HKM Zvolen Klubové údaje Založenie 1932 História ZTC/ ZTK Zvolen (1927-1932 – 1964)LB Zvolen (1964 – 1983)ZTK Zvolen (1983 – 1993)HK Hell Zvolen (1994)HKm Zvolen (1995 – 2005), HKM a.s. Zvolen (2006 – súčasnosť) Adresa Pod Dráhami 2292/21 960 01 Zvolen Kontakt e-mail: [email protected] Tel.: +421 45 5321 973 Prezident Rastislav Čačko Výkonný riaditeľ Miroslav Brumerčík Generálny manažér Ladislav Čierny Tréner Marek Zadina Asistenti trénera Norbert Javorčík Tréner brankárov Maximilián Bača Kapitán Juraj Valach Klubové farby modrá, červená, žltá Liga Tipsport liga Majstri 2001, 2013, 2021 Sezóna 2022/2023 2.miesto Pozícia 3 Štadión 310px Názov Zimný štadión ZvolenAdresa Pod dráhami 2292, Zvolen 960 01, Slovensko Kapacita 5 345 divákov Stav zastrešený Dokončený 1969 Prestavaný 1976 Majiteľ Mesto Zvolen Rozmery 28,10 x 58,10 m Fanklub (Ultras) Ultras Zvolen Internet Homepage hkmzvolen.sk
HKM Zvolen je profesionálny slovenský profesionálny hokejový klub zo Zvolena. Klubové A-mužstvo pôsobí v Tipsport lige, ktorej je trojnásobným majstrom. Domovským štadiónom klubu je zvolenský zimný štadión.
Okrem seniorského „A“–tímu klub zastrešuje aj juniorov, dorast, hokejové triedy - piatu až deviatu a kategórie predprípravky od začiatočníkov/ prvý, druhý, tretí a štvrtý ročník, spolu 11 kategórií.
História klubu Ťažké začiatky História hokeja vo Zvolene siaha do roku 1927, kedy pri miestnom ZTK vznikol hokejový odbor. V tom čase sa však hokej vo Zvolene nehral organizovane a pravidelne, išlo skôr o zimnú zábavu a akýsi doplnok k letným športom.
Začiatkom tridsiatych rokov absolvoval ZTK niekoľko prípravných zápasov. V prvých dvoch sa stretol 24. januára 1932 s družstvom ŠK Slávia Banská Bystrica na jej ľade. V dopoludňajšom stretnutí prehral Zvolen 0:18 a v popoludňajšom 1:20. Prvé oficiálne domáce stretnutie odohrali Zvolenčania 14. februára a ich súperom bola opäť banskobystrická Slávia. Tá nad domácimi zvíťazila 2:0. V tom istom roku sa organizoval 1. ročník majstrovskej súťaže Stredoslovenskej župy, ZTK Zvolen v nej však neštartoval.
V ďalšej sezóne sa ZTK súťaže už zúčastnil. V pohronskom okrsku štartovali len dva tímy. Zvolenčania oba zápasy s Banskou Bystricou prehrali a do finále Stredoslovenskej župy nepostúpili. V sezóne 1933/34 sa situácia zopakovala. ZTK v nej odohral aj viacero úspešných priateľských zápasov s tímami ŠAC Banská Štiavnica či Sokol Kremnica. Prvé víťazstvo v majstrovskom zápase prišlo v ďalšej sezóne, kedy v súťaži štartoval aj kremnický Sokol. Jeden z dvoch vzájomných zápasov ZTK vyhral v pomere 7:1. Zaujímavosťou bola aj remíza 2:2 s majstrom župy ŠK Žilina v priateľskom zápase.
Zlá ekonomická situácia v klube bola príčinou toho, že v sezóne 1935/36 tím v majstrovskej súťaži neštartoval. Namiesto neho reprezentoval mesto Sokol Zvolen.
V nasledujúcej sezóne došlo k reorganizácií súťaží a tak sa ZTK v majstrovskom zápase s tradičným súperom spod Urpína nestretol, keďže Bystričania štartovali o súťaž vyššie. Zvolen odohral dva zápasy so ŠAC Banská Štiavnica a oba prehral. Rovnako bez úspechu si počínal aj na medzinárodnom turnaji v Banskej Bystrici, kde po prehrách s domácou Sláviou, EV Wien a VŠ Bratislava obsadil posledné miesto.
Prvé úspechy, kríza Ani počas druhej svetovej vojny vo Zvolene záujem o šport neutíchol. Hoci sa z tohto obdobia zachovalo len málo faktov, existujú dôkazy o tom, že hokej sa vo Zvolene hrať neprestal. Po vojne sa začalo tvoriť nové družstvo. Ku skúseným starším hráčom sa pridali noví a ZTK postúpil do celoslovenskej súťaže. V nej sa stretával s družstvami z Bratislavy, Trenčína, Žiliny, Popradu, Banskej Bystrice, Košíc a Prešova. Vo Zvolene nastal prvý hokejový boom. Roky 1947 – 1953 boli pre ZTK veľmi úspešné, streleckým štatistikám kraľoval Zvolenčan Eugen Štric.
V päťdesiatych rokoch však éra najlepších zvolenských hokejistov končila a mladých bol nedostatok. Nastalo veľmi ťažké obdobie, v roku 1957 družstvo opustili takmer všetci kvalitní hráči a zvolenský hokej začal upadať. Dva roky sa vo Zvolene nehrala žiadna súťaž. Potom však zo zvyškov ZTK vďaka niekoľkým nadšencom a podnikom vznikli až tri kluby – Bučina Zvolen, Spoje Zvolen a Dukla Zvolen, ktoré hrávali nižšie súťaže.
Znovuzrodenie Rok 1964 sa dá považovať za jeden z najvýznamnejších medzníkov v histórii zvolenského hokeja. Vtedy vznikla nová telovýchovná jednota Lokomotíva Bučina Zvolen. Družstvo zvíťazilo v prvej triede a postúpilo do krajských majstrovstiev. V klube sa začali vytvárať podmienky na to, aby sa zvolenský hokej vrátil na pozície, ktoré mu patrili pred viac ako desiatimi rokmi – medzi slovenskú špičku.
Hneď v prvej sezóne Zvolenčania obsadili v konkurencii šiestich tímov tretie miesto. Už v nasledujúcom ročníku bol cieľom postup do SNHL. Mužstvo sa posilnilo a začalo hrať na novej umelej ľadovej ploche. Spomedzi ôsmich tímov bola od Zvolena úspešnejšia už len Dubnica. Ďalšie posilnenie prišlo pred sezónou 1967/68 a Lokomotíva Bučina s päťbodovým náskokom osadila konečne prvé miesto, ktoré ju posunulo do kvalifikácie do SNHL. Ani tri víťazstvá zo štyroch zápasov však nestačili, z postupu sa nakoniec tešili hráči AC Nitra.
V sezóne 1968/69 sa menila štruktúra súťaže (Zvolen hral v Západnej divízií), keď prvé miesto zaručovalo priamy postup. Z mužstva však odišlo viacej skúsených hráčov a nakoniec skončilo až druhé za Duklou Trnava.
Dve dekády v SNHL: úspešné sedemdesiate roky, priemerné osemdesiate Vytúžený postup do SNHL priniesla až sezóna 1969/70. Nastali ďalšie výrazné zmeny v kádri a Zvolen obsadil opäť druhú priečku za Dubnicou. Do SNHL postúpil vďaka rozširovaniu súťaže na dvanásť tímov namiesto dovtedajších ôsmich.
O tom, že Zvolenčania svoju účasť v najvyššej slovenskej súťaži myslia vážne, svedčilo ďalšie posilnenie kádra. V súpiske sa objavili také mená ako Tibor Ágh, Jozef Houška, Milan Diettrich, Bohuš Trávnik, Ján Podkonický či Jan Tomanec. Vo svojej úvodnej sezóne Zvolen obsadil šieste miesto. Dovtedy sa žiadnemu nováčikovi nepodarilo v súťaži udržať.
Ďalší úspech prišiel v sezóne 1971/72. Mužstvo pod vedením trénera Pavla Zábojníka vylepšilo svoju pozíciu z predchádzajúceho ročníka a obsadilo peknú tretiu priečku. Podobne ako tomu bolo v druhej polovici šesťdesiatych rokov v Krajských majstrovstvách, aj v SNHL stačili Zvolenčanom tri sezóny na to, aby v súťaži zvíťazili. Stalo sa tak v sezóne 1972/73 po opätovnom posilnení kádra. Najväčšou udalosťou bol príchod Jozefa Golonku. Ten sa stal pre domáci tím skutočnou oporou, keď spolu s Miroslavom Holíčkom sa stal najlepším strelcom LB. V meste nastal doslova hokejový ošiaľ, takmer na každom zápase bol štadión vypredaný.
Prvenstvo v lige znamenalo pre Zvolen možnosť zabojovať v kvalifikácii o postup do najvyššej česko-slovenskej súťaže. Z ôsmich zápasov s tímami spoza rieky Moravy však Zvolenčania zaznamenali len jedno víťazstvo.
V sezóne 1973/74 SNHL klesol Zvolen o jednu priečku, skončil druhý za Liptovským Mikulášom. V zostave LB nastali ďalšie zmeny, veľkou posilou sa stal Ján Letko. Jeho najlepšou sezónou však bola až druhá vo zvolenskom drese (1974/75), keď sa s 48 gólmi stal kráľom strelcov SNHL. Ale nielen pre neho bola táto sezóna úspešná, ale aj pre celé mužstvo, ktoré sa po ročnej prestávke opäť stalo víťazom ligy.
V kvalifikácii sa LB stretla v sérii na štyri víťazné zápasy s Ingstavom Brno, ale opäť zaznamenala len jedno víťazstvo.
V ročníku 1975/76 si Lokomotíva Bučina po vynikajúcej sezóne udržala prvú priečku. Už bez Golonku, ale s novými posilami mala po poslednom kole jedenásťbodový náskok pred Banskou Bystricou. Tretie víťazstvo v SNHL znamenalo tretiu kvalifikáciu o postup do 1. ligy. Súperom Zvolena bol TJ Gottwaldov a tentokrát sa o postupujúcom rozhodovalo až v siedmom zápase v Prahe. V ňom Zvolenčania svojmu súperovi podľahli 2:4 a opäť nepostúpili. Hlavnou udalosťou nasledujúcej sezóny 1976/77 vo Zvolene boli juniorské majstrovstvá sveta v hokeji, s organizáciou ktorých sa delil s Banskou Bystricou. Pri tejto príležitosti bol odovzdaný do užívania vynovený zimný štadión. Na ňom Zvolenčania zavŕšili ďalší ročník SNHL na druhom mieste za Duklou Trenčín.
Štvrtýkrát v priebehu šiestich rokov sa Lokomotíva Bučina Zvolen stala víťazom SNHL v sezóne 1977/78. V tomto ročníku si Zvolenčania zahrali tiež finále Slovenského pohára, v ktorom podľahli Slovanu Bratislava tesne 1:2. V kvalifikácii o prvú ligu sa Zvolenčania stretli opäť s TJ Gottwaldov a sériu prehrali 2:4. Zo štyroch pokusov sa Zvolenu teda ani raz nepodarilo prebojovať medzi česko-slovenskú elitu. Po neúspešnej kvalifikácii a veľkom sklamaní sa krivka výkonnosti LB Zvolen otočila smerom nadol. Zlé výsledky sa odrazili aj na návštevnosti zápasov. Pred sezónou 1978/79 odišlo zo zvolenského kádra množstvo opôr a na konci patrila Zvolenu nelichotivá ôsma priečka.
O rok neskôr, po ďalších zmenách v tíme nastalo herné zlepšenie a sezónu 1979/80 ukončili Zvolenčania na štvrtej pozícii.
Výborný vstup do sezóny 1980/81, keď prehral Zvolen prvýkrát až v 15. kole a konečné druhé miesto so sedembodovou stratou na Poprad znamenali najväčší úspech pre Zvolenčanov na dlhé roky dopredu. Zaujímavosťou v ďalšej sezóne bol domáci zápas s HC Slovan Bratislava, ktorý vyvolal v meste ošiaľ a na zápase bolo prítomných približne 8 500 divákov. Celkovo sa osemdesiate roky niesli v znamení striedania sa lepších a horších období počas jednotlivých sezón bez výraznejšieho úspechu v podobe konečného umiestnenia. Zmeny nastali v šatni, keď sa postupne vymenil v podstate celý káder. Generácia, ktorá dosiahla najväčšie úspechy v sedemdesiatych rokoch prenechala miesto mladším hráčom. V roku 1983 sa klub vrátil k svojmu starému názvu ZTK.
V sezóne 1981/82 Zvolen skončil na šiestom mieste, v ďalších dvoch ešte o priečku vyššie. Potom však prišli nevýrazné roky, keď sa ZTK pohyboval v druhej polovici tabuľky. V ročníkoch 1985/86 a 1987/88 Zvolenčania doplatili hlavne na zlý záver sezóny. V obidvoch sa dlho držali na popredných pozíciách, no nakoniec z toho bolo ôsme, resp. siedme miesto.
Slabé obdobie vyvrcholilo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Sezóna 1989/90 bola pre Zvolen najhoršia v celej histórii účinkovania v SNHL, keď klesol až takmer na samé dno a obsadil predposlednú jedenástu priečku. V ďalšom ročníku sa toho veľa nezmenilo a na jeho konci patrila Zvolenčanom desiata pozícia.
Pred sezónou 1991/92 nastali veľké zmeny či už v hráčskom kádri alebo na trénerskej stoličke. Zvolen podával kolísavé výkony a výsledkom bolo konečné štvrté miesto. Ďalšia sezóna bola pre SNHL poslednou, po rozdelení Česko-Slovenska prišla na rad reorganizácia súťaží. Na to, aby mohol Zvolen štartovať v novovzniknutej extralige, musel skončiť do šiesteho miesta. Víťazstvom nad Prešovom v poslednom kole sa to Zvolenčanom podarilo, skončili piaty.
Samostatné Slovensko: Extraliga, 1. liga a opäť extraliga Premiérový ročník extraligy pre Zvolen úspešný nebol. Napriek niekoľkým dobrým výsledkom skončil na poslednom desiatom mieste a na definitívny návrat medzi slovenskú špičku si musel ešte pár rokov počkať. Sezónu 1994/95 Začal Zvolen v prvej lige s novým názvom HK Hell. Nové vedenie si vytýčilo cieľ návrat do extraligy. Mužstvo však skončilo na druhej priečke za svojim odvekým rivalom z Banskej Bystrice. V ďalšej sezóne, opäť s novým názvom HKm Zvolen, stačilo tímu druhé miesto na účasť v prelínacej súťaži, z ktorej prví dvaja postupovali do extraligy. Ani posily, ktoré prišli do mužstva pred koncom sezóny, nevybojovali postup. Ten stratil Zvolen v poslednej tretine zápasu s Banskou Bystricou, v ktorej inkasoval tri góly.
V nasledujúcom ročníku po už tradičných výrazných zmenách v kádri konečne Zvolen ligu vyhral a v prelínačke si zabezpečil vytúžený postup do extraligy, v ktorej pôsobí dodnes.