náhľad|Sarkofág s triumfálnym pochodom Dionýza cez územie Indie, na ktorom sú zobrazené aj nymfy (Melie), Walters Art Museum Melie alebo Meliády (, ) sú v gréckej mytológii lesné nymfy, Dryády zrodené z krvi boha Úrana a bohyne Gaie.Hesiodos, Theogonia, 176–207.
Po prvopočiatočnom Chaose sa boh Úranos stal prvým vládcom sveta. Úrana neskôr kosákom zbavil mužnosti a aj vlády najmladší z dvanástich Titanov, jeho syn Kronos. Z vytekajúcich kvapiek krvi Úrana dopadajúcich na matku Zem, bohyňu Gaiu, sa potom zrodili Melie, dryády stromu jaseň a takisto sa zrodili aj Erínye.
Keď sa Kronos stal vládcom sveta, oženil sa so svojou sestrou Rheiou a mal s ňou šesť detí. Z obavy, že sa mu stane to isté čo otcovi, deti hneď po narodení zhltol. Rheu to trápilo a aj keď vedela, že jej deti ako božské bytosti v jeho útrobách žijú, rozhodla sa svojho najmladšieho syna Dia zachrániť. Kronovi potom namiesto dieťaťa podala kameň zabalený do plienok a on ho zhltol. Dia následne ukrývala na Kréte v hlbokej jaskyni vo vrchu Dikté,Vergílius, Georgica, 4,149. kde sa o neho starali melie, Adrasteia a Idaia. Tie ho potom kŕmili mliekom božskej kozy Amaltheie a "medom" (miazgou vytekajúcej z jaseňa mannového - , ktorá má v gréčtine ten istý názov ako med "méli", Gréci verili, že je darom z nebiesVergílius, Georgica, 4,1.).Kallimachos z Kyrény, Hymnus, 1,42.
V gréckych mýtoch mali Melie ako jediné z nýmf záľubu v krvi a násilí. V príbehu antického autora Nonna z Panopole sa Melie pridali k vojsku boha Dionýza pri ťažení proti indickému kráľovi Dériadovi.Nonnos, Dionysiaka, 14,203-283.
Referencie a bibliografia
Pozri aj Dryády Hamadryády
Kategória:Postavy gréckej mytológie Kategória:Bájne tvory gréckej mytológie