Cytosól (iné názvy pozri nižšie) je gélovité vnútorné prostredie bunky javiace sa v elektrónovom mikroskope amorfne (beztvaro).
Cytosól spolu s tekutinami vnútri jadra (a ostatných organel) sa označuje názvom vnútrobunkové tekutiny (=intracelulárne tekutiny).
Názvy V literatúre sa vyskytujú tieto názvy: cytosólcytosól227, cytosolMUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) , S. 60, cytozólMUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) , S. 49, cytozolhttp://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/poracova1/subor/2.pdf, základná plazma, cytoplazma v užšom zmysle, základná cytoplazma, hyaloplazma, cytoplazmatický matrix [jazykovo nesprávne: cytoplazmatická matrix]BARANEC et al.: Botanika , plazmový matrix [jazykovo nesprávne: plazmová matrix], matrix v užšom zmysle , základná cytoplazmatická substancia (bunky).
O cytoplazme v širšom zmysle pozri cytoplazma.
Názov matrix v širšom zmysle označuje celú hmotu bunky (t.j. vrátane organel, inklúzií, povrchu atď.). Ďalšie významy slova matrix pozri v článku matrix.
Zloženie cytosólu Cytosól tvorí vnútorné prostredie bunky. Je tekutý až rôsolovitý a vykonáva mnoho úloh. V prvom rade ide o všeobecné bunkové prostredie, ktorého 75 až 80 % tvorí voda. Gélovitosť cytosólu závisí od množstva anorganických a organických látok a biomakromolekúl rozpustených v tejto vode. Prítomnosť určitej látky v bunke je často podmienená jej rozpustnosťou vo vode. Najčastejšími anorganickými látkami v cytosóle okrem vody sú anorganické zlúčeniny kyslíka (napr. molekulový kyslík alebo kyslíkové radikály), uhlíka (napr. oxid uhličitý), dusíka (napr. amoniak), fosforu (napr. pyrofosfát) a síry a ďalej ióny draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, mangánu, zinku a ďalších. Najčastejšími organickými látkami v cytosóle sú aminokyseliny, mastné kyseliny, nukleotidy, organické kyseliny a rôzne metabolické medziprodukty. Najčastejšími biomakromolekulami v cytosóle sú proteíny (napr. enzýmy), sacharidy, lipidy a nukleové kyseliny. Cytoplazma v bunke nie je homogénnou emulziou; pri povrchu bunky je tekutejšia (ektoplazma), vo vnútri viskóznejšia (endoplazma).
Vlastnosti cytosólu Fakt, že je tvorený prevažne vodou, dáva cytosólu charakteristické vlastnosti. Voda je polárne rozpúšťadlo a dobre rozpúsťa polárne a hydrofilné látky. Napríklad proteíny môžu svoju funkciu plniť iba vtedy, keď sú v bunke v rozpustenom stave. Inak fungujú hydrofóbne látky, ktoré sa vo vode nerozpúšťajú, ale naopak agregujú (zhlukujú). Typicky hydrofóbne sú lipidy; vďaka vodnému prostrediu sa zachováva štruktúra biomembrán, ktorú tvoria prevažne lipidy.
Medzi výhody vodného charakteru cytosólu patria i termoregulačné schopnosti. Voda dobre vedie teplo, takže "prehriatie" určitej oblasti bunky a jej následné tepelné poškodenie v dôsledku výraznej metabolickej aktivity tak ľahko nehrozí.
Ďalšou vlastnosťou cytosólu je to, že voda je univerzálne prostredie pre biochemické reakcie. Veľkosť molekúl vody, veľká kyslíková elektronegativita, ľahká protonizácia vodíka a schopnosť tvoriť vodíkové mostíky poskytujú dostatočne flexibilné prostredie pre mnohé typy chemických reakcií. Poskytovať priestor pre biochemické procesy je najdôležitejšou schopnosťou cytosólu. Prebiehajú v ňom malé biochemické reakcie, zložité enzymatické cykly aj komplexné biochemické dráhy. Spomenúť možno glykolýzu, syntézu bielkovín, hydrolytické procesy a mnohé ďalšie.
V cytosóle látky ľahko difundujú, takže vnútrobunkový transport je pre mnohé molekuly rýchly a nenáročný. Tekutosť cytosólu takisto umožňuje nielen pohyb v ňom, ale i pohyb jeho samotného, spolu s presunom organel, ktoré obklopuje - tieto pohyby sa označujú ako prúdenie cytoplazmy.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Cytológia Kategória:Cytoplazma