náhľad|Pietro Longhi (1702 – 1785) – Alchymisti

Alchýmia je historická protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinovala prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia. Alchýmiu praktizovali v starovekom Egypte, Indii, Číne, starovekom Grécku, Ríme, islamskej ríši a nakoniec v Európe do konca 18. storočia v rámci rôznych škôl a filozofických systémov. S rozvojom moderných vied a technológií ako chémia, fyzika, metalurgia, medicína atď. jej význam úplne zanikol. Na jej mystické a filozofické aspekty sa niekedy zvyknú odvolávať umelci, ale aj moderné ezoterické a pseudovedecké kruhy.

Alchýmia kombinovala vedecký prístup s nevedeckým až vyslovene šarlatánskym. Vychádzala z náuky o príbuznosti a premenách látok a zameriavala sa na proces zdokonaľovania prírody, skúmala "prirodzenosť tiel a ich meniacu sa silu".

Snahy alchymistov sa označovali ako Veľké dielo (Opus Magnum), čo v myslení alchymistov malo symbolizovať, že človek nemôže urobiť strom, ale môže sa podieľať na jeho pestovaní (v prenesenom slova zmysle: podieľať sa na "Diele Božom"). Keďže alchymisti zväčša nepoužívali čisto vedeckú metódu, ale kombinovali ju s mystickými, hermetickými a ďalšími prvkami, ktoré dnes spadajú do oblasti pavedy, ezoteriky a šarlatánstva, väčšinu ich „poznatkov“ neskôr materialistická veda označila za banálne, obmedzené, nesprávne alebo aspoň nezmyselné. Snahy alchymistov v stredoveku smerovali k cieľom ako premena kovov z menej ušľachtilých na zlato ("Transmutatio Magna", Veľká premena), výrobe mýtického "Kameňa mudrcov", ktorý mal zaručiť večnú mladosť a podobne. Je dokázané, že v tých časoch už vedeli vyrobiť napr. kovový antimón, hoci netušili, že ide o nový chemický prvok a považovali ho za "biele olovo". Mnohí alchymisti pôsobili na dvoroch šľachticov a mámili od nich peniaze s prísľubom, že dokážu nájsť spôsob výroby zlata z neušľachtilých kovov a sú známe aj prípady, keď údajnú "transmutáciu" svojim mecenášom predviedli, samozrejme, s použitím podvodov a trikov. Nejeden z nich skončil za takéto klamlivé praktiky na popravisku. Napriek tomu bola alchýmia jedným z hlavných predchodcov moderných vied, predovšetkým chémie, vyvinula niektoré laboratórne a metalurgické postupy a starým alchymistom vďačíme za objavenie viacerých látok a procesov (destilácia a i.), z ktorých niektoré sú aj dnes (očistené od mystického balastu) významné v modernej chémii a metalurgii. V súčasnosti je alchýmia zaujímavá prakticky výlučne pre historikov vedy a filozofie, pre svoj mystický, ezoterický a umelecký aspekt.

Etymológia

Slovo alchýmia pochádza z arabského al-kímijá alebo al-chímijá, ktoré je pravdepodobne vytvorené z predpony al- a gréckeho slova chymeia () znamenajúceho „zlievať spolu“, „zvárať“, „spájať“ (z chymatos „ten ktorý je poliaty“). Podľa predpisu Diokleciána, napísaného asi v roku 300 po Kr. v Grécku, proti „starovekým dielam Egypťanov, ktoré vyjadrovali chémia ako transmutáciu zlata a striebra“.

Podľa iných názorov arabské slovo al-kímijá vlastne znamená „egyptskú vedu“, vypožičaním koptského slova pre „Egypt“ kéme (alebo jeho ekvivalentu v starovekom bohairickom dialekte koptčiny, chéme). Koptské slovo bolo vytvorené z démotického kmí, zo starého egyptského jazyka kmt. Staroveké egyptské slovo uvádza obe krajiny a farbu „čierna“ (Egypt bola čierna krajina na rozdiel od „červených krajín“ púštnych oblastí), preto tento etymologický význam môže taktiež vyjadrovať označenie „egyptskej čiernej mágie“.

Celkový prehľad náhľad|vľavo|Alchymista – od Sira Williama Douglasa

Protovedecká alchýmia

Alchymisti boli všeobecne vnímaní ako podvodníci, blázni a šarlatáni ktorí sa snažili zmeniť olovo na zlato a verili, že vesmír sa skladá zo štyroch základných prvkov – zeme, vzduchu, ohňa a vody. Trávili väčšinu svojho času vytváraním zázračných liekov (všeliekov), jedov a magických elixírov.

Tento názor možno z určitého pohľadu označiť za nelichotivý. Mnohí alchymisti boli skutočne šarlatáni a podvodníci, mnohí však boli „protovedeckí“ – skúmali a robili pokusy s prírodnými chemickými látkami bez vedeckých pomôcok a postupov, ktoré sú dnes k dispozícii. Museli sa spoliehať na nesystematické pokusy, tradičné znalosti, odhady a množstvo špekulatívnych myšlienok, ktorými napĺňali už existujúce vedomosti. Táto chyba mysticizmu bola neodvratná: raní alchymisti sa mýlili v tom, že chemické transformácie opisovali ako magické javy riadené nezrozumiteľnými zákonmi, ktoré vtedy nebolo možné pochopiť. Objavenie špecifickej metódy zmeny hrudy zeme (rudy) na lesklý kov znamenalo začatie špekulácii o zmene kovu na nejaký iný.

V rovnakom čase bolo alchymistom jasné, že „niečo“ sa v chemických procesoch zachováva, dokonca aj v najviac dramatických zmenách fyzického štádia alebo zovňajšku. Látka obsahuje nejaké „princípy“ ktoré môžu byť ukryté pod mnohými vonkajšími znakmi, ale napriek tomu môžu byť rôznymi metódami odhalené. Počas celej histórie tejto disciplíny alchymisti bojovali s pochopením týchto metód, hľadali nejaký zmysel vo výsledných chemických reakciách, ktoré boli často ovplyvňované nečistými alebo zle označenými činidlami, nedostatkom presných meraní a mätúcimi názvami.

Napriek ťažkostiam a mnohým zlým výkladom, alchymisti zaznamenali veľký pokrok v porozumení prirodzeného sveta. Ďakujeme im za objavenie dôležitých látok a chemických procesov, ktoré vydláždili cestu pre modernú chémiu a nesú stále hlavnú oporu pre dnešnú chémiu a metalurgické procesy.

Zmena smerovania alchýmie

Najznámejšie ciele alchymistov boli premena obyčajných kovov na zlato alebo striebro, vytvorenie „všelieku“, odstránenie všetkých chorôb a predĺženie života. V stredoveku európski alchymisti investovali najviac času na hľadanie „kameňa mudrcov“ – mystickej látky, ktorá by mohla odstrániť všetky choroby a zároveň predĺžiť život. Napriek tomu, nemožno zabudnúť na hlavný dôvod, prečo sa alchymisti stáročia tešili takej obľube a podpore. Nebol to mysticizmus a filozofické premýšľanie, ale ich svetské príspevky pre dobový „chemický“ priemysel, testovanie a rafinácia rudy, spracovanie kovov, tvorba atramentu, farieb, kozmetiky, pokrok pri výrobe keramiky a v sklenárstve, výťažkov z rastlín, nápoje, a podobne (Zdá sa, že zhotovenie Aqua vitae "vody života" bol pre európskych alchymistov veľmi populárny „experiment“).

Na druhej strane, alchymisti nikdy nemali dôvod na oddeľovanie fyzikálnych (chemických) aspektov z metafyzických interpretácií. Na jednej strane nedostatok pomenovaní pre chemické koncepty a procesy a na druhej strane potreba utajovania viedli alchymistov k tomu, aby si prepožičiavali termíny a symboly z biblickej alebo pohanskej mytológie, astrológie, kabbalahu a iných mystických a tajuplných oblastí. Toto zmenilo jednoduchý návod na ťažko pochopiteľné magické zaklínadlo.

Počnúc starovekom, alchymisti kládli čoraz väčší dôraz na metafyzické aspekty, metafory pre duchovné podstaty a transformácie ako na ozajstné základy alchýmie – chemické látky a materiálne procesy. Premena obyčajných kovov na zlato a vytvorenie všelieku symbolizovala evolúciu nedokonalého, chorého, pominuteľného štádia ku perfektnému, zdravému a neskorumpovateľnému štádiu. Kameň mudrcov vtedy reprezentoval mystický kľúč, ktorý spôsobil napredovanie tohto „zlého“ vývoja. Tieto ciele symbolizovali vývin alchýmie z nevzdelanosti ku osvietenej vede a kameň predstavoval nejakú skrytú, spirituálnu pravdu alebo moc, ktorou smeroval ku „najvyššiemu“ cieľu. V dielach, ktoré sú napísané k tejto téme, sa nachádzajú tajné alchymistické symboly, diagramy a textové obrazce, v ktorých alchymisti typicky zaznamenávali viacnásobné významy, alegórie a odkazy na rovnako tajuplné práce. Tie museli byť laboratórne „dekódované“ s cieľom objaviť ich pravých významov.

Niektorí vedci teraz vidia duchovnú a metafyzickú alegóriu ako najcennejší aspekt alchýmie a zdôrazňujú, že vývoj chémie mimo alchýmie bola „chyba“ z originálnej hermetickej tradície. Iná názorová skupina na to pozerá z druhého hľadiska: pre nich, cesta od materiálnej strany alchýmie k modernej chémii bola „priama“, zatiaľ čo metafyzicky orientovaná alchýmia bola „zle orientovaná“, nikam neviedla. V každom prípade, interpretácie niektorých podvodníkov zmenšovalo úsilie tých, ktorí sa snažili rozšíriť vtedajšie poznanie.

Alchýmia a astrológia Pre hlavný článok, pozri alchýmia a astronómia.

Alchýmia v západnom svete a v iných lokalitách bola tesne spojená a prepletená s tradičným babylonsko-gréckym typom astrológie. Alchymisti a astrológovia sa snažili spojiť svoje vedomosti s cieľom pokroku vo svojich "vedných disciplínach". Každá známa planéta v slnečnej sústave bola spojená a ovládaná jednotlivým kovom.

Alchýmia v dobe vedy

Na začiatku 18. storočia bola alchýmia v Európe považovaná za serióznu vedu. Isaac Newton strávil podstatne väčšiu časť svojho života skúmaním a opisovaním alchýmie než venovaním sa optike alebo fyzike. Iní vynikajúci alchymisti západného sveta boli napríklad Roger Bacon, Saint Thoman Aquinas, Tycho Brahe, Thomas Browne a Parmigianino. Rozpad alchýmie začal v 19. storočí zrodom modernej chémie, ktorá poskytovala presnejšie a spoľahlivejšie vysvetlenia pre zmeny látok.

V prvej polovici 19. storočia jeden uznávaný chemik, Baron Carl Reichenbach, skúmal nápady podobné tým v starej alchýmii, napríklad Ódicku silu. Jeho výskum však nepostúpil do hlavného prúdu vedeckej diskusie.

Zmena hmoty – stará myšlienka alchýmie – sa znovu dostala do popredia v 20. storočí, keď fyzici dokázali vďaka nukleárnej reakcii zmeniť atómy kovov na atómy zlata. Vzniknuté zlaté atómy však boli nestabilné a zanikali do piatich sekúnd.

Alchymistické symboly boli občas použité v 20. storočí psychológmi a filozofmi. Carl Jung znovu preskúmal alchymistické symboly a teóriu. Alchymistická filozofia, symboly a metódy boli často používané v renesančných a v post-moderných kontextoch. Niektorí fyzici si zahrávali s alchymistickými myšlienkami v knihách – napr. Tao fyziky alebo Tancujúci Wu Li Masters.

Alchýmia ako veda historického skúmania

História alchýmie sa stala predmetom na niektorých vysokých školách. Záhadná – hermetická reč alchymistov je postupne dešifrovaná, historici si začínajú viac uvedomovať intelektuálnu spojitosť medzi touto disciplínou a inými aspektami západnej histórie, ako napríklad sociológia a psychológia duchovných spoločností, kabalizmus, spiritualizmus, Rosikrucianizmus, šifrovanie, čarodejníctvo a samozrejme vývoj vedy a filozofie.

Psychologická interpretácia alchýmie

Carl Gustav Jung vyslovil názor, že alchýmia sa dá chápať ako projekčná technika nevedomých psychických procesov. Prirodzenosť ľudskej duše smeruje k celistvosti a alchýmia nesie všetky znaky individuality. Tendenciu ľudskej psyché nájsť cieľ v bytostnom Ja, ktoré zahŕňa vedomie aj nevedomie, má alchymistickú analógiu pri snahe o zjednotenie protikladov. Jung interpretoval alchymistické obrazové série v svetle svojej terapeutickej metódy nazývanej aktívna imaginácia. Práca, ktorá sa odohráva v alchymistovem tégliku je víziou, imagináciou a produkuje obrazy medzi spánkom a bdením. Dôsledkom je premena (transmutácia) samotného adepta integráciou nevedomých archetypov vystupujúcich ako symboly s vedomým ja.

Dôležité na pochopení vzťahu alchýmie a psychológie je vnímanie chemického experimentu ako cesty plnej prekážok. Na tejto ceste sa dajú urobiť chyby, ktoré nezostanú bez následkov na adeptovej duši. Podobne v procese individuácie hrozí pohltenie nevedomím alebo naopak prílišná inflácia vedomím. Zaobchádzanie s pravdou ako s mystériom je psychicky príznačné pre alchymistické vnímanie javov, jej metódam práce a spôsobom poznávania skutočnosti.

Dejiny

náhľad|Vysvetlenie symbolu zo 17. storočia. Symboly sa používali v alchýmii aj v astrológii.