SR). Podmienky voliteľnosti do NR SR ustanovuje čl. 74 ods. 2 ústavy, a to štátne občianstvo SR, volebné právo, dosiahnutý vek 21 rokov a trvalý pobyt na území SR.
Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a nastupuje zaňho v NR SR náhradník.
Tvorba vlády Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR a na návrh predsedu vlády prezident vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Členovia vlády po svojom vymenovaní skladajú do rúk prezidenta SR sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ (čl. 112 ústavy).
Ústava neupravuje spôsob výberu jednotlivých osôb za kandidátov na funkciu predsedu alebo člena vlády. Zvyčajne prezident poverí predsedu politickej strany alebo hnutia, ktorá vyhrala voľby, zostavením vlády a určí mu na to lehotu. Ak sa poverenému predsedovi strany nepodarí predložiť prezidentovi návrh na vymenovanie vlády a jej členov, poverenie zostaviť vládu vráti prezidentovi, ktorý ho následne udelí predsedovi politickej strany, ktorá vo voľbách skončila ďalšia v poradí, alebo predsedovi politickej strany, ktorý mu oznámi, že je schopný vládu zostaviť. V politických podmienkach SR sa stalo zatiaľ päťkrát, že by vládu zostavil predseda strany, ktorá vyhrala voľby, a to Vladimír Mečiar (19941998), Robert Fico (20062010, 20122016 a 20162018) a Igor Matovič (2020 – 2021). Tiež sa už stalo, že predseda vlády SR nebol zároveň aj predsedom vládnej politickej strany, keď v rokoch 20102012 bola za predsedníčku vlády vymenovaná Iveta Radičová, pričom predseda politickej strany, ktorej bola členkou, bol Mikuláš Dzurinda.
Budúci členovia vlády (podpredsedovia a ministri) sú spravidla vyberaní z politickej strany, ktorá má väčšinové zastúpenie v Národnej rade SR. Spravidla sa vytvára koaličná (viacfarebná) vláda, zložená zo zástupcov viacerých politických strán a hnutí. Jednofarebná vláda sa zostavila zatiaľ iba po voľbách v roku 2012, kedy sa vládnucou stranou stal SMER-SD na čele s Robertom Ficom. Pri rozdeľovaní rezortov sa tiež zohľadňuje pomer zastúpenia jednotlivých strán tvoriacich koalíciu v parlamente, preto relatívna stabilita zloženia vlády závisí od miery stability koalície v parlamente. Počet členov vlády ako aj rozdelenie konkrétnych rezortov medzi koaličnými stranami sa spravidla dohodne v koaličnej zmluve. Predsedovia koaličných strán, ktoré nemajú predsedu vlády, si zvyčajne vyhradia právo, aby predseda vlády na len na ich návrh podával prezidentovi návrhy na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády riadiaceho rezort spadajúci podľa koaličnej zmluvy do agendy ich strany; teda aby predseda vlády nezasahoval do personálnej otázky rezortov, ktoré podľa koaličnej zmluvy patria koaličnému partnerovi, a aby vždy návrhu, ktorým chce koaličný partner vymeniť svojho ministra, vyhovel. Na politickej scéne SR sa udialo iba jedenkrát, že by aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo – keď bol v roku 2009 za ministra životného prostredia vymenovaný nominant strany Smer-SD, hoci podľa vtedajšej koaličnej zmluvy malo ministerstvo patriť SNS. Konanie vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica avšak nebolo protiprávne, pretože koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany a nemôže predsedovi vlády odoprieť jeho základné ústavné právo podávať prezidentovi návrhy na vymenovanie či odvolávanie členov vlády podľa svojej úvahy (čl. 111 ústavy).
Parlamentná kontrola a zodpovednosť
Právo vysloviť nedôveru Právo NR SR vysloviť vláde SR nedôveru alebo zamietnuť návrh vlády na vyslovenie dôvery je ústavnoprávnou sankciou za neuspokojivé plnenie svojich funkcií a priamym prostriedkom uplatňovania zodpovednosti vlády parlamentu. Vyslovenie nedôvery pritom nemusí byť sankciou za porušenie tej či onej povinnosti zo strany vlády, ale na jej uplatnenie stačí len nezhoda medzi vládou a parlamentom. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi prerokuje NR SR vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov, t.j. najmenej 30 poslancov. Na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t.j. aspoň 76 poslancov.
Vyslovenie dôvery novoutvorenej vláde