Veľká medvedica (Ursa Major, pôvodne Ursa Maior) niekedy stotožňovaná s Veľkým vozom je súhvezdie severnej oblohy. Je to najväčšie súhvezdie severnej oblohy, presnejšie najväčšie súhvezdie ležiace celé na severnej oblohe, a po Hydre a Panne tretie najväčšie súhvezdie vôbec. Výraznou časťou súhvezdia je známy obrazec Veľký voz, laikmi často považovaný za súhvezdie, ktorý je však len malou časťou Veľkej medvedice.
V súhvezdí Veľkej medvedice je výrazná skupina hviezd, ktorá pripomína veľkého medveďa s neprirodzene dlhým chvostom. Medvedí chvost a časť chrbta a zadnice obsahuje sedem obzvlášť jasných hviezd vytvárajúcich známy obrazec Veľkého voza. Veľký voz je jedným zo základných orientačných obrazcov na nočnej oblohe pre obyvateľov severnej pologule. Pozorovateľom slúži ako pomôcka na nájdenie hviezd Polárky, Arktúra a ďalších hviezd a súhvezdí. Z územia Slovenska vidíme obrazec Veľkého voza po celý rok, no jeho poloha sa postupne mení – najvyššie býva počas jarných večerov, najnižšie počas jesenných večerov. Keďže v priebehu roka i noci krúži okolo pólu, patrí medzi takzvané cirkumpolárne, čiže okolopólové súhvezdia.
K vzniku súhvezdia sa v rozličných kultúrach viaže mnoho bájí. Najznámejšia je však grécka legenda, podľa ktorej je Veľká medvedica zakliata princezná Kallisto (Kalistó). Mytologicky je Veľká medvedica spojená s ďalšími súhvezdiami – predovšetkým s Malou medvedicou, ale tiež s Pastierom a Poľovnými psami. Veľká medvedica je známa prítomnosťou dvojhviezdy Mizar a Alcor, ktoré slúžili oddávna ľuďom ako skúška ostrosti zraku. Toto rozľahlé súhvezdie obsahuje na svojej ploche tiež niekoľko známejších galaxií a ďalších objektov.
Pôvod Veľkej medvedice Podľa gréckej povesti bola Veľká medvedica pôvodne princezná Kallisto, dcéra kráľa Lykaóna. Bola známa svojou krásou, až vzbudila žiarlivosť Héry, manželky najvyššieho boha Dia. Zeus splodil s Kalisto syna Arkada, preto rozhnevaná Héra premenila Kalisto na medvedicu a vyhnala ju do lesov. Márne Kalisto prosila, aby jej Héra ponechala ľudskú podobu. Bohyňa bola neoblomná. A tak bývalá princezná blúdila po lesoch a bála sa divej zveri, lebo si neuvedomovala, že je tiež zviera. Potom spoznala aj strach z lovcov a ich psov. Či už náhodou alebo kvôli Hériným intrigám raz medzi poľovníkmi, ktorí ju prenasledovali, uvidela svojho syna Arkada. Priblížila sa k nemu a chcela ho objať. Arkas ale namieril na matku kopiju. V poslednom okamihu zasiahol Zeus, a aby zabránil matkovražde, premenil aj syna na zviera – na Malého medveďa. Pretože ich však mal oboch rád, umiestnil ich na oblohu, Veľkú medvedicu aj jej syna Malého medveďa.
Podľa pozmenenej verzie Zeus zasiahnuť nestihol a Arkas svoju matku usmrtil, no to na ich neskoršom umiestnení na nebi nič nezmenilo. Héra, nepríčetná hnevom, že jej sokyňa bola odmenená miestom na oblohe, požiadala boha morí, aby obom medveďom odmietol právo na odpočinok v mori, ktorý si doprajú iné súhvezdia. A preto musia oba medvede navždy krúžiť okolo pólu. V čase vzniku tejto legendy polárnou hviezdou nebola Polárka, ale Thuban v Drakovi a oba medvede krúžili na opačných stranách pólu zhruba v rovnakej vzdialenosti. Dnes však už Veľká medvedica v zemepisných šírkach južného Grécka nie je celá cirkumpolárna.
Podľa inej báje boli Veľká a Malá medvedica medvede, ktoré sa starali o malého Dia, keď sa ukrýval na Kréte pred svojím otcom Kronom (Chronom). Kronos vládol na Olympe a prinášal záhubu všetkému živému. Podľa veštby ho jedno z jeho detí malo pripraviť o vládu nad svetom, preto ich požieral. Ako božské bytosti však žili v jeho bruchu ďalej. Jeho manželka Rhea v obave, že i práve narodený syn Zeus skončí rovnako, ukryla novorodenca do jaskyne na ostrove, kde ho zverila starostlivosti dvoch medveďov, v inej verzii medvedíc – nýmf. Veľká medvedica sa volala Adrasteia. Keď Zeus vyrástol, v súlade s veštbou zbavil Krona vlády, oslobodil svojich požratých súrodencov a dva medvede z vďačnosti urobil nesmrteľnými tým, že ich umiestnil na oblohu.
Súhvezdie svoju definitívnu podobu dostalo v roku 1928 rovnako ako všetky ostatné súhvezdia oblohy, keď mu Medzinárodná astronomická únia pridelila presné hranice. Súhvezdie má tvar nepravidelného dvadsaťosemuholníka.
Veľký voz v kultúre thumb|Fotografia siedmich jasných hviezd Veľkého voza thumb|Mená siedmich hviezd Veľkého voza
Sedem najjasnejších hviezd v zadnej časti medvedice vytvára tvar voza. Oje voza je chvostom medveďa. Arabi vo Veľkom voze videli karavánu tiav, alebo truhlu, za ktorou kráčajú tri plačky. Francúzi v ňom videli panvu, pre Angličanov bol pluhom, a pre obyvateľov Strednej Ameriky zase jednonohým mužom – Hunrakanom, od čoho je odvodený názov hurikán, pretože v čase, keď je toto súhvezdie v Karibiku nad obzorom, v tejto oblasti často zúria silné búrky. Číňania si na tomto mieste oblohy zase predstavovali večného byrokrata, ktorý obieha severný pól a za ním behajú so svojimi žiadosťami neúnavní žiadatelia. Rimania v jeho siedmich hviezdach videli voly, ktoré ťahajú okolo pólu gepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. Starým Slovanom pripomínal krčah.
Národy v Mezopotámii, v severnej Ázii, Feničania, Peržania a Gréci videli v tomto súhvezdí podobu medveďa. Je zvláštne, že aj severoamerickí Indiáni prisudzujú tomuto zoskupeniu hviezd podobu medveďa. Nie je známe, či išlo o zhodu okolností alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringov prieliv. V modernej americkej terminológii sa Veľký voz nazýva Veľká naberačka (Great Dipper).
Poloha Sedem jasných hviezd Veľkého voza tvorí veľmi nápadný obrazec. Práve preto slúži Veľký voz ako orientácia pri hľadaní menej výrazných hviezd a súhvezdí. Je podobný Malému vozu, zložený je z rovnakého počtu hviezd, no oje Malého voza je obrátené opačným smerom ako oje Veľkého.
S výnimkou jeho najjužnejšej časti, ktorá však už neobsahuje ani časť obrazca, je Veľká Medvedica na území Slovenska cirkumpolárne súhvezdie, to znamená, že ho na oblohe vidíme každú noc bez ohľadu na ročné obdobie či hodinu. No jeho poloha sa mení. Najnižšie na oblohe, nad severným obzorom, ho vidíme v lete ráno a na jeseň večer. Najvyššie vystúpi v zime ráno a na jar večer. Uvidieť celú Veľkú medvedicu môžeme za dobrej viditeľnosti.
Pri pohľade voľným okom súhvezdiu dominujú približne rovnako jasné hviezdy Veľkého voza. S trochou predstavivosti sa v ňom dá vidieť obrovský medveď s dlhým chvostom.
Hviezdy Významné hviezdy Veľkej medvedice* Označenie Meno Rektascenzia Deklinácia Vzdialenosť (ly) Radiálna rýchlosť Zdanlivá magnitúda Spektrálny typ α (alfa) Dubhe 11h 04′ +61,8° 123 -9 1,8 K0 IIIa β (beta) Merak 11h 04′ +56,4° 79 –12 2,4 AI V γ (gama) Phekda 11h 54′ +53,7° 84 –13 2,4 A0 V δ (delta) Megrez 12h 15′ +57,0° 81 –13 3,3 A3 V ε (epsilon) Alioth 12h 54′ +56,0° 81 –9 1,8 A0pCr ζ1 (zéta 1) Mizar A 13h 24′ +54,9° 78 –9 2,4 A1 Vp ζ2 (zéta 2) Mizar B 13h 24′ +54,9° 78 –9 3,96 A1m η (éta) Alkaid 13h 48′ +49,3° 100 –11 1,9 B3 V ι (iota) Talitha Borealis 08h 59′ +48,0° 48 +12 3,1 A7 IV κ (apa) Talitha Australis 09h 04′ +47,1° 423 +4 3,6 A1 Vn λ (lambda) Tania Borealis 10h 17′ +42,9° 134 +18 3,4 A2 IV μ (mí) Tania Australis 10h 22′ +41,5° 149 –20 3,0 M0 III ν (ní) Alula Borealis 11h 18′ +33,1° 421 –9 3,5 K3 IIIBa ο (omikron) Muscida 08h 30′ +60,7° 184 +20 3,4 G5 III χ (chí) Al Kaphrah 11h 47′ +47° 42′ 196 -9 3,7 K0 III 80 Alcor 13h 26′ +54,9° 98 -9 4,0 A5 V + M3 V
*Založené na údajoch databázy Simbadhttp://cdsportal.u-strasbg.fr/
Vysvetlivky: Rektascenzia: Jedna z dvoch rovníkových súradníc. Uhol medzi jarným bodom a poludníkom prechádzajúcim objektom. Možno si ju predstaviť ako obdobu geografickej dĺžky. Meria sa buď v stupňoch (od 0° do 360°) alebo v hodinách (0h – 24h), minútach´ a sekundách“. Deklinácia: Jedna z dvoch rovníkových súradníc. Je to kolmá uhlová vzdialenosť telesa od svetového rovníka. Možno si ju predstaviť ako obdobu geografickej šírky. Na sever od svetového rovníka nadobúda kladné hodnoty, na juh záporné. Udáva sa v oblúkových stupňoch°, minútach´ a sekundách“. Vzdialenosť: Vzdialenosť hviezdy od Slnka. Udáva sa vo svetelných rokoch (skratka ly z anglického Light year), pričom jeden svetelný rok je približne . Rýchlosť: Radiálna rýchlosť – zložka rýchlosti v zornom smere. Závisí od vlastného pohybu hviezdy. Kladné číslo vyjadruje, že sa hviezda pohybuje smerom k nám. Záporné číslo znamená, že sa hviezda pohybuje smerom od nás. Zdanlivá magnitúda: Jednotka jasnosti hviezdy. Čím menšie číslo táto hodnota dosahuje, tým je hviezda jasnejšia. Najslabšie objekty, ktoré ešte môžeme vidieť bez ďalekohľadu, majú 6. magnitúdu. Spektrálny typ: Typ hviezdy podľa jej farby a povrchovej teploty. 99,8 % všetkých hviezd patrí do jedného zo siedmich základných spektrálnych typov, ktoré sú označené podľa klesajúcej teploty: O, B, A, F, G, K, M. Bližšie informácie v článku spektrálna klasifikácia.
Orientácia pomocou Veľkého voza Cirkumpolárne objekty thumb|Schéma hľadania Polárky pomocou Veľkého voza thumb|Schéma hľadania Arktúra pomocou Veľkého voza Ak päťnásobne predĺžime vzdialenosť medzi zadnými kolesami Veľkého voza (Merak a Dubhe), dostaneme sa k Polárke, ktorá je na konci oja Malého voza. Raz predĺžená spojnica poslednej hviezdy oja Veľkého voza (Alkaid) a Polárky nás zase dovedie k súhvezdiu Kasiopeja. Medzi hlavou Veľkej medvedice a Kasiopejou sa rozprestiera súhvezdie Žirafa. Jediné voľným okom viditeľné hviezdy medzi Veľkým a Malým vozom ležiace zhruba v polovičnej vzdialenosti medzi vozmi patria súhvezdiu Draka.
Jarné objekty Ak sa pozrieme v smere, ktorý ukazujú hviezdy Mizar a Alkaid, a odkloníme sa od tejto predĺženej spojnice trochu južne, nájdeme jasnú hviezdu Arktúr zo súhvezdia Pastiera. Iná pomôcka na nájdenie Arktúra je štvornásobné predĺženie spojnice spodných kôl Veľkého voza – Meraku a Phekdy – v smere jeho oja. Priamo pod chvostom Veľkej medvedice, resp. pod ojom Veľkého voza leží súhvezdie Poľovné psy. Asi 9-násobne na juh predĺžená spojnica hviezd Megrez-Phekda, predných kolies Veľkého voza, nás dovedie k hviezde Regulus, najjasnejšej hviezde súhvezdia Lev. Spojnica Meraku a Phecdy predĺžená hlboko na juh nás dovedie k súhvezdiu Váhy. Predĺženie spojnice dvoch hviezd Veľkého voza, Dubhe a Phekdy, ktoré tvoria pravé horné a ľavé dolné koleso voza, nám ukáže Spiku, najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Panny.
Letné objekty Predĺžená spojnica predných kolies Veľkého voza, Phekdy a Megrezu, smerom cez súhvezdie Draka, nás dovedie k súhvezdiu Lýra. Predĺžením spojnice hviezd Dubhe z Veľkého voza s Kochabom z Malého voza sa cez Draka dostaneme k Labuti.
Jesenné objekty Presne na opačnej strane Polárky ako Veľký voz, priamo pod súhvezdiami Cefeus a Kasiopeja, sa nachádza súhvezdie Pegas. Privedie nás k nemu dva razy predĺžená spojnica hviezdy Merak z Veľkého voza s Polárkou.
Zimné objekty Spojnica hviezd Megrez a Dubhe ukazuje takmer presne na Capellu, najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Povozník. Spojnica ľavej hornej hviezdy voza, Megrezu, a pravej dolnej hviezdy, Meraku, ukazujú na hlavy Blížencov. Predĺžením spojnice hviezd Megrez a Phekda sa dostaneme k Oriónu.
Hviezdy Veľkého voza left|thumb|4D pohyb hviezd Veľkého voza za ± 150 000 rokov. Na prezeranie tejto animácie sú potrebné 3D okuliare s farebnými filtrami červená-zelená, príp. červeno-modrá. Zvláštnosťou hviezd Veľkého voza je ich vlastný pohyb. Päť z nich – β, γ, δ, ε a ζ UMa – aj Alcor – sú od nás v podobnej vzdialenosti (od 74 do 80 ly), pohybujú sa po oblohe rovnako rýchlo a rovnakým smerom. Vzhľadom na Slnko ide o rýchlosť asi /s. Smerujú do bodu ležiaceho približne na rozhraní Strelca a Kozorožca. Výnimkou sú len hviezdy α Dubhe a η Alkaid. Tieto sa pohybujú obrátene. Tvar Veľkého voza sa teda pomaly mení. Zmena však bude viditeľná až po niekoľkých desaťtisícročiach.