Depeche Mode je hudobná skupina, ktorá bola v roku 1980 založená v Basildone v Anglicku. Skupinu tvorí štvorica hudobníkov: Dave Gahan (spev a spolautorstvo skladieb), Martin Gore (klávesy, gitara, spev a hlavný autor skladieb), Peter Gordeno (klávesy, vokály) a Christian Eigner (bicie, klávesy). Ich hudobný štýl by sa dal najlepšie charakterizovať ako synth rock, alebo taktiež synthpop (používanie umelých zvukov, vytváraných syntetizátormi a samplermi). Stali sa jednou z najvytrvalejších a najúspešnejších hudobných skupín, ktoré sa objavili počas New Wave a New Romantic éry. Mnoho ich klipov sa často opakovalo na MTV a Fuse (americká káblová hudobná televízna stanica). Vďaka svojej inovatívnej tvorbe, nahrávacím technikám a popularizácii vzorkovania (), ovplyvnili mnoho súčasných hudobníkov. Ich album Violator z roku 1990 je považovaný za klenot elektronickej hudby. Hoci sú významní pre modernú techno scénu, zostávajú naďalej pri alternatívnej hudbe.
Svoj debutový album, Speak & Spell, vydala skupina Depeche Mode v roku 1981. Nahrávky tohto ich debutu ich zaradili k britskej scéne New Wave. Po jeho vydaní od kapely odišiel jeden z jej zakladateľov, Vince Clarke. Ako trio potom spolu nahrali album A Broken Frame. Väčšinovým autorom hudobného materiálu na tomto nosiči bol Martin Gore. Neskôr v roku 1982 Clarkeho v skupine nahradil Alan Wilder. Táto hudobná zostava spolu zotrvala nasledujúcich trinásť rokov. Posledné albumy, ktoré vydali v závere 80. rokov, Black Celebration a Music for the Masses, skupinu zaradili medzi dominantných predstaviteľov elektronickej hudobnej scény. Vrcholom tohto obdobia bol koncert skupiny v júni 1988 v Pasadena Rose Bowl, kde na ich vystúpenie prišlo publikum v počte 60 000 ľudí. Začiatkom roka 1990 vydali album Violator, ktorý dosiahol mainstreamový medzinárodný úspech. Úspešným bol aj ich nasledujúci album, Songs of Faith and Devotion, ktorý vydali v roku 1993. Bolo to aj napriek tomu, že vo vzťahoch v kapele narastalo napätie, ktoré v roku 1995 vyústilo Wilderovým odchodom.
Až 54 skladieb skupiny Depeche Mode sa dostalo do rebríčka UK Singles Chart a 17 ich albumov bolo britských rebríčkoch umiestnených do Top 10. Skupina Depeche Mode má na celom svete predaných viac než sto miliónov hudobných nosičov. Časopis Q zaradili Depeche Mode do svojho zoznamu „50 kapiel, ktoré zmenili svet!“ Televízia VH1 ich dala na 98. miesto svojho zoznamu „Stovky najväčších umelcov všetkých čias“. V decembri 2016 dal magazín Billboard skupinu Depeche Mode na desiate miesto zoznamu najlepších umelcov klubovej tanečnej hudobnej scény. Skupina Depeche Mode bola nominovaná do Rock and Roll Hall of Fame v rokoch 2017 a 2018 a uvedená do nej bola v roku 2020.
História
Vznik a debutový album (1977–1981)
Depeche Mode vznikali niekedy v roku 1977, kedy spolužiaci Vince Clarke (spev, gitara) a Andy Fletcher (basová gitara) založili spolu kapelu „No Romance in China“, ktorá preberala vplyvy od skupiny The Cure. V roku 1979 hral Clarke v kapele, ktorá napodobňovala skladby skupiny Ultravox. V rokoch 1978–79 hrával Martin Gore so spolužiakom Philom Burdettom v akustickom due „Norman and the Worms“. V marci 1980 Clarke a Fletcher založili skupinu Composition of Sound. Krátko po vzniku tohto zoskupenia sa Clarke dostal k nahrávkam skupiny Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD), ktoré boli pre neho inšpiráciou k tomu, aby sa začal venovať elektronickej hudbe. Clarke a Fletcher si cez rôzne brigády a zamestnania zbierali finančné prostriedky na kúpu syntetizátorov, ktoré si spočiatku museli požičiavať od svojich známych. Čoskoro sa k nim pridal aj tretí hudobník, inštrumentalista Martin Gore. Fletcher v tom čase preberal vplyvy od kapiel ako OMD, The Cure, Siouxsie and the Banshees, Kraftwerk, The Human League ako aj od punk rockovej hudobnej scény. Dave Gahan sa ku skupine pripojil neskôr v roku 1980 po tom, čo ho Clarke videl v jednom z klubov spievať pieseň Davida Bowieho „Heroes“. Po personálnej stránke takto fakticky vznikla kapela Depeche Mode. Medzi Gahanove a Goreho hudobné vzory patrili skupiny a hudobníci ako Siouxsie and the Banshees, Sparks, Cabaret Voltaire, Talking Heads a Iggy Pop. Osobným Gahanovým vzorom bol Dave Vanian, frontman skupiny The Damned. Voľbu dať kapele názov podľa francúzskeho módneho časopisu Dépêche mode Gore komentoval slovami: „Mohlo by to znamenať uponáhľanú módu, či módnu správu. Hodilo sa to.“ Presnejším významom názvu časopisu (a teda aj kapely) je „Módne novinky“ či „Aktuálna móda“ (dépêche, „rýchla správa“ alebo „správa o novinkách“ a mode alebo „móda“ "). Gore dodáva, že prvýkrát, kedy skupina hrala ako Depeche Mode, bolo školské vystúpenie v máji 1980. Na škole Jamesa Hornsbyho v Basildone, do ktorej chodili Gore s Fletcherom, je pamätná tabuľa. Kapela debutovala v roku 1980 na kompilácii Some Bizzare Album, kde sa nachádza ich skladba „Photographic“, ktorú neskôr pridali aj na svoj debutový album Speak & Spell.
V roku 1980 hrala skupina na koncerte Franka Toveya (jeden z priekopníkov anglického hudobného hnutia New Wave, známy taktiež pod pseudonymom Fad Gadget). Počas koncertu v Bridge House na predmestí Londýna v Canning Town si skupinu všimol a oslovil Daniel Miller, elektronický hudobník a zakladateľ spoločnosti Mute Records, ktorý prejavil záujem nahrať s nimi pre svoju hudobnú značku singel. Výsledkom tejto ich slovnej dohody bol ich prvý singel „Dreaming of Me“, ktorý nahrali v decembri 1980 a vydali vo februári 1981. V britských rebríčkoch sa nahrávka dostala na 57. pozíciu. Kapelu to povzbudilo a nahrali svoj druhý singel „New Life“, ktorý sa v britských rebríčkoch vyšplhal na 11. miesto a dostal tak kapelu do televízneho programu BBC, Top of the Pops. Ďalším singlom skupiny bol „Just Can't Get Enough“. Tento synth-popový singel bol ich prvým britským hitom ktorý bol v Top 10. Video k skladbe je jediným, na ktorom je Vince Clarke.
Debutový album skupiny Depeche Mode, Speak & Spell, vyšiel v októbri 1981 a jeho vrchol bol v rebríčku britských albumov na desiatom mieste. Recenzie kritikov na album boli rôzne. Melody Maker ho označil za „skvelý album…, ktorý museli vytvoriť, aby si získali nové publikum a potešili fanúšikov, ktorí sa ho nevedia nabažiť“, naproti tomu časopis Rolling Stone bol viac kritický a nazval ho album „PG-rated fluff“ („verejne uznávaná vata“).
Clarkeho odchod a príchod Wildera (1981–1982)
Krátko po úspechoch s debutovým albumom mal Clarke pripomienky k smerovaniu kapely. Nepozdávalo sa mu, že namiesto realizácie nových nápadov mrhajú časom na fotenie a interview. Hovoril tiež o tom, že sa po koncertoch necíti zdravotne v poriadku, čo Gahan neskôr označil za klamstvo. V novembri 1981 Clarke oficiálne oznámil, že od Depeche Mode odchádza. Krátko po odchode z kapely sa spojil s bluesovou speváčkou Alison Moyetovou a založili spolu skupinu Yazoo (v USA boli známi skôr ako Yaz). Hovorilo sa, že Clarke bude v písaní hudobného materiálu pre Depeche Mode pokračovať, no nakoniec z toho nebolo nič. Podľa niektorých zdrojov Clarke ponúkol kapele Depeche Mode skladbu „Only You“, tí ju však odmietli. Clarke v jednom rozhovore poprel, že by k takejto ponuke niekedy došlo, a povedal: „Neviem, odkiaľ to prišlo. Nie je to pravda.“ Skladba vyšla na singli zoskupenia Yazoo a v rebríčku Spojeného kráľovstva sa vyšplhala na tretie miesto. Písania textov sa v kapele ujal Gore, ktorý už predtým na ich debutový album zložil skladby „Tora! Tora! Tora!“ a inštrumentálku „Big Muff“.
Koncom roka 1981 dala skupina anonymný inzerát do časopisu Melody Maker, v ktorom hľadala iného hudobníka: „Ozvite sa skupine, ak máte syntetizátor a máte menej ako dvadsaťjeden rokov.“ Odpovedal im Alan Wilder, klasicky vyštudovaný hráč na klávesové nástroje zo západného Londýna a aj napriek tomu, že mal 22 rokov, ho po dvoch návštevách na začiatku roka 1982 prijali do kapely. Spočiatku mal na skúšku vystupovať ako spoluúčinkujúci hudobník na koncertnom turné. Wildera neskôr nazvali „hudobným režisérom“ skupiny, ktorý bol do svojho odchodu v roku 1995 zodpovedný za zvuk kapely. Ako hovorieval ich producent Flood: „Alan bol realizátorom, Martin poskytoval svoje nápady a Dave ich predvádzal.“
V januári 1982 skupina vydala „See You“, svoj prvý singel nahraný bez Clarkeho, ktorý sa aj napriek tomu dokázal v britských rebríčkoch dostať na šiestu pozíciu. Nasledujúce turné kapely prvýkrát absolvovali aj v Severnej Amerike. Pred druhým štúdiovým albumom skupiny, na ktorom začali pracovať v júli 1982, boli vydané ďalšie dva single „The Meaning of Love“ a „Leave in Silence“. Daniel Miller v tej dobe povedal Wilderovi, že ho na nahrávanie ďalšieho albumu nepotrebujú. Zostávajúca trojica hudobníkov chcela dokázať, že vedia uspieť aj sami bez podpory Vinceho Clarka. Album A Broken Frame vyšiel ešte v septembri a potom nasledovalo ich turné pre rok 1982. Ďalší singel, ktorý už ale nepochádza z albumu, im pod názvom „Get the Balance Right!“ vyšiel v januári 1983. Bola to prvá štúdiová nahrávka skupiny Depeche Mode, ktorú produkovali spolu s Wilderom.
Construction Time Again (1983)
Tretí štúdiový album Depeche Mode, Construction Time Again, nahrávali s producentom Gareth Jones v Garden Studios Johna Foxxa a v Hansa Studios v Západnom Berlíne, na mieste kde David Bowie v produkcii Briana Ena nahral väčšiu časť svojej trojice elektronických albumov, známych aj ako Berlin Trilogy. Album zaznamenal dramatický posun vo zvuku skupiny. Bolo to čiastočne aj kvôli Wilderovmu použitiu samplerov Synclavier a E-mu Emulator. Vzorkovaním zvukov z predmetov každodenného používania skupina vytvorila eklektický, industriálny zvuk, niečo podobné ako produkujú Art of Noise, či Einstürzende Neubauten. V roku 1983 začali títo hudobníci spolu s Depeche Mode vydávať pod labelom Mute Records. Singel k tomuto albumu, „Everything Counts“, sa v britských rebríčkoch dostal na šieste miesto a medzi 30 najlepších sa dostal aj v Írsku, Južnej Afrike, Švajčiarsku, Švédsku a v Západnom Nemecku. Wilder prispel na tomto albume dvoma piesňami „The Landscape Is Changing“ a „Two Minute Warning“. V septembri 1983 skupina na podporu Construction Time Again absolvovala európske koncertné turné.
Some Great Reward a nárast medzinárodného úspechu (1984–1985)
Na americkom turné bola podľa Gora skupina „šokovaná tým, ako húfne ich koncerty fanúšikovia navštevovali“. Zaujímavé bolo na tom, že aj keď živé vystúpenia boli v návštevnosti úspešné, výsledky predaja ich hudobných nosičov s touto skutočnosťou nekorešpondovali. V septembri 1984 skupine Depeche Mode vyšiel album Some Great Reward. Časopis Melody Maker o ňom napísal, že človeka núti „sadnúť si a všímať si, čo sa mu deje, priamo pod nosom“. Na rozdiel od politických a environmentálnych tém, ktoré dominovali predchádzajúcemu albumu sa piesne na Some Great Reward zaoberali väčšinou osobnejšími témami, ako sú sexuálne politiky („Master and Servant“), cudzoložstvo („Lie to Me“) a svojvoľnej božskej spravodlivosti („Blasphemous Rumours“). Na albume sa nachádza aj prvá skladba Martina Gora balada, „Somebody“, ktorá vyšla ako dvojitý A singel spolu s „Blasphemous Rumors“. Bol to prvý singel, na ktorom spieva Gore hlavné sólo.
K albumu v roku 1984 nasledovalo Some Great Reward Tour, z ktorého pochádza aj celovečerné koncertné video, The World We Live In and Live in Hamburg. V júli 1985 odohrala skupina Depeche Mode svoje prvé koncerty za železnou oponou, ktoré sa konali v Budapešti a Varšave. V októbri 1985 dalo na trh vydavateľstvo Mute Records kompiláciu The Singles 81→85 (v Spojených štátoch Catching Up with Depeche Mode). Kompilácia obsahovala dva hitové single aj s !B! stranami, ktoré nevyšli na albume: „Shake the Disease“ a „It's Called a Heart“.