náhľad|Svetové centrum v Hajfe, Izrael
Bahaizmus (iné názvy: bahá’izmusbahá’izmus. In: bahá’izmus. In: , bahá’i, zriedkavo baháizmusbaháizmus. In: ) je jedno z najmladších nezávislých náboženstiev na svete, ktoré založil Bahá’u’lláh približne v polovici 19. storočia. Pochádza z Perzskej ríše (teraz Irán), no pre postupné niekoľkonásobné vyhnanstvo svojho zakladateľa ukončené vyhostením do tureckej väzenskej kolónie v Akke natrvalo ustanovilo svoje duchovné a administratívne centrum v Izraeli. Podľa Encyclopædia Britannica z roku 2014 tvorí svetové bahájske společenstvo 7 337 000 bahájov a je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom s veriacimi v 221 krajinách."Bahāʾī Faith." Encyclopaedia Britannica. Encyclopaedia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2014. Web. 19 Jun. 2014. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/48930/Bahai-Faith>.
Zakladateľom bahájskej viery je Bahá’u’lláh (1817-1892), ktorého baháji považujú za posledného z radu Božích Prejavov, do ktorého patria napríklad Abrahám, Mojžiš, Budha, Zoroaster, Kristus a Mohamed. Podľa tejto viery prichádzajú všetky Prejavy Božie na svet ako učitelia, aby ľudstvo viedli. Ich učenie obsahuje dve hlavné časti: učenie o duchovných otázkach - o morálnom zmysle života, o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov, o pomoci druhým, a podobne učenie týkajúce sa spoločenských problémov - toto učenie Prejavy Božie vždy prispôsobujú podmienkam a okolnostiam danej doby. Ide o spoločenské zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivcami navzájom (napr. sobáš a rozvod) či medzi jednotlivcom a spoločnosťou (trestné právo).
Ústrednou myšlienkou Bahá’u’lláhovho posolstva v oblasti spoločenského učenia je to, že ľudstvo má jeden spoločný pôvod a že nadišiel čas, aby sa spojilo do jedného celosvetového globálneho spoločenstva. „Boh,“ hovorí Bahá’u’lláh, „uviedol do pohybu historické sily, ktoré rúcajú tradičné bariéry rasami, triedami, ľuďmi rôznych vyznaní a rôznych národov, a ktoré zanedlho vytvoria svetovú civilizáciu“. Hlavnou úlohou, ktorá teraz podľa bahájskej viery ľudstvo čaká, je prijať myšlienku jednoty celého sveta a podporiť proces zjednocovania. Táto myšlienka obsahuje potrebu ocenenia rozmanitosti jednotlivých kultúr či rás, a preto sa baháji nesnažia o uniformitu, ale o vnímanie rôznorodosti na svete ako prvku, ktorý môže byť obohatením pre celé ľudstvo.
Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike patrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.Ministerstvo kultúry SR, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti http://www.culture.gov.sk/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html Ministerstvo Kultúry Slovenskej Republiky : Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. http://www.mksr.sk/vdoc/249/bahajske-spolocenstvo-v-slovenskej-republike-1d.html Počas Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011= Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991 = uviedlo bahájsku vieru ako svoje náboženské vyznanie 1065 respondentov.Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991, https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky Bahájske společenstvo združuje asi 300 členov, pričom väčšina sú Slováci.Irán: obete viery. Časopis Týždeň. Dostupné na: http://www.tyzden.sk/casopis/4212/iran-obete-viery/
Základy Bahá’u’lláhovho učenia náhľad|Chrám v Indii
Princíp postupného zjavovania božského učenia I keď bahájska viera pochádza z prostredia shiitského islamu a v raných dobách svojho vývoja bola nesprávne považovaná za odnož už existujúcich náboženských systémov, v súčasnosti je stále viditeľnejšie, že má charakteristiky nezávislého svetového náboženstva. Bahájska viera potvrdzuje nemenné skutočnosti hlásané všetkými predošlými náboženstvami a prináša ich nasledovníkom nový pohľad vyzdvihujúci to, čo ich spája a čo majú spoločné.
Bahá’u’lláh učil, že existuje jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám, že všetky veľké náboženstvá majú božský pôvod a náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, teda že zjavovanie božského učenia je postupným a pokračujúcim procesom. Tento proces sa uskutočňuje prostredníctvom Božích Prejavov, ktorých ľudstvo vníma ako Zakladateľov jednotlivých náboženských systémov, a ktorých spoločným cieľom je vzdelávať ľudstvo: "Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich ku svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky."Bahá´u´lláh, Výber z Bahá´u´lláhových spisov, XXXIV. Dostupné na internete: http://preklady.bahai.sk/home/Ruhi%203%20G2%20citaty%20eng%2C%20sk.doc
Bahá'u'lláh vo svojich spisoch predložil argumenty o naplnení proroctiev predošlých náboženstiev,Bahá´u´lláh, Kitáb-i-iqán, Kniha istoty. 2012. Bratislava: Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. ISBN 978-80-971074-0-6. Dostupné na: http://docs.google.com/viewer?a=v&pid=sites&srcid=YmFoYWkuc2t8ZHJlc291cmNlc3xneDo3ZjQwZjkzNmUzZmFkMjEz aby preukázal, že jeho snahou je naplniť prísľuby predošlých Prorokov a uzmieriť rozkoly medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, nie ich zničiť alebo nahradiť. Jeho snahou nie je znižovať postavenie predošlých Prorokov ani napádať ich učenie, ale naopak, potvrdiť základné pravdy v tomto učení spôsobom, ktorý odpovedá na potreby a schopnosti súčasného ľudstva, a ktorý je použiteľný na dnešné problémy. Tvrdí, že odlišnosti medzi náboženstvami spočívajú jedine v konkrétnych predpisoch a doktrínach, ktoré netvoria podstatnú časť učenia, a ktoré sa v každom náboženskom systéme menia podľa potrieb ľudstva.Odpovědi na některé otázky, ´Abdu´l-Bahá. 1998. Mladá Boleslav: Bahá´í Nakladatelství. ISBN 80-85478-19-6.
Bahá'u'lláh v súvislosti s týmto princípom tiež hovorí, že tento proces postupného zjavovania sa nekončí, predpovedá príchod ďalších Poslov Božích v budúcnosti, ktorí opäť ľudstvu zjavia väčší diel Božského poznania prispôsobeného zmenám v schopnostiach a chápaní ľudstva tak, aby mohlo do nekonečna napredovať a vyvíjať sa.Bahá'u'lláh and the New Era. J. E. Esslemont. US Bahá'í Publishing Trust, 1980 edition; Pages: 286. Dostupné na: http://reference.bahai.org/en/t/o/BNE/
Princíp jednoty ľudského rodu Bahájska viera uznáva jednotu Boha, jednotu Jeho Prorokov a zahŕňa princíp jedinosti a celistvosti ľudskej rasy. Hlása potrebu a nevyhnutnosť zjednotenia celého ľudstva, ku ktorému sa ľudstvo postupne blíži. Vysvetľuje, že ľudstvo v priebehu histórie prechádzalo rozličnými štádiami kolektívneho vývoja: od rodín, kmeňov cez mestské štáty až po národné a mnohonárodnostné štáty. Podľa bahájskej viery dnes stojí ľudstvo na prahu dospelosti. A práve to mu umožňuje, aby prešlo do ďalšieho štádia: k zjednoteniu celého sveta. Takáto jednota bude potom základom pre celosvetový mier. Bahá'u'lláh hovorí, že ľudstvo je možné prirovnať k ľudskému telu,Foundations of World Unity. ‘Abdu’l-Bahá. US Bahá’í Publishing Trust. 1979. Šieste vydanie. 112 strán. Dostupné na: http://reference.bahai.org/en/t/c/FWU/ pričom rozličné národy sú ako jeho rozličné orgány, ktoré sa od seba líšia, ale pritom sú všetky nevyhnutné pre správne fungovanie celku. Ľudstvo má teraz dospieť na takú úroveň duchovnej vyspelosti, keď bude nešťastie v niektorej časti sveta vnímať ako svoje vlastné a bude sa danej časti snažiť všemožne pomôcť.
Medzi ďalšie princípy patrí:Víra Bahá´í. Oakham: Bahá´í Publishing Trust. zbaviť sa všetkých foriem predsudkov zaistiť rovnoprávnosť žien a mužov uznať, že náboženská pravda je relatívna vzhľadom na stav ľudského poznania odstrániť extrémne prípady chudoby a bohatstva zabezpečiť vzdelanie pre všetkých zodpovednosť každého jedinca za nezávislé hľadanie pravdy rovnocennosť všetkých rás, kultúr a národov a docenenie krásy ich rozmanitosti poznať, že pravdivé náboženstvo je v súlade s rozumom a vedeckými poznatkami prijať jednotný svetový pomocný jazyk a písmo
Ústredné postavy bahájskej viery Bahájska viera sa sústreďuje okolo troch ústredných postáv: Báb, ktorý je podľa bahájskej viery považovaný za Zakladateľa viery Bábí (alebo bábizmu), ktorej hlavným zámerom bolo zvestovať a pripraviť ľudstvo na príchod Toho, ktorý bol v predošlých proroctvách prisľúbený. Báb je preto označovaný napríklad aj ako Zvestovateľ (Herald). Druhou postavou je Bahá'u'lláh, Zakladateľ bahájskej viery. Treťou ústrednou postavou je 'Abdu'l-Bahá, ktorý bol Bahá'u'lláhovým prvorodeným synom a ktorý bol v jeho poslednej vôli ustanovený za Hlavu (vodcu) viery s presne vymedzenými právomocami a postavením. Báb a Bahá'u'lláh patria podľa bahájskej viery medzi Poslov alebo Prejavov Božích, pričom 'Abdu'l-Bahá je svojím postavením človek s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami.Bahá´u´lláhův Světový řád. Shoghi Effendi. 2008. Praha: Bahá´í nakladatelství. ISBN 978-80-85478-24-2. Str. 180.
Báb Prvou ústrednou postavou bol mladík pôvodom zo Shírázu, zvaný Mirzá 'Alí Muhammad (1819 - 1850) a neskôr nazývaný Báb (Brána). V máji 1844, vo veku 25 rokov, o sebe vyhlásil, že je Zvestovateľom Prejavu Božieho, ktorý čoskoro príde. Bude mať významnejšie postavenie a jeho poslaním bude započať dobu spravodlivosti a mieru, v ktorej sa naplnia všetky proroctvá predošlých náboženských zriadení, a takto zaháji nový cyklus v náboženskej histórii ľudstva. Bábovo učenie predstavovalo zásadnú náboženskú a spoločenskú reformu vtedajšej perzskej spoločnosti. Získal si desaťtisíce prívržencov, ale zároveň sa proti jeho neortodoxným názorom zdvihla aj vlna odporu, ktorá vyvrcholila Bábovou popravou 9. júla 1850 v perzskom meste Tabríz. Následne v Perzii prebehlo prenasledovanie jeho nasledovníkov, pričom minimálne 20 000 bolo mučených a usmrtených.Joseph Sheppherd. The Elements of the Bahá´í Faith. 1992. Dorset: Element Books Limited. ISBN 1-86204-145-8.
Bahá’u’lláh Mírzá Husayn-'Alí (1817-1892), neskôr nazvaný Bahá’u’lláh (Sláva Božia) bol pôvodom šľachtic z provincie Mázindarán v Perzii. Ako jeden z Bábových prívržencov bol prenasledovaný, uväznený v Teheráne, hlavnom meste Perzie, a následne aj so svojou rodinou vyhnaný do Bagdadu, neskôr do Konštantinopolu (teraz Istanbul) a Adrianopolu (teraz Edirne), a napokon do väzenského mesta Akká. V ňom bol držaný 24 rokov, až do svojej smrti v roku 1892. Bol pochovaný v blízkosti domu, zvanom Bahjí, v ktorom s rodinou posledné roky svojho života býval.George Townshend. Introduction. In: Shoghi Effendi. God Passes By. 2004. Šieste vydanie. Wilmette: Bahá´í Publishing Trust. ISBN 0-87743-034-9. Miesto jeho posledného odpočinku sa nazýva Bahá'u'lláhova svätyňa, ktorá je dnes prispôsobená na modlitby a rozjímanie a v jej okolí sa rozprestierajú upravené záhrady.
Bahá'u'lláh v roku 1863 v Bagdade v prítomnosti ďalších Bábových nasledovníkov o Sebe vyhlásil, že je tým Prisľúbeným, ktorého príchod Báb zvestoval. Toto vyhlásenie potom verejne zopakoval v Adrianopole, potvrdil ho vo Svojich listoch vtedajším najvýznamnejším politickým a náboženským vodcom sveta a v množstve tabuliek, ktoré adresoval svojím a Bábovým nasledovníkom, ako aj v odpovediach na otázky ľudí iného vierovyznania z rôznych krajín. V týchto listoch a tabuľkách poskytol dôkazy svojho tvrdenia, vysvetlil princípy nového učenia a formuloval zákony a nariadenia nového náboženstva.Bahá´u´lláh. Kitáb-i-aqdas, Najsvätejšia kniha. 2004. Trenčín: SVETLANA. ISBN 80-968326-9-7.
'Abdu'l-Bahá