náhľad|Pôvod jednotlivých znakov
Katakana (片仮名, doslova: „čiastočná kana“) je japonský sylabár, jeden zo štyroch systémov zápisu japonského jazyka (ostatné sú hiragana, kandži a romadži).
Je to jedno z dvoch (druhým je hiragana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku), pozostávajúce zo 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok (nigori) alebo krúžku (marunigori) nad určité symboly či ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
Dejiny Vznikla v 8. storočí za prispenia Kibi no Makibiho (693-755) zjednodušením jednotlivých častí (kata znamená po japonsky „časť“) znakov kandži (na rozdiel od hiragany, ktorá vznikla zjednodušením celých znakov kandži), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa obyčajnými zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky katakany sú hranatejšie a jednoduchšie ako znaky hiragany a cudzinci, ktorí sa učia po japonsky, sa ju väčšinou učia ako druhú (po hiragane). Katakanu pôvodne používali japonskí budhisti ako pomôcku napovedajúcu výslovnosť v budhistických spisoch (podobne ako sa dnes používa hiragana v knižkách pre deti), ako aj ako spôsob rýchleho písania.
Dnešné použitie katakany slová prevzaté (z čínštiny, portugalčiny, holandčiny, dnes prevažne z angličtiny) onomatopoia (v japončine je oveľa viac zvukomalebných slov ako napr. v slovenčine) telegramy, zdôraznenia (katakana sa používa tam, kde my použijeme tučné písmo, podčiarknutie alebo kurzívu) cudzie miestne názvy vedecké názvoslovie (živočíchy a rastliny)
Základná sada znakov katakany samohlásky jóonア aイ iウ uエ eオ o ャ ja ュ ju ョ joカ kaキ kiク kuケ keコ koキャ kjaキュ kjuキョ kjoサ saシ šiス suセ seソ soシャ šaシュ šuショ šoタ taチ čiツ cuテ teト toチャ čaチュ čuチョ čoナ naニ niヌ nuネ neノ noニャ ňaニュ ňuニョ ňoハ haヒ hiフ fuヘ heホ hoヒャ hjaヒュ hjuヒョ hjoマ maミ miム muメ meモ moミャ mjaミュ mjuミョ mjoヤ jaユ juヨ joラ raリ riル ruレ reロ roリャ rjaリュ rjuリョ rjoワ waヲ woン nガ gaギ giグ guゲ geゴ goギャ gjaギュ gjuギョ gjoザ zaジ džiズ zuゼ zeゾ zoジャ džaジュ džuジョ džoダ daヂ (dži)ヅ (zu)デ deド doヂャ (dža)ヂュ (džu)ヂョ (džo)バ baビ biブ buベ beボ boビャ bjaビュ bjuビョ bjoパ paピ piプ puペ peポ poピャ pjaピュ pjuピョ pjo
Referencie Janoš, Jiří. 99 zajímavostí z Japonska. Praha: Albatros, 1984.
Iné projekty
Kategória:Japonsko Kategória:Písmo