Iguanodon (v preklade zub leguána) je pomenovanie vyhynutého rodu mohutných bylinožravých vtákopanvových dinosaurov. Žil pred 135 až 115 miliónmi rokov v spodnej kriede a hojne obýval oblasti súčasnej Severnej Ameriky, rovnako aj západnej Európy. Typickým znakom Iguanodonov boli veľké tŕne na palcoch predných končatín.
Prvého Iguanodona objavil v roku 1822 a opísal o tri roky neskôr anglický geológ Gideon Mantell. Po rode Megalosaurus to bol druhý formálne pomenovaný dinosaurus. Spolu s Megalosaurom a Hylaeosaurom to bol aj jeden z rodov, ktoré pôvodne definovali skupinu Dinosauria. Vedecké poznatky o rode Iguanodon sa priebežne vyvíjali podľa toho, ako sa objavovali nové informácie vyplývajúce z nálezov fosílií. Niektoré z nich, medzi nimi aj dve takmer kompletné kostry, umožnili vedcom vytvoriť informačné hypotézy týkajúce sa mnohých aspektov života týchto zvierat, vrátane stravy a sociálneho správania.
Opis thumb|left|Iguanodon bernissartensis v porovnaní s veľkosťou človeka Iguanodon bol mohutný bylinožravec, ktorý sa mohol pohybovať po dvoch aj po štyroch končatinách. Odhaduje sa, že jeho najznámejší druh, I. bernissartensis, vážil v priemere asi 3,08 tony a v dospelosti bol asi 10 metrov dlhý, pričom niektoré jedince mohli dosahovať dĺžku až 13 metrov. Celkovo sa Iguanodon podobal Hypsilophodonovi, mal však podlhovastú hlavu a pevné predné končatiny s dýkovitým tŕňom na palci. Takýto tŕň mu tvoril istý druh zbrane proti členom vlastného druhu, či veľkým dravcom. Tri stredné prsty predných končatín mal zakončené kopýtkovitými pazúrmi a slúžili mu ako chodidlo, kým ohybný malíček mu pomáhal šikovne manipulovať s vetvičkami. Silné nohy s tromi prstami neboli stavané k behu. Chrbtica a chvost držali a spevňovali skostnatené osifikované šľachy, t. j. šľachy, ktoré sa v priebehu života menili na kosť. Tieto kosti, pripomínajúce prút, zvyčajne nebývajú zahrnuté v rekonštrukciách a kresbách kostier. Celkovo bola štruktúra ich tela pomerne podobná ich neskorším príbuzným, hadrosauridom. V čeľustiach mal rady dorastajúcich zubov, ktoré u slúžili na žuvanie. To nevykonával ako dnešné cicavce pohybmi dolnej čeľuste do strán a len sčasti dole a hore, ale výlučne pohybmi dolnej čeľuste hore a dole. Vypadávaniu potravy z ústnej dutiny zabraňoval kožený vak tvoriaci náhradu líca, podobne ako u iných vtákopanvových dinosaurov (Ornithischia).
Klasifikácia left|thumb|Zjednodušený kladogram skupiny Iguanodontia, nakreslený podľa Davida B. Normana Podľa rodu Iguanodon bol pomenovaný aj nezaradený klad Iguanodontia, veľmi početná skupina ornitopódov s mnohými druhmi pochádzajúcimi zo strednej jury až vrchnej kriedy. Okrem Iguanodona sem patrí aj Dryosaurus, Camptosaurus, Ouranosaurus a vtákopyskaté dinosaury. Skupina Iguanodontidae sa niekedy radí ako samostatná čeľaď, ktorá sa však v minulosti stala tzv. odpadkovým taxónom, do ktorého sa zaradili ornitopódy, ktoré nepatrili ani medzi hypsilofodony, ani hadrosauridy. Zvyčajne sa sem zaraďovali rody Callovosaurus, Camptosaurus, Craspedodon, Kangnasaurus, Mochlodon, Muttaburrasaurus, Ouranosaurus a Probactrosaurus. S nástupom kladistických analýz sa ukázalo, že skupina je parafyletická a že spomínané rody tvoria na kladograme rôzne vetvy. Skupina Iguanodontoidea sa v odbornej literatúre tiež stále vyskytuje ako nezaradený klad, hoci veľa rodov, ktoré do nej tradične patrili, sa teraz radia do nadčeľade Hadrosauroidea. Iguanodon pravdepodobne pochádza z Camptosaura a na kladograme leží medzi ním a Ouranosaurom. Paleontológ Jack Horner tiež navrhol, aby sa hadrosauridy na základe rysov ich lebky delili na dve vzdialene príbuzné podčeľade: Hadrosaurinae s plochými hlavami, kam by patril aj Iguanodon a Lambeosaurinae s hrebeňmi, kam by patril Ouranosaurus. Tento koncept bol však zavrhnutý.
Väčšina nálezov Iguanodonov bola datovaná medzi kimeridž vo vrchnej jure až po cenoman vo vrchnej kriede. Podľa súčasných výskumov najlepšie dochovaný druh celého rodu I. bernissartensis, žil od vrchného barému do spodného aptu vo vrchnej kriede (asi 126 – 125 Ma) Európy.Carpenter, K., Ishida, Y., 2010, Early and “Middle” Cretaceous Iguanodonts in Time and Space. Journal of Iberian Geology, 36, 2, s. 145 – 164
Dejiny objavov Gideon Mantell, Sir Richard Owen a objav dinosaurov thumb|Ilustrácia fosilizovaného zuba Iguanodona a čeľusť súčasného leguána z Mantellovho spisu z roku 1825
Objav Iguanodona dlho sprevádzala rozšírená legenda. Podľa tohto príbehu manželka Gideona Mantella, Mary Annová urobila roku 1822 prvý objav zubu Iguanodona v Tilgatskom lese neďaleko dediny Cuckfield v anglickom grófstve Sussex, keď bol jej manžel, hlavným povolaním pôrodník, na návšteve u pacientky. Zub mala nájsť v hromade štrku pripraveného na opravu cesty. Mantell po návrate spoznal, že ide o fosíliu, našiel lom, z ktorého cestári štrk priviezli, a v ňom našiel ďalšie zuby a úlomky kostí. Mantell však v roku 1851 vyhlásil, že zuby našiel on sám, a nie je žiadny doklad o tom, že by na návšteve pacientok bral so sebou svoju ženu. Mnohí však legendu považujú za pravdivú. Bez ohľadu na presné okolnosti nálezu, Mantell fosílie ukázal vtedajším odborníkom na skameneliny s otázkou, čo je to za zviera. Väčšina vedcov, ako napríklad William Buckland alebo Georges Cuviera, sa domnievala, že išlo o zuby nejakých rýb alebo cicavcov. Prírodovedec Samuel Stutchbury z Kráľovskej akadémie chirurgov (Royal College of surgeons) si však všimol, že sa podobali zubom leguána, ale boli dvadsaťkrát väčšie. Na základe toho odhadol, že zviera mohlo byť až 12 metrov dlhé.
thumb|left|Skamenené pozostatky nájdené v Maidstone v roku 1840 Vzhľadom na podobnosť zubov tvora so zubami leguána pomenoval Mantell nový živočíšny rod Iguanodon, doslova „leguánov zub“, z latinského výrazu iguana (slovensky: leguán) a gréckeho odontos (zub). Pôvodne ho zamýšľal pomenovať Iguanasaurus (t. j. „leguánny jašter)“, ale jeho priateľ William Conybeare oponoval, že takýto názov by sa vzťahoval skôr k samotnému leguánovi, takže lepším menom by bol Iguanoides („podobný leguánovi“) alebo Iguanodon. Hoci prvý úlomok kosti dinosaura bol nájdený už v roku 1677, za prvý vedecky významný objav sa označuje práve Mantellov Iguanodon. Keďže však Mantell svoj nález v spise pre Londýnsku kráľovskú spoločnosť opísal až roku 1825, stal sa až druhým pomenovaným dinosaurom, keď o rok skôr William Buckland zverejnil svoju štúdiu dinosaura rodu Megalosaurus. Keďže Mantell navyše opomenul k rodovému menu Iguanodon pridať podľa požiadaviek binomické nomenklatúry aj druhové meno, urobil tak až roku 1829 Friedrich Holly, ktorý tvora nazval I. anglicum, čo bolo neskôr zmenené na I. anglicus.
right|thumb|Mantellova rekonštrukcia Iguanodona založená na náleze z Maidstoneu Lepšie zachovaný jedinec bol objavený roku 1834 v lome v Maidstone v grófstve Kent a Mantell ho čoskoro získal. Podľa výrazných zubov ho opäť identifikoval ako Iguanodona. Dopustil sa tiež niekoľkých chýb, z ktorých najslávnejšia je umiestnenie palcového tŕňa, ktorý považoval za roh, na nose zvieraťa. Objavy ešte oveľa lepšie zachovaných skamenelín neskôr odhalili, že tento palcový tŕň bol v skutočnosti premeneným palcom. Maidstoneská kostra, stále ešte uväznená v skale, je v súčasnosti vystavená v Natural History Museum (Prírodopisnom múzeu) v Londýne. Maidstone si od roku 1949 pripomína tento nález vo svojom erbe, ktorý je z jednej strany nesený Iguanodonom. Tento jedinec bol označený ako I. Mantelli, druh, ktorý roku 1832 pomenoval Christian Erich Hermann von Meyer, ale na základe rovnakého materiálu ako bol už predtým pomenovaný I. anglicus. Maidstoneský exemplár však pochádza zo staršej vrstvy, takže je možné, že ide o iný druh.
V tomto období začínalo rásť napätie medzi Mantellom a Richardom Owenom, ambicióznym vedcom, ktorý v nepokojnom reformnom čase vládol oveľa lepšími možnosťami financovania a spoločenskými kontaktmi. Owen, zaťatý kreacionista, sa postavil proti prvým verziám evolučnej teórie, o ktorých vtedy odborníci diskutovali. Ako zbraň v tomto konflikte používal práve dinosaury, ktoré sám pomenoval. Vo spise opisujúcom taxón dinosaurov odmietol, že by boli väčšie ako 60 metrov a presadzoval názor, že neboli len obrími jaštermi, ale pokročilými tvormi podobnými cicavcom. Tieto pokročilé vlastnosti nemohli získať premenou z plazov a boli im dané od Boha.
thumb|left|Slávny banket vnútri Hawkinsovho stojacieho Iguanodona v Crystal Palace v Londýne Richard Owen spolu so sochárom a prírodovedcom Waterhouseom Hawkinsonom postavili takmer dva tucty rôznych sôch prehistorických zvierat v životnej veľkosti. Sochy boli vytvorené z betónu, ktorý pokrýval oceľové a tehlové jadro. Medzi nimi boli aj dva jedince rodu Iguanodon v Crystal Palace v Londýne, z ktorých jeden stál a druhý odpočíval na bruchu. Pred dokončením sochy stojaceho dinosaura jeho tvorcovia vnútri usporiadali banket pre dvadsať ľudí. Krátko pred svojou smrťou roku 1852 si Mantell uvedomil, že Iguanodon nebolo ťažké hrubokožcom podobné zviera, ako sa domnieval Owen, ale jeho stav mu už nedovolil sa na stavbe londýnskych sôch dinosaurov podieľať a tak Owenova vízia ovplyvnila vnímanie dinosaurov u verejnosti na celé ďalšie desaťročia.
Bernissart náhľad|vpravo|Kresba fosílie druhu Iguanodon bernissartensis v polohe, ako bola roku 1882 nájdená Najväčší nález pozostatkov Iguanodona pochádza z roku 1878 z uhoľnej bane v Bernissarte v Belgicku. Paleontológovia Louis Dollo a Louis de Pauw, podporovaní Alphonseom Briartom, vedúcim baní v neďalekom Morlanwelzu, v hĺbke 322 metrov odkryli skamenené kosti najmenej 38 jedincov, z ktorých väčšina bola dospelá. Mnohé z nich putovali na verejnú výstavu, ktorá bola otvorená roku 1882. 11 kostier bolo zrekonštruovaných do stojacej polohy a 20 kostier bolo vystavených približne v takej polohe, v akej boli nájdené.
Výstava je stále prístupná verejnosti v Royal Belgian Institute of Natural Science (Kráľovskom belgickom inštitúte prírodných vied) v Bruseli a repliku jednej z kostier je možné vidieť aj v Oxford University Museum of Natural History (Oxfordskom univerzitnom múzeu prírodných vied) a v Sedgwick Museum (Sedgwickovom múzeu) v Cambridgei. Väčšina pozostatkov patrila novému druhu, I. bernissartensis, väčšiemu a oveľa robustnejšiemu zvieraťu než predtým známe nálezy z Anglicka, ale jeden exemplár bol označený ako I. Mantelli (dnes Dollodon bampingi). Niektoré kostry patria medzi prvé nájdené úplné kostry dinosaurov. Spolu s nimi boli odkryté aj pozostatky rôznych rastlín, iných plazov a rýb, vrátane krokodíla rodu Bernissartia.
Ďalšie nálezy