alt=Campana Hera, rímska kópia helenistického originálu|náhľad|Campana Hera, rímska kópia helenistického originálu z 2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti. Je manželkou Boha Dia a dcérou Titana Krona a jeho manželky a sestry, Rhei. Jednou z jej charakteristických čŕt v mýtoch je jej žiarlivá a pomstychtivá povaha pri zaobchádzaní s každým, kto ju urazil - keďže jej muž Zeus jej bol často neverný s inými bohyňami, či dokonca smrteľnými ženami, jeho deťom strpčovala život a pripravovala im všemožné nástrahy.
Jej ikonografia ju zvyčajne zobrazuje ako dôstojnú, matrónsku postavu, vzpriamenú alebo intronizovanú, korunovanú polosom alebo diadémom, niekedy zahalenú ako vydatú ženu. Je patrónkou svadieb, požehnáva a legalizuje manželské zväzky a chráni ženy pred nehodami pri pôrode. Medzi jej posvätné zvieratá patria krava, kukučka a páv. Niekedy sa zobrazuje s granátovým jablkom ako symbolom nesmrteľnosti. Je totožná s rímskou bohyňou Juno.
Kult thumb|Héra a Prométeus|vľavo Héra bola pravdepodobne prvým božstvom, ktorému Gréci zasvätili uzavretú zastrešenú chrámovú svätyňu na Same okolo roku 800 pred Kr. Neskôr ju nahradil Héraion na Same, jeden z najväčších gréckych chrámov (oltáre boli pred chrámami pod holým nebom). Na tomto mieste bolo postavených mnoho chrámov, takže dôkazy sú trochu zmätočné a archeologické dátumy sú neisté.
Chrám, ktorý vytvorili sochári a architekti z rodu Rhoecus, bol zničený v rokoch 570 až 560 pred Kr. Nahradil ho Polykratov chrám z rokov 540 - 530 pred Kr. V jednom z týchto chrámov vidíme les 155 stĺpov. Na tomto chráme sa tiež nenachádzajú žiadne dôkazy o dlaždiciach, čo naznačuje, že buď chrám nebol nikdy dokončený, alebo bol zhora otvorený.
Skoršie svätyne, ktorých zasvätenie Hére nie je potvrdené, boli mykénskeho typu nazývané "domové svätyne". Vykopávky v Same odhalili votívne dary, mnohé z nich z konca 8. a 7. storočia pred n. l., ktoré dokazujú, že Héra v Same nebola len miestnou gréckou bohyňou Egejského mora. V tamojšom múzeu sa nachádzajú figúrky bohov a suplikantov a ďalšie votívne dary z Arménie, Babylonu, Iránu, Asýrie, Egypta, čo svedčí o povesti, ktorej sa táto svätyňa Héry tešila, a o veľkom príleve pútnikov. V porovnaní s touto mocnou bohyňou, ktorej patril aj najstarší chrám v Olympii a dva veľké chrámy v Paestume z piateho a šiesteho storočia, je podľa Burkerta Homérova búrliváčka a v mýtoch "takmer... komickou postavou".
Hoci najväčším a najstarším voľne stojacim chrámom Héry bol Heraion na Same, na gréckej pevnine sa Héra uctievala najmä ako "argejská Héra" (Héra Argeia) vo svojej svätyni, ktorá stála medzi bývalými mykénskymi mestskými štátmi Argos a Mykény, kde sa na jej počesť slávili slávnosti nazývané Heraia. "Tri mestá, ktoré mám najradšej," vyhlasuje kráľovná nebies v štvrtej knihe Iliady, "sú Argos, Sparta a Mykény širokých ulíc." Chrámy Héry boli aj v Olympii, Korinte, Týre, Perachore a na posvätnom ostrove Dilos. V Magna Graecia boli postavené dva dórske chrámy Hére v Paestume, a to okolo roku 550 a 450 pred Kr. Jeden z nich, dlho nazývaný Poseidónov chrám, bol v 50. rokoch 20. storočia identifikovaný ako chrám Héry.
Na Eubóji sa v šesťdesiatročnom cykle slávil sviatok Veľkej Daidaly, zasvätený Hére.
O význame Héry v ranom archaickom období svedčia veľké stavebné projekty realizované na jej počesť. Chrámy Héry v dvoch hlavných centrách jej kultu, Heraion na Same a Heraion v Argu v Argolise, boli vôbec prvými monumentálnymi gréckymi chrámami postavenými v 8. storočí pred Kr.
Význam Podľa Waltera Burkerta majú Héra aj Démétér mnoho charakteristických atribútov predgréckych veľkých bohyň.
V rovnakom duchu britský vedec Charles Francis Keary predpokladá, že Héra mala v staroveku istý druh uctievania ako "bohyňa Zeme", čo súvisí s jej možným pôvodom ako pelasgickej bohyne (ako sa o nej zmieňuje Hérodotos).
Podľa Homérovho Hymnu II na Deliana Apolóna Héra zadržala Eileithýu, aby zabránila Léto rodiť, keď bola tehotná s Artemis a Apolónom, keďže otcom bol Zeus. Ostatné bohyne prítomné pri pôrode na Dile poslali Íris, aby ju priviedla. Keď vstúpila na ostrov, začal sa božský pôrod. V mýte o Heraklovom narodení je to samotná Héra, ktorá zariadi odklad Heraklovo narodenie, kým sa jej chránenec Eurystheus nenarodí ako prvý.
Homérov hymnus na Apolóna Pýthia robí z netvora Tifona potomka archaickej Héry v jej minojskej podobe, ktorý vznikol z nej samej, ako obludná verzia Hefaista, a vyvrhla ho v jaskyni v Kilíkii.
V Hérinom chráme v Olympii bola sediaca kultová postava Héry staršia ako postava bojovníka Dia, ktorá ju sprevádzala. Homér jej vzťah k Diovi jemne vyjadril v Iliade, v ktorej Diovi hovorí:
Matriarchát alt=Barberini Héra, Rímska kópia gréckeho originálu|náhľad|Barberini Héra, Rímska kópia gréckeho originálu z 5. storočia. Museo Chiaramonti. V polovici devätnásteho storočia sa objavili rozsiahle štúdie, ktoré siahajú až k Johannovi Jakobovi Bachofenovi, o možnosti, že Héra, ktorej raný význam v gréckom náboženstve je pevne stanovený, bola pôvodne bohyňou matriarchálneho národa, ktorý pravdepodobne obýval Grécko pred Helénmi. Podľa tohto názoru jej činnosť ako bohyne manželstva zakladala patriarchálne puto vlastnej podriadenosti. Jej odpor voči Diovým výbojom sa vykresľuje ako Hérina "žiarlivosť", hlavný motív literárnych anekdot, ktoré podrývajú jej antický kult.
Kontroverzným však zostáva tvrdenie, že antický matriarchát alebo kultúrne zameranie na monoteistickú Veľkú bohyňu existovali u starých Grékov alebo inde. Moderní vedci toto tvrdenie vo všeobecnosti odmietajú ako nedostatočne doložené.
Mládež Héra bola najznámejšia ako bohyňa matróna Héra Teleia, ale predsedala aj svadbám. V mýtoch a kultoch sa zachovali útržkovité zmienky a archaické zvyky o posvätnej svadbe Héry a Dia. V Plataiách sa nachádzala socha Héry sediacej ako nevesty od Kallimacha, ako aj stojaca matróna Héra.
Héra bola uctievaná aj ako panna. V Stymfálii v Arkádii sa tradovalo, že tam bola trojitá svätyňa Héry Dievčaťa (Παις [Pais]), Dospelej ženy (Τελεια [Teleia]) a Odlúčenej (Χήρη [Chḗrē] "Vdova" alebo "Rozvedená"). V oblasti okolo Argu bol Hérin chrám v Hermione pri Argu venovaný Hére Panne. Pri prameni Kanathos neďaleko Nauflie Héra každoročne obnovovala svoje panenstvo pri obradoch, o ktorých sa nesmelo hovoriť (arrheton) Robert Graves to interpretuje ako znázornenie nového mesiaca (Hébé), splnu (Héra) a starého mesiaca (Hekaté), ktoré zosobňujú Pannu (jar), Matku (leto), resp. ničiacu Krunu (jeseň).
Mytológia
Narodenie alt=Héra (podľa nápisu)|náhľad|Héra (podľa nápisu); tondo attického kylixu s bielym povrchom z Vulci, asi 470 pred Kr. Hera je dcérou najmladšieho Titana Krona a jeho manželky a sestry Rhey. Kronovi bolo súdené, že ho zvrhne jedno z jeho detí; aby tomu zabránil, prehĺtal všetky svoje novonarodené deti celé, až kým ho Rhea neoklamala, aby namiesto svojho najmladšieho dieťaťa, Dia, prehltol kameň. Zeus vyrastal v tajnosti, a keď dospel, oklamal svojho otca, v dôsledku čoho vyvrhol jeho súrodencov vrátane Héry. Zeus potom viedol vzburu proti Titanom, vyhnal ich a rozdelil si vládu nad svetom so svojimi bratmi Poseidónom a Hádesom.
Iné tradície však naznačujú, že podobne ako Zeus a Poseidón, ani Héra nemusela byť Kronom pohltená. Pausanias uvádza, že ju ako nemluvňa dojčili tri dcéry rieky Asterion: Okrem toho v Iliade Héra uvádza, že ju matka dala na výchovu Téthys:
Manželstvo s Diom Héra je skôr bohyňou manželstva a pôrodu ako materstva a veľká časť jej mytológie sa točí okolo jej manželstva s bratom Zeusom. Je ním očarená a zvádza ho. On ju podvádza a má veľa detí s inými bohyňami a smrteľnými ženami. Je silne žiarlivá a pomstychtivá voči jeho deťom a ich matkám. On sa jej vyhráža a je voči nej násilný.
V Iliade Zeus naznačuje, že ich manželstvo bolo akýmsi útekom, keďže ležali v tajnosti pred rodičmi, Pausanias zaznamenáva príbeh o tom, ako sa vzali, v ktorom sa Zeus premenil na kukučku, aby sa Hére dvoril. Ona vtáka chytila a nechala si ho ako domáceho miláčika; preto kukučka sedí na jej žezle. Podľa scholionu o Theokritových Idylách, keď Héra smerovala sama k hore Thornax, Zeus vyvolal strašnú búrku a premenil sa na kukučku, ktorá priletela a sadla si jej na kolená. Héra ho prikryla svojím plášťom. Zeus sa potom premenil späť a chytil ju. Keďže s ním odmietala spať kvôli ich matke, sľúbil jej, že sa s ňou ožení.
V jednom podaní sa Héra odmietla vydať za Dia a ukryla sa v jaskyni, aby sa mu vyhla; pozemšťan Achilles ju presvedčil, aby mu dala šancu, a tak mali obaja prvý pohlavný styk. Tento variant hovorí, že Héru vychovávala nymfa Makris na ostrove Eubója, ale Zeus ju uniesol, načo im hora Cithaeron podľa Plutarchových slov "poskytla tienisté zákutia". Keď Makris prišla hľadať svoju chránenkyňu, boh hory Cithaeron ju odohnal so slovami, že Zeus si tam užíva s Léto.
Podľa Kallimacha ich svadobná hostina trvala tristo rokov. Jablká Hesperidiek, ktoré mal Herakles za úlohu vziať, boli svadobným darom Gaii.
Po hádke s Diom ho Héra opustila a utiahla sa na Euboiu a žiadne Diovo prihováranie nedokázalo ovplyvniť jej rozhodnutie. Miestny kráľ Cithaeron potom Diovi poradil, aby vzal drevenú sochu ženy, zabalil ju a predstieral, že sa s ňou ožení. Zeus urobil, ako mu povedal, a tvrdil, že "ona" je Plataea, Asópova dcéra. Héra, len čo sa to dozvedela, prerušila svadobný obrad a strhla z postavy šaty, aby zistila, že je to len socha bez života, a nie zamilovaná rivalka. Kráľovná a jej kráľ sa zmierili a na pamiatku toho tamojší ľud slávil sviatok zvaný Daidala. Počas neho sa konala rekonštrukcia mýtu, pri ktorej vybrali drevenú sochu Héry, vykúpali ju v rieke Asopus a potom ju postavili na voz, aby viedla sprievod ako nevesta, a nakoniec ju rituálne spálili.
Podľa Diodora Sicílskeho bola Alkméné, Heraklova matka, úplne poslednou smrteľnou ženou, s ktorou kedy Zeus spal. Po Heraklovom narodení prestal plodiť ľudí.
Herakles alt=Heracles ako dieťa zabíja hady poslané Hérou|náhľad|Heracles ako dieťa zabíja hady poslané Hérou (cca 480 - 470 pred Kr.) Héra je Heraklova nevlastná matka a jeho nepriateľka. Meno Herakles znamená "Hérina sláva". V Homérovej Iliade sa uvádza, že keď mala Alkména porodiť Herakla, Zeus oznámil všetkým bohom, že v ten deň sa narodí dieťa od samotného Dia a bude vládnuť všetkým okolo seba. Héra po tom, čo požiadala Dia, aby na to prisahal, zostúpila z Olympu do Argu a prinútila manželku Sthenela (Perseovho syna) porodiť Eurysthea až po siedmich mesiacoch, pričom zároveň zabránila Alkméne porodiť Herakla. To malo za následok splnenie Diovej prísahy v tom zmysle, že jeho prísaha sa týkala Eurysthea, a nie Herakla. Podľa Pausaniovho rozprávania Héra poslala čarodejnice (ako ich nazývali Tébania), aby Alkméne zabránili porodiť Herakla. Čarodejniciam sa darilo zabrániť pôrodu, kým Historis, dcéra Tiresia, nevymyslela trik, ako čarodejnice oklamať. Podobne ako Galanthis, aj Historis oznámila, že Alkména porodila svoje dieťa; keďže boli oklamané, čarodejnice odišli a umožnili Alkméne porodiť.
Hérin hnev voči Diovmu synovi pokračuje a keď je Herakles ešte nemluvňa, Héra pošle dva hady, aby ho zabili, keď leží v postieľke. Herakles hady uškrtí holými rukami a jeho opatrovateľka ho nájde, ako sa hrá s ich bezvládnymi telami, akoby to boli detskou hračkou. alt=Pôvod mliečnej cesty, Jacopo Tintoretto, 1575|náhľad|Pôvod mliečnej cesty, Jacopo Tintoretto, 1575, Zbierka rodu Orléans, National Gallery (Londýn)