Moskva () je hlavné a najväčšie mesto Ruska. Mesto leží na rieke Moskva v strednom Rusku a jeho populácia je väčšia ako 13 miliónov obyvateľov v rámci mesta, viac ako 18,8 milióna obyvateľov v mestskej oblasti a viac ako 21,5 milióna obyvateľov v metropolitnej oblasti. Mesto má rozlohu , mestská časť a metropolitná oblasť viac ako . Moskva patrí medzi najväčšie mestá sveta, je najľudnatejším mestom v celej Európe, najväčšou mestskou a metropolitnou oblasťou v Európe a najväčším mestom podľa rozlohy na európskom kontinente.
Moskva, prvýkrát doložená v roku 1147, sa stala prosperujúcim a mocným mestom, ktoré slúžilo ako hlavné mesto Moskovského veľkokniežatstva. Po vyhlásení ruského cárstva zostala Moskva politickým a hospodárskym centrom po väčšinu svojej histórie. Za vlády Petra Veľkého sa hlavné mesto Ruska v roku 1712 presunulo do novozaloženého Petrohradu, čím sa vplyv Moskvy zmenšil. Po ruskej revolúcii a vzniku Ruskej sovietskej socialistickej republiky sa hlavné mesto v roku 1918 presunulo späť do Moskvy, kde sa neskôr stalo politickým centrom Sovietskeho zväzu. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostala Moskva hlavným mestom novovzniknutej Ruskej federácie.
Moskva, najsevernejšie a najchladnejšie veľkomesto na svete, je spravovaná ako federálne mesto a slúži ako politické, hospodárske, kultúrne a vedecké centrum Ruska a východnej Európy. Ako alfa svetové mesto má Moskva jednu z najväčších mestských ekonomík na svete. Mesto je jednou z najrýchlejšie rastúcich turistických destinácií na svete a patrí medzi najnavštevovanejšie európske mestá. V Moskve žije šiesty najvyšší počet miliardárov spomedzi všetkých miest na svete. Moskovské medzinárodné obchodné centrum je jedným z najväčších finančných centier na svete a nachádza sa v ňom väčšina najvyšších mrakodrapov v Európe. Moskva bola hostiteľským mestom letných olympijských hier v roku 1980 a jedným z hostiteľských miest majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2018.
Moskva ako historické jadro Ruska slúži ako domov mnohých ruských umelcov, vedcov a športovcov vďaka prítomnosti rôznych múzeí, akademických a politických inštitúcií a divadiel. V meste sa nachádza niekoľko pamiatok zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO a je známe svojou ukážkou ruskej architektúry, najmä historickým Červeným námestím a budovami, ako sú Chrám Vasilija Blaženého a Moskovský Kremeľ, ktorý slúži ako sídlo ruskej vlády. Moskva je sídlom mnohých ruských spoločností v mnohých priemyselných odvetviach a je obsluhovaná rozsiahlou dopravnou sieťou, ktorá zahŕňa štyri medzinárodné letiská, desať železničných terminálov, električkový systém, jednokoľajový systém a predovšetkým moskovské metro, najvyťaženejší systém metra v Európe a jeden z najväčších systémov rýchlej dopravy na svete. Viac ako 40 % územia mesta pokrýva zeleň, čo z neho robí jedno z najzelenších miest na svete.
Dejiny
Prehistória Archeologické vykopávky dokazujú, že miesto dnešnej Moskvy a okolie bolo osídlené od nepamäti. Medzi najstaršie nálezy patria pozostatky ljaľovskej kultúry, ktoré odborníci zaraďujú do obdobia neolitu, poslednej fázy doby kamennej.
Potvrdzujú, že prví obyvatelia tejto oblasti boli lovci a zberači. Okolo roku 950 n. l. sa tu usadili dva slovanské kmene, Viatiči a Kriviči. Je možné, že Viatičania tvorili jadro pôvodného moskovského obyvateľstva.
Raná história (1147 – 1284) vľavo|náhľad|Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo na severovýchodnej periférii Kyjevskej Rusi sa rozrástlo na Moskovské veľkokniežatstvo. Prvá známa zmienka o Moskve pochádza z roku 1147 ako o mieste stretnutia Jurija Dolgorukého a Svjatoslava Olgoviča. V tom čase to bolo menšie mesto na západnej hranici Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva. V kronike sa píše: "Príď, brat môj, do Moskvy" (Приди ко мне, брате, в Москов).
V roku 1156 Jurij Dolgorukij opevnil mesto dreveným plotom a priekopou. Počas mongolského vpádu do Kyjevskej Rusi Mongoli pod vedením Batuchána mesto vypálili a jeho obyvateľov zabili.
Drevenú pevnosť na Moskvě (na rieke Moskve) zdedil v roku 1260 Daniil, najmladší syn Alexandra Nevského, a v tom čase ju považoval za najmenej cenný majetok svojho otca. Daniil bol v tom čase ešte dieťa a veľkú pevnosť spravovali tiunovia (zástupcovia), ktorých menoval Daniilov strýko z otcovej strany Jaroslav Tverský.
Daniil dosiahol plnoletosť v 70. rokoch 12. storočia a zapojil sa do bojov o moc v kniežatstve s trvalým úspechom, pričom sa postavil na stranu svojho brata Dmitrija v jeho snahe získať vládu nad Novgorodom. Od roku 1283 pôsobil ako vládca nezávislého kniežatstva spolu s Dmitrijom, ktorý sa stal vladimirským veľkokniežaťom. Daniilovi sa pripisuje založenie prvých moskovských kláštorov zasvätených Zjaveniu Pána a svätému Daniilovi.
Veľkokniežatstvo (1283 – 1547) Daniil vládol Moskve ako veľkoknieža do roku 1303 a vybudoval z nej prosperujúce mesto, ktoré do roku 1320 zatienilo svoje materské Vladimírske kniežatstvo. vľavo|náhľad|Obliehanie Moskvy (1382) Na pravom brehu rieky Moskvy, vo vzdialenosti 8 km od Kremľa, založil najneskôr v roku 1282 prvý kláštor s dreveným chrámom svätého Daniila-Stylitu, ktorý je dnes Danilovským kláštorom. Daniil zomrel v roku 1303 vo veku 42 rokov. Pred smrťou sa stal mníchom a podľa závetu bol pochovaný na cintoríne kláštora svätého Daniila.
Moskva bola dlhé roky pomerne stabilná a prosperujúca a priťahovala veľký počet utečencov z celého Ruska. Rurikovci si udržiavali rozsiahle pozemkové vlastníctvo praktizovaním primogenitúry, podľa ktorej všetka pôda prechádzala na najstarších synov, a nedelila sa medzi všetkých synov. V roku 1304 Jurij Moskovský súperil s Michailom Tverským o trón Vladimírskeho kniežatstva. Ivan I. nakoniec Tvera porazil a stal sa jediným vyberačom daní pre mongolských vládcov, čím sa Moskva stala hlavným mestom Vladimírsko-Suzdaľska. Platením vysokého tribútu získal Ivan od chána dôležitý ústupok.
Hoci sa chán Zlatej hordy spočiatku snažil obmedziť vplyv Moskvy, keď rast Litovského veľkokniežatstva začal ohrozovať celé Rusko, posilnil Moskvu, aby vytvoril protiváhu Litve a umožnil jej stať sa jedným z najmocnejších miest v Rusku. V roku 1380 viedol moskovský knieža Dmitrij Donský zjednotenú ruskú armádu k významnému víťazstvu nad Mongolmi v bitke pri Kulikove. Moskva potom prevzala vedúcu úlohu pri oslobodzovaní Ruska spod mongolskej nadvlády. V roku 1480 Ivan III. konečne oslobodil Rusov spod tatárskej nadvlády a Moskva sa stala hlavným mestom ríše, ktorá nakoniec zahŕňala celé Rusko, Sibír a časti mnohých ďalších krajín. náhľad|253x253bod|Moskovský Kremeľ na konci 16. storočia V roku 1462 sa Ivan III. (1440-1505) stal veľkokniežaťom Moskvy (vtedy súčasť stredovekého Moskovského štátu). Začal bojovať proti Tatárom, rozšíril územie Moskovska a obohatil svoje hlavné mesto. V roku 1500 malo 100 000 obyvateľov a bolo jedným z najväčších miest na svete. Podmanil si oveľa väčšie Novgorodské kniežatstvo na severe, ktoré bolo spojencom nepriateľských Litovcov. Takto sedemnásobne zväčšil územie zo 430 000 na . Ovládol starobylú "Novgorodskú kroniku" a urobil z nej propagandistický prostriedok svojho režimu.
Pôvodný moskovský Kremeľ bol postavený v 14. storočí. Prestaval ho Ivan, ktorý v 80. rokoch 14. storočia pozval architektov z renesančného Talianska, napríklad Pietra Antonia Solaria, ktorý navrhol novú kremeľskú hradbu a jej veže, a Marca Ruffa, ktorý navrhol nový palác pre knieža. Kremeľské múry v súčasnej podobe sú tie, ktoré navrhol Solarius a ktoré boli dokončené v roku 1495. Veľká zvonica Kremľa bola postavená v rokoch 1505-1508 a do súčasnej výšky bola zvýšená v roku 1600.
Východne od Kremľa, v oblasti známej ako Zaradye (Зарядье), vyrástla obchodná osada alebo posad. Za čias Ivana III. vzniklo Červené námestie, pôvodne nazvané Duté pole (Полое поле).
V rokoch 1508-1516 taliansky architekt Aleviz Friazin zariadil výstavbu priekopy pred východným múrom, ktorá mala spájať Moskvu a Neglinnaju a napĺňať sa vodou z Neglinnaje. Táto priekopa, známa ako Alevizovská priekopa, s dĺžkou 541 metrov, šírkou 36 metrov a hĺbkou 9,5 až 13 metrov bola obložená vápencom a v roku 1533 z oboch strán ohradená nízkymi, štyri metre hrubými múrmi z brúsených tehál.
Cárstvo (1547 – 1721) vľavo|náhľad|Chrám Vasilija Blaženého, postavený v roku 1561 V 16. a 17. storočí boli vybudované tri kruhové obranné objekty: Kitaj-gorod (Китай-город), Biele mesto (Белый город) a Východné mesto (Земляной город). V roku 1547 však dva požiare zničili veľkú časť mesta a v roku 1571 sa Moskvy zmocnili krymskí Tatári, ktorí spálili všetko okrem Kremľa. Kroniky uvádzajú, že z 200 000 obyvateľov prežilo len 30 000. náhľad|Pohľad na Moskvu 17. storočia (kresba Apollinara Vasnecova z roku 1922) Krymskí Tatári opäť zaútočili v roku 1591, ale tentoraz ich zadržali nové obranné múry, ktoré v rokoch 1584 až 1591 postavil remeselník Fjodor Kon. V roku 1592 bol okolo mesta postavený vonkajší zemný val s 50 vežami, vrátane oblasti na pravom brehu rieky Moskvy. Ako vonkajšia obranná línia bola za hradbami na juhu a východe zriadená reťaz silne opevnených kláštorov, najmä Novodevičieho kláštora a Donského, Danilovho, Simonovho, Novospasského a Andronikovho kláštora, vo väčšine z ktorých dnes sídlia múzeá. Podľa svojich hradieb sa mesto začalo poeticky nazývať Bielokamennaja, "Bielokamenné". Hranice mesta, ako ich označovali hradby postavené v roku 1592, dnes označuje Záhradný okruh.
Na východnej strane kremeľského múru sa nachádzali tri štvorcové brány, ktoré boli v 17. storočí známe ako Konštantínovo-Eleninská, Spasská a Nikolská (za svoje názvy vďačili ikonám Konštantína a Heleny, Spasiteľa a svätého Mikuláša, ktoré nad nimi viseli). Posledné dve sa nachádzali priamo oproti Červenému námestiu, zatiaľ čo Konstantino-Elenenská brána sa nachádzala za chrámom Vasilija Blaženého. náhľad|"Žigmundov" plán Moskvy (1610), pomenovaný podľa poľského kráľa Žigmunda III., je posledným plánom mesta zostaveným pred zničením mesta v roku 1612 ustupujúcimi poľskými vojskami a následnými zmenami v sieti ulíc. Orientácia: sever je vpravo, západ hore. Hladomor v Rusku v rokoch 1601-1603 zabil v Moskve asi 100 000 ľudí. V rokoch 1610 až 1612 obsadili Moskvu vojská Poľsko-litovskej únie, pretože jeho panovník Žigmund III. sa pokúšal získať ruský trón. V roku 1612 obyvatelia Nižného Novgorodu a ďalších ruských miest pod vedením kniežaťa Dmitrija Požarského a Kuzmu Minina povstali proti poľským okupantom, obľahli Kremeľ a vyhnali ich. V roku 1613 Zemskij sobor zvolil za cára Michala Romanova, čím bola založená dynastia Romanovcov. 17. storočie bolo bohaté na ľudové povstania, ako napríklad oslobodenie Moskvy od poľsko-litovských útočníkov (1612), Soľná vzbura (1648), Medená vzbura (1662) a Moskovské povstanie v roku 1682.
V prvej polovici 17. storočia sa počet obyvateľov Moskvy zdvojnásobil z približne 100 000 na 200 000. V neskoršom 17. storočí sa rozšírila aj za svoje hradby. Odhaduje sa, že v polovici 17. storočia 20 % obyvateľov moskovského predmestia pochádzalo z Litovského veľkokniežatstva, pričom prakticky všetci boli vyhnaní zo svojej vlasti do Moskvy moskovskými nájazdníkmi. Do roku 1682 bolo severne od hradieb založených 692 domácností Ukrajincov a Bielorusov, ktorí boli unesení zo svojich rodných miest počas rusko-poľskej vojny (1654 - 1667). Tieto nové okrajové časti mesta sa začali nazývať Meščanská sloboda, podľa rusínskeho meščan "mešťan".
Celé mesto z konca 17. storočia vrátane slobodární, ktoré vyrástli za mestskými hradbami, sa nachádza na území dnešného moskovského Centrálneho administratívneho okruhu.
Mesto postihli mnohé katastrofy. rokoch 1570 - 1571, 1592 a 1654 - 1656 Moskvu sužovali morové epidémie. V rokoch 1654 - 55 mor zabil až 80 % ľudí. V rokoch 1626 a 1648 zhorela veľká časť dreveného mesta pri požiaroch. V roku 1712 Peter Veľký presťahoval svoju vládu do novovybudovaného Petrohradu na pobreží Baltského mora. Moskva prestala byť hlavným mestom Ruska, s výnimkou krátkeho obdobia v rokoch 1728 až 1732 pod vplyvom Najvyššej tajnej rady.