Tyranosaurus (lat. Tyrannosaurus; doslova „tyranský jašter“) je vyhynutý rod z čeľade Tyrannosauridae. Jeho jediným druhom je Tyrannosaurus rex.
Išlo o obrovského dravého teropóda, ktorý dnes patrí medzi najznámejšie dinosaury. Žil pred 68 až 66 miliónmi rokov vo vrchnej kriede, nájdený bol na západe Severnej Ameriky.
Rovnako ako iné tyrannosauroidy to bol dvojnohý mäsožravý dinosaurus s masívnou lebkou, udržiavanou v rovnováhe pomocou dlhého chvosta. V každej čeľusti mal rad zakrivených a vykrajovaných zubov dorastajúcich do dĺžky až 15 centimetrov, ktoré sa po vypadnutí alebo zodratí postupne nahradzovali, čo trvalo po celý život. Jeho predné končatiny boli veľmi malé a disponovali iba dvoma prstami. Pravým opakom jeho predných končatín boli jeho dlhšie a mohutnejšie zadné končatiny. Na oboch zadných končatinách mal po štyri prsty, vrátane prvého, ktorý bol malý a nedotýkal sa zeme. Aj keď sú v súčasnosti známe teropódy prevyšujúce jeho veľkosť, s dĺžkou okolo 13 metrov, výškou zhruba 6 metrov a hmotnosťou približne 6,8 ton patrí medzi najväčšie suchozemské zvieratá, aké kedy žili.
Dodnes bolo objavených zhruba 30 exemplárov tohto rodu, z ktorých sú niektoré takmer kompletné kostry. V jednom z týchto exemplárov bol dokonca extrahovaný proteín kolagén. Vzhľadom na hojný fosílny materiál tohto dravého dinosaura je možný rozsiahly výskum jeho biológie, ontogenézy a biomechaník, no veľa aspektov jeho života, ako je získavanie potravy, fyziológia či akú najväčšiu rýchlosť mohol dosiahnuť, zostáva dodnes spornou otázkou.
Opis vľavo|náhľad|Veľkosť tyranosaura (modrá) v porovnaní s najväčšími dnes známymi teropódmi vľavo|náhľad|Veľkosť jednotlivých exemplárov v porovnaní s veľkosťou človeka Tyranosaurus bol jedným z najväčších mäsožravých dinosaurov všetkých čias; najväčší exemplár, FMNH PR2081 („Sue“), meria až 12,8 metrov na dĺžku a je zhruba 4 metre vysoký „Sue's vital statistics“ . Sue at the Field Museum. Prístup: 15. Septembra 2007 (po anglicky). s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 5,4 až 6,8 ton. Veľkosť rodu tyranosaurus bola značná, možno rozličná u oboch pohlaví. U doteraz nájdených jedincov sa totiž dĺžka pohybovala v rozmedzí 9 až 13 metrov, pričom výška na úrovni bedier dosahovala okolo 3,54 metrov. Zvyčajne sa predpokladá, že väčšie boli samice. Vďaka veľkosti a mohutnej stavbe tela vážil dospelý tyranosaurus 5 až 7 ton. Za svoju veľkosť vďačí mimoriadne rýchlemu rastu v období dospievania, ktoré bolo oveľa vyššie než u príbuzných tyrannosauridov (do veku približne 12 pritom tyranosaurus rástol podobným tempom ako stredne veľké tyrannosauridy typu Daspletosaura). Odhaduje sa, že najväčší jedinci rodu tyranosaurus mohli dosahovať dĺžku až okolo 14 metrov a hmotnosť približne 6,8 ton (najvyšší odhad je dokonca 9 ton), čím by prekonali dokonca aj obrieho dravého dinosaura rodu Karcharodontosaurus.
náhľad|Lebka tyranosaura (AMNH 5027) Tyranosaurus mal veľkú hlavu (tvorila vyše osminu jeho celkovej telesnej dĺžky) s veľkými zubami, ktoré boli až dlhé. Tieto zuby boli zhrubnuté a mierne zahnuté, takže keď dravec zatvoril papuľu, všetky zuby sa zovreli naraz. Zuby mali vpredu aj vzadu pílkovité okraje, ktoré zanechávali ľahko rozoznateľné stopy na kostiach obete.LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2002. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Tyranské jaštery, s. 124. V prednej časti čeľuste sa nachádzali malé zuby, no husto osadené vedľa seba, ktoré sa navyše smerom do zadnej časti čeľuste zväčšovali a po vypadnutí alebo opotrebovaní nahradzovali. Jeho oči boli nasmerované dopredu, aby sa zorné polia oboch jeho očí prekrývali, vďaka čomu dokázal lepšie odhadovať vzdialenosti (tzv. binokulárne videnie). Stavba lebky bola mohutná, s masívnou sánkou, ktorá bola vizitka sily čeľustí, neporovnateľná s akýmkoľvek dnešným suchozemským dravcom. Kým hlavu ako aj krk mal tyranosaurus svalnatú, predné končatiny disponovali iba dvomi prstami a vyzerali slabé, hoci boli aj napriek dĺžke ľudského ramena schopné uniesť dospelého muža. Síce zdanlivo neužitočné (nedosiahli ani do tlamy), tyranosaurus ich mohol používať pri vstávaní zo zeme. Podľa jednej hypotézy sa predné končatiny zakrpateli, aby znížili riziko zranenia pri spoločnom kŕmení.Padian, K. 2022. Why tyrannosaurid forelimbs were so short: An integrative hypothesis. Acta Palaeontologica Polonica 67 (1): 63–76. online Ďalšími znakmi tohto mohutného tvora boli dlhé a silné zadné končatiny prispôsobené na chôdzu a dlhý chvost, ktorý mu slúžil na udržiavanie rovnováhy.
Klasifikácia Tyranosaurus je typový rod nadčeľade Tyrannosauroidea, čeľade Tyrannosauridae a podčeľade Tyrannosaurinae. Ďalším známym členom tejto podčeľade je severoamerický rod Daspletosaurus a ázijský rod TarbosaurusCurrie, Philip J.; Jørn H. Hurum and Karol Sabath. „Skull structure and evolution in tyrannosaurid dinosaurs“. Acta Palaeontologica Polonica, 2003, ročník 48, číslo 2: 227–234. Prístup: 2008-10-08.Holtz, Thomas R., Jr.. „Tyrannosauroidea“. In David B. Weishampel, Peter Dodson and Halszka Osmólska. The dinosauria. Berkeley: University of California Press, 2004, ss. 111–136. ISBN 0-520-24209-2. (obaja boli kedysi synonymizovaní s tyranosaurom).Paul, Gregory S.. Predatory dinosaurs of the world: a complete illustrated guide. New York: Simon and Schuster, 1998. ISBN 0-671-61946-2. Tyrannosauridy boli niekedy mylne považovaný za potomkov megalosaurov a carnosaurov, hoci viac nedávno ich kladistické analýzy klasifikovali so všeobecne menšími coelurosaurami. vľavo|náhľad|Rekonštrukcia vzhľadu V roku 1955, sovietsky paleontológ Jevgenij Alexandrovič Malejev na základe skamenených kostí objavených v Mongolsku pomenoval nový druh, Tyrannosaurus bataar.Maleev, E. A.. Gigantic carnivorous dinosaurs of Mongolia (in Russian). Doklady Akademii Nauk SSSR, 1955, ročník 104, číslo 4, str. 634–637. V roku 1965 bol tento druh premenovaný na Tarbosaurus bataar. Navzdory premenovania, veľa fylogenetických analýz zistilo, že Tarbosaurus by mohol byť kladistikou tyranosaura a preto bol Tarbosaurus často považovaný za druh ázijského tyranosaura.Holtz, Thomas R.. „The Phylogenetic Position of the Tyrannosauridae: Implications for Theropod Systematics“. Journal of Palaeontology, 1994, ročník 68, číslo 5: 1100–1117. Prístup: 2008-10-08. (po anglicky) Keď Jørn Hurum a Sabath skúmali lebku Tarbosaura a porovnával ju s lebkou tyranosaura zistili, že sú odlišné. Vzhľadom pripomínal Tarbosaura skôr iný člen čeľade Tyrannosauridae a to Alioramus. Currie, Hurum a Sabath vo svojej analýze došli k záveru, že kladistikou tyranosaura nebol Tarbosaurus, ale Alioramus. Tento výsledok potvrdzuje, že tyranosaurus a Tarbosaurus sú odlišné typy.
Ďalšie fosílie tyrannosauridov nájdených v rovnakých formáciách ako Tyrannosaurus rex boli pôvodne klasifikované ako samostatné taxóny, vrátane Aublysodona a druhu Albertosaurus megagracilis (v roku 1995 premenovaný na Dinotyrannus megagracilis). Všetky fosílie sa dnes priraďujú mladistvému tyranosauroviCarr, TD. „Craniofacial ontogeny in Tyrannosauridae (Dinosauria, Theropoda)“. Journal of Vertebrate Paleontology, 1999, ročník 19: 497–520. až na výnimku malej ale takmer kompletnej lebky z Montany. V roku 1946, CH. W. Gilmore pôvodne klasifikoval túto lebku ako druh rodu Gorgosaurus (G. lancensis). Neskôr v roku 1988 ju Bakker, Williams a Currie zaradili do samostatného rodu Nanotyrannus.
Manospondylus náhľad|Lebka T. rex (typový druh) v Carnegie Museum of Natural History Prvé fosílie, ktoré možno pripísať druhu Tyrannosaurus rex, sa skladajú z dvoch čiastkových stavcov, ktoré objavil americký paleontológ Edward Drinker Cope v roku 1892. Pripisoval ich živočíchovi zvanému Manospondylus gigas. Už v roku 1917, Henry Fairfield Osborn spoznal podobnosti medzi M. gigas a T. rex, no vzhľadom na roztrieštenosť stavcov Manospondyla nebolo možné určiť, či sú druhy totožné.Osborn, H. F. (1917). Skeletal adaptations of Ornitholestes, Struthiomimus, Tyrannosaurus. Bulletin of the American Museum of Natural History. (po anglicky)
Ďalší spor nastal v júni roku 2000, kedy vedci z Black Hills Institute ohlásili objav ďalších pozostatkov T. rexa na rovnakom mieste, kde sa predtým objavil rod Manospondylus. Tie boli považované za ďalšie pozostatky rovnakého jedinca druhu M. gigas a boli synonymizované s T. rexom.Anonymous. http://www.iol.co.za/scitech/technology/new-discovery-may-endanger-t-rex-s-name-1.40212 [„Discovery could Endanger T.Rex Name“]. The Associated Press. 13. jún, 2000. Podľa pravidiel medzinárodnej zoologickej nomenklatúry (ICZN), systém, ktorý riadi vedecké pomenovanie zvierat uviedol, že názov Manospondylus gigas dáva prednosť pred názvom Tyrannosaurus rex, pretože bol pomenovaný ako prvý. Štvrté vydanie ICZN, ktoré začalo platiť 1. januára v roku 2000 uvádza, že „prednosť má mladšie synonymum, ak sa po roku 1899 nepoužívalo za platný názov alebo ak bolo mladšie synonymum použité v 25 publikáciach od najmenej 10 autoroch za posledných 50 rokov…“Ride, W. D. L.. „Article 23.9 – Reversal of Precedence“. International code of zoological nomenclature. London: International Commission on Zoological Nomenclature. ISBN 0-85301-006-4. Názov Tyrannosaurus rex spĺňa tieto podmienky a v súlade so zásadami týchto pravidiel je považovaný za nomen protectum v prípade, že Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru nepožiada o zmenu (ku ktorej ešte nedošlo). V tomto prípade je Manospondylus gigas považovaný za nomen oblitum.Taylor, Mike (2002-08-27). „So why hasn't Tyrannosaurus been renamed Manospondylus?“. The Dinosaur FAQ. Prístup: 2008-10-08.
Spôsob života Ontogenéza náhľad|vpravo|380px|Graf rastu telesnej hmotnosti tyranosauridov v závislosti od veku. (Erickson et al. 2004) Výskumom niekoľkých exemplárov druhu Tyrannosaurus rex, sa vedcom podarilo určiť ontogenetický vývoj jedincov tohto druhu, odhadnúť ich dĺžku života a určiť ich tempo rastu. U najmenšieho známeho jedinca (LACM 28471, „Teropód Jordan“) je odhadovaná hmotnosť len asi , zatiaľ čo u najväčšieho jedinca, FMNH PR2081 („Sue“) je s najväčšou pravdepodobnosťou . Histologické analýzy kostí Tyrannosaura rexa ukázali, že LACM 28471 bol len vo veku 2 rokov kedy zomrel, zatiaľ čo „Sue“, zomrela okolo 28 rokov, čo je asi maximálny vek pre tento druh.