Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Oliver Z Lamača)* 25. marec 1811, TrenčínZáznam o krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne – † 13. január 1851, ModraZáznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Modre) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
Životopis Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.
V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.
Tvorba Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.
Rodina otec: Samuel Štúr matka: Anna, rodená Michalcová bratia: Ľudovít, Samuel, Ján sestra: Karolína manželka: Rosina Emreszová deti (7): Viliam Oľga Július Karol Ľudovít Gustáv Ladislav
Dielo 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody) 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody) 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody) 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody) 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch Nad hrobem Homerovým Slavěny nářek Pouť mladého pěvce, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu Slzba Dlhá chvíle
Referencie
Zdroje (deti K. Štúra) Soznam príspevkov na Maticu slovenskú. In Pešťbudínske vedomosti, 15. 5. 1963, s. 4. Dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Osobnosti z Trenčína