thumb|right|Poloha Polárky
Polárka (iné názvy pozri nižšie) je najjasnejšia hviezda (presnejšie trojhviezda) súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Je známa tým, že sa nachádza veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju robí súčasnou severnou polárnou hviezdou, ukazovateľkou severu.
Názvy Slovenské názvy: v súčasnosti: PolárkaPolárka. In: Pravidlá slovenského pravopisuPolárka. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 561, staršie SeverkaPolárka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), zriedkavo alebo staršie: Polárna hviezda (polárna hviezda)polárny. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), zriedkavo alebo staršie: Severná hviezda (severná hviezda). Slovensko-latinský názov je: alfa Ursae Minoris (Alfa Ursae minoris ) [v latinčine sa píše alpha nie alfa].Polárka. In: Pyramída
Odborné názvy: štandardizované meno podľa IUA (od r. 2016): Polaris (názov sa ale - zdá sa - vzťahuje len na Polárku Aa) Bayerovo označenie: α Ursae Minoris alebo Alpha Ursae Minoris (skrátene: α UMi, Alpha UMi) Flamsteedovo označenie: 1 Ursae Minoris (skrátene: 1 UMi). Katalógové označeniahttps://theskylive.com/sky/stars/polaris-alpha-ursae-minoris-star: Hipparcos Catalogue: HIP 11767 Henry Draper Catalogue: HD 8890 Bright Star Catalogue: HR 424 Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog: SAO 308 Durchmusterung Catalogue:BD +88 8 FK5 Catalogue: 907 General Catalogue of Variable Stars: Alp UMi Aitken Double Star Catalogue: ADS1477
Latinské názvy: súčasné (porov. aj vyššie uvedené odborné názvy): Alpha Ursae Minoris resp. α Ursae Minoris ; Polaris (názov Polaris vznikol skrátením názvu Stella Polaris - pozri nižšie) zastarané: Stella Polaris(doslova: polárna hviezda), Cynosura (porov. nižšie grécke názvy; toto bol pôvodne, teda v staroveku názov súhvezdia Malá medvedica), Stella Maris (doslova: Morská hviezda), septentrio ŠPAŇÁR, J. Latinsko-slovenský slovník, SPN, 1987, s. 951 (toto je aj názov súhvezdia Veľká alebo Malá medvedica), Navigatoria, Phoenice (z gr. Foiniké - pozri nižšie grécke názvy); zastarané z arabčiny: Alrucaba, Arrucaba, Alrucuba, Alrukaba a pod. (tieto názvy sú dobové pokusy o prepis dobového arabského názvu ar-rukba [ad-dubb] = koleno [Veľkej medvedice]).
Starogrécke názvy: Φοινική - Foiniké - doslova: fénická (hviezda) (toto bol aj názov súhvezdia Malá medvedica), Κυνόσουρα - Kynosoura (iné prepisy: Kynosúra, Kynosura)Polarstern. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 13. Altenburg 1861, S. 240 - doslova: chvost psa (toto bol pôvodne, teda v staroveku názov súhvezdia Malá medvedica).
Názvy jednotlivých častí Polárka je trojhviezda, ktorej každý člen má vlastné označenie: dvojhviezda, t.j. hlavná hviezda, sa volá Polárka A (t.j. hviezdy Polárka Aa a Polárka Ab) a jej sprievodca sa volá Polárka B. Staršie sa mylne uvádzalo, že Polárka je päťnásobná hviezda a jej jednotlivé hviezdy sa označovali: Polárka A (Polárka Aa, Polárka Ab), Polárka B, Polárka C a Polárka D.
Poloha na oblohe Pretože leží skoro na priamej línii s osou otáčania sa Zeme, teda na severnom svetovom póle, môže sa zdať, že sa Polárka nepohybuje, a všetky hviezdy severnej oblohy okolo nej obiehajú. Práve preto sa Polárka považuje za vynikajúci fixačný bod pre nebeskú navigáciu. Tomu, že hviezda je niekoľko storočí objavená a používaná, nasvedčuje fakt, že bola objavená už na Asýrskych tabuľkách. V súčasnosti je Polárka pod 1° od rotácie pólu (asi dvakrát zdanlivý priemer Mesiaca), a preto sa točí okolo pólu v malých kruhoch asi 2° v priemere. Asi len dvakrát počas hviezdneho dňa sa Polárka nachádza na pravom severnom azimute, zvyšok času je to len odhad a preto musí byť poopravený použitím tabuliek. Polárka je od Zeme vzdialená 431 svetelných rokov, v súlade s meraniami satelitu Hipparcos.
Hoci Shakespeare napísal “Som nemenný ako severná hviezda”, Polárka nebude vždy polárnou hviezdou. Je to v dôsledku precesie (pohybu rotujúceho telesa tak, že jeho os opisuje kužeľ). Iné hviezdy taktiež boli polárnymi hviezdami v minulosti a znova budú v budúcnosti, ako napríklad hviezdy Thuban a Vega. V dôsledku toho sa Polárka v blízkej budúcnosti stane ešte presnejšou polárnou hviezdou. Predpoklad je, že v roku 2100 Polárka dosiahne minimálnu odchýlku od severného svetového pólu, a to pol stupňa.
Je ľahké nájsť Polárku nasledovaním priamky, ktorá je načrtnutá Merakom a Dubhe (β a α Ursa Majoris, taktiež známych ako ukazovatele), hviezdami na konci Veľkého voza. Taktiež sa dá nájsť nasledovaním stredového bodu súhvezdia Kasiopeja v tvare W.
Neexistuje žiadna pravá hviezda južného pólu. Hviezda viditeľná voľným okom, ktorá je najbližšie južnému pólu, je nejasná hviezda Sigma Octantis, taktiež známa ako Polaris Australis. Avšak jasný Južný kríž (Crux) ukazuje smer k južnému pólu.
Fyzikálne vlastnosti Polárka je trojhviezda (pozri vyššie). Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena trojice – žltého nadobra (Polárka A). Má miliónkrát väčší objem ako Slnko a žiarivosť 5 000 Sĺnk. Jej absolútna magnitúda je -5,1. Keby sme Slnko umiestnili do takej vzdialenosti, ako Polárka, nevideli by sme ho ani ďalekohľadom.
Je to pulzujúca premenná hviezda, cefeida. Jasnosť slabo kolíše s periódou 3,97 dňa. Zmeny jasnosti sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať voľným okom. Amplitúda pulzov sa v posledných rokoch stále zmenšovala a bolo možné ich zistiť len fotometrom. Okolo hlavnej zložky obieha v tesnej blízkosti slabý sprievodca. Nedá sa v ďalekohľade vidieť oddelene, ale prejavuje sa posunom čiar v spektre Polárky. Hlavná zložka (označená A) je teda spektroskopická dvojhviezda zložená z cefeidy a spektroskopického sprievodcu. Vo veľkej vzdialenosti obiehajú hlavnú zložku ďalší traja sprievodcovia B, C, D, ktorí sú dostatočne vzdialení, aby ich pozemské ďalekohľady rozlíšili. Zložka B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F3 V jasná 8,8 mag. Dá sa vidieť pomocou menšieho amatérskeho ďalekohľadu (aspoň 7,5 cm) vo vzdialenosti 18“ od hlavnej zložky. Je to pravdepodobne len optická dvojhviezda. Silným ďalekohľadom je možné uvidieť dve slabšie zložky, C (13 mag, vzdialenosť 43“) a D (12 mag, vzdialenú 83“). Celá sústava je vo vzdialenosti 432 ly a približuje sa k nám rýchlosťou 17 km/s.
Polárka je tiež členom málo známeho asterizmu Snubný prsteň, v ktorom predstavuje diamant. Zvyšné hviezdy asterizmu ležia južne od nej a majú jasnosť 7-8 magnitúd.
História pozorovaní Sláva Polárky ako severnej hviezdy bola na základe klamlivej domnienky, že je to najjasnejšia hviezda na oblohe. Hoci je Polárka pomerne jasná a nápadná hviezda v dôsledku, že v jej blízkosti nie je žiadna iná jasná hviezda, je to v skutočnosti 48. najjasnejšia hviezda. Najjasnejšia hviezda na oblohe (okrem Slnka) je Sírius. Najnovší výskum publikovaný v Science tvrdí, že Polárka je dnes 2,5-krát jasnejšia, ako keď ju katalogizoval Ptolemaios. Astronóm Edward Guinan toto považuje za obdivuhodnú zmenu a vyjadril sa „Ak sú skutočné, tak tieto zmeny sú 100-krát väčšie ako tie, ktoré boli predpovedané teóriou o hviezdnej evolúcii.“
V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil prvý záber kozmického objektu, o ktorého existencii sa už predtým vedelo, ale nikdy doteraz sa nepodarilo získať jeho snímku - malého spoločníka hviezdy, čo znamená, že Polárka je dvojhviezda. Neskôr sa zistilo, že Polárka má dokonca dvoch sprievodcov, je to teda dokonca trojhviezda.http://www.astro.cz/clanek/2277
Pozri aj Polaris Australis
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Informácie o Polárke (v angličtine)
Ursae Minoris, Alpha Kategória:Súhvezdie Malá medvedica Kategória:Žltobiele jasné nadobry Kategória:Žltobiele nadobry Kategória:Cefeidy Kategória:Viacnásobné hviezdy 0424 000308 008890 011767 02243 Kategória:GSC objekty 000431