Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Publikuje pre Slovenské pohľady, Filozofiu, Literárny týždenník a ďalšie periodiká. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a nositeľom ceny Egona Erwina Kischa. Je nositeľom Svetovej ceny za humanizmus za rok 2022, ktorú udeľuje Ohrid Academy Of Humanism. Taktiež je nositeľom Mimoriadnej Ceny Matice slovenskej, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 160. výročia založenia.
Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre,Profil Dalimíra Hajka na stránke katedre kulturológie FF UKF v Nitre at http://www.kkult.ff.ukf.sk/pracovnici/prof-phdr-dalimir-hajko-drsc Dalimír Hajko na osobnosti.sk at http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=436 neskôr pôsobil na Katedre filozofie Žilinskej univerzity. Je čestným predsedom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.
Do činnosti Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, existencialistická a marxistická filozofia,LEIKERT, J. Cestami filozofie a literatúry (Zborník z Kolokvia o živote a diele prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc.). Nitra: Kulturologická spoločnosť. 2009. 309 s. ISBN 978-80-969481-8-5 s. 30-31, 75-76 taktiež problematika slovenských národných buditeľov.
Publikoval súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slovenských spisovateľoch strednej a mladej generácie Niekoľko inšpirácií (1976), Sondy (1977), Okamihy poézie (1990) a Existencia v literatúre (1996).
Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje Rozpätia dňa (1975), zbierku úvah Filozofia a socialistická kultúra (1979), monografiu Človek v socialistickej spoločnosti (1983), štúdiu Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku (1986), knihu esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva Tvorcovia veľkých myšlienok (1988), štúdiu o filozofickom myslení na Slovensku v 19. storočí Filozofické návraty a vízie (2001), desať štúdií o slovenských básnikoch a básnických dielach druhej polovice 20. storočia Päťdesiat rokov slovenskej poézie (2004), úvahy o európskej integrácii Globalizácia a kultúrna identita (2005).
Je autorom portrétnej štúdie Ján Stacho (1998), a zostavil výbery z poézie J. Turana, J. Šimonoviča, R. Čižmárika, J. Vagoviča, T. Štraussa.
Na vydanie pripravil súbor základných prác A. Camusa Mýtus o Sizyfovi, Pád, Caligula (1993).
Osobný život Narodil sa v Mytnej v rodine bratislavského kníhkupca Jozefa Hajka. Od útleho detstva žil v Bratislave, kde vychodil základnú školu a v roku 1961 zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Štúdium ukončil v roku 1967. Prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, na Trnavskej univerzite, Prešovskej univerzite – a v rámci študijného pobytu aj na University of Bombay.
Stal sa vedeckým pracovníkom Ústavu filozofie a sociológie SAV, odkiaľ roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV.
Roku 1975 získal titul CSc., roku 1987 DrSc.
Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu, neskôr viedol literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre, kde v období 19981999 pôsobil aj ako poverený generálny riaditeľ.
V rokoch 1995 až 1999 pôsobil ako námestník riaditeľa, krátko aj poverený generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave.
Habilitoval sa roku 2000 a inauguroval sa roku 2002 v odbore dejiny filozofie.
Pôsobil na Katedre kulturológie a na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (do roku 2015). Neskôr pôsobil na Žilinskej univerzite ako samostatný vedecký pracovník.
Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a pôsobil aj v Prezídiu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.
V roku 2018 získal Cenu Slovenských pohľadov za históriu a cenu Slovenských národných novín za literárnu kritiku. V roku 2019 získal cenu Egona Erwina Kischa.
V roku 2023 usporiadali spoločné podujatie Večer kulturológov Matica slovenská a Spolok slovenských spisovateľov, ktoré bolo venované autorovej tvorbe a dielu, a na ktorom vystúpil spolu s kolegom kulturológom Jozefom Leikertom. V roku 2023 získal prémiu Ceny Literárneho fondu 2022 v kategórii esejistika za knihu Stopy v (mojej) duši.http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_v%C3%BDboru_Sekcie_pre_p%C3%B4vodn%C3%BA_literat%C3%BAru_za_rok_2022.pdf V roku 2023 získal najvyššiu Cenu Matice slovenskej.
Ocenenia náhľad|alt=Mimoriadna Cena Matice slovenskej pre prof. Dalimíra Hajka za dlhoročnú publikačnú činnosť v Slovenských pohľadoch|Mimoriadna Cena Matice slovenskej pre prof. Dalimíra Hajka za dlhoročnú publikačnú činnosť v Slovenských pohľadoch Hajko je nositeľom nasledujúcich ocenení: Mimoriadna Cena Matice slovenskej odovzdaná na Slávnostnom sneme Matice slovenskej v roku 2023 Svetová cena za humanizmus za rok 2022, Ohrid Academy Of Humanism Cena Egona Erwina Kissa Cena Slovenských národných novín za literárnu kritiku Cena Slovenských pohľadov za históriu Prémia v rámci Ceny Alexandra Matušku (ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov, 8. 11. 2019) za esejistiku Prémia Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Alexandra Matušku za rok 2016 za esejistiku: Antické provokácie Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii esejistika za dielo Antické provokácie Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii kritika a história
Dielo
Knižné publikácie
Knižne debutoval filozofickými esejami Rozpätie dňa – 1975, v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia, pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera. Zbierka esejí o životných situáciách, v ktorých sa ocitá a ktoré prežíva každý z nás... radosť, túžba, sen, hra, rozhovor, zodpovednosť, súkromie, závisť, úcta, návrat, nádej, stretnutie, dar, tvorba, moc, šťastie, tolerancia, vernosť, domov...
Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dna a noci – 1992. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka.
Knihy Niekoľko inšpirácií – 1976 a Sondy – 1977 – sú súbormi esejí a literárnofilozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.
Kniha Filozofia a socialistická kultúra – 1979 – je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry.
V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku – 1986 – skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť. Práca zahrňuje obdobie od prvých kontaktov s marxizmom v štúrovskom období až po začiatky leninskej etapy v rozvoji marxizmu a marxistickej filozofie u nás. Autor precízne pracuje s dobovou literatúrou a čerpá taktiež z novinových a časopiseckých článkov, esejí, úvah a pod. V práci analyzuje prvé kontakty s marxizmom a myšlienkami socialistického hnutia, v historicko-filozofickom bádaní; prienik marxistických názorov na Slovensko v analýze vzťahu s rozvojom organizovania robotníckeho hnutia a na záver zavŕšenie procesu prenikania marxizmu pod vplyvom ruskej revolúcie v roku 1905, VOSR (zameriava sa na činnosť davistov ako Szantó, Sirácky, Okáli, Novomeský). Autor taktiež skúma davistov v interdisciplinárnych kontextoch a venuje taktiež priestor ich názorom na otázky historickej kontinuity, materialistickej dialektike a teórii poznania, vzťahu spoločnosť a jednotlivec, vzťahu materializmu a prírodných vied a taktiež otázky kultúry. HAJKO, Dalimír. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda , 1987.
Dielo Tvorcovia veľkých myšlienok – 1987 je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.
Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I. (s Viktor Timura, Richard Marsina, Ján Bodnár, Elena Várossová, Július Sopko, Zuzana Paľovičová, Teodor Münz) – 1987
Kniha esejí Okamihy poézie – 1990 je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka.
Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha Existencia v literatúre – 1996.
Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii Jan Stacho – 1998.
Monografia Filozofické návraty a vízie sa venuje dejinám filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí – 2001.
Knižná štúdia Päťdesiat rokov slovenskej poézie z roku 2004 analyzuje vývin tohto literárneho druhu v rokoch 19481998
V knihe Globalizácia a kultúrna identita sa vyrovnáva s aktuálnymi otázkami civilizačno-kultúrnych procesov – 2005.
Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi (spolu s Andrej Červeňák, Miloš Ferko, Ján Tužinský) – 2005 – V dejinách svetovej literatúry sa nachádzajú nielen diela, ktoré sú nadčasové a ktoré budú mať vždy čo povedať novým a novým generáciám čitateľov, ale aj diela, ktoré svojou umeleckou hodnotou a vplyvom na filozofické myslenie ľudstva vysoko prekračujú bežný prínos zlatého fondu klasickej svetovej literatúry. Bezpochyby jedným z najvýznamnejších textov, ktoré veľmi výrazne reflektovali a anticipovali budúci vývoj ľudstva, je asi 40-stranová poéma O veľkom inkvizítorovi z Dostojevského románu Bratia Karamazovovci. Tento text je kľúčový nielen v kontexte Dostojevského literárnej tvorby, ale i z hľadiska svetovej literatúry vôbec.
Filozofické návraty a vízie – 2007 – z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí.
Monografia Úvod do indickej filozofie je výsledkom dlhodobého bádania v oblasti dejín starej indickej filozofie a náboženstva – 2008.
Vrúcnosť a čin (Kierkegaardovské meditácie) – 2012 – Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka.http://www.martinus.sk/?uItem=123735
Július Madarás (kazateľ, humanista, človek)http://www.bux.sk/knihy/207477-julius-madaras-kazatel-humanista-clovek.html – 2012 – Život Júliusa Madarása je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia. Nikdy nepochyboval o vždy aktuálnej potrebe skúmať štruktúru skupinových vzťahov a analyzovať systém rozvrstvenia spoločenskej aktivity. Madarás bol znalcom Lutherových spisov a s prehľadom sa orientoval aj v ekumenickej problematike. Tieto i mnohé ďalšie výroky tvoria v zborníku mozaiku osobnosti Júliusa Madarása – v minulom režime neprávom väzneného ev. a. v. farára.