140px|Vlajka 140px|Znak Vlajka Znak Motto: „Процветание в единстве“(Prosperita v jednote) Hlavné mesto 16px SimferopolŠtát sporné územie Rusko/Ukrajina Jazyk ruština, ukrajinčina, krymská tatárčina Štátne zriadenie autonómna republika Ukrajiny Predseda vlády Sergej Aksjonov Predseda parlamentu Volodymyr Konstantynov Rozloha Najvyšší vrch Roman-Koš () Počet obyvateľov 1 994 300 (2005) Hymna „Нивы и горы твои волшебны, Родина“ Mena ruský rubeľ (RUB) ukrajinská hrivna (UAH) Internetová doména.crimea.ru Telefónna predvoľba +380-65 Časové pásmo UTC+2

Krym, dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, republika Ukrajiny na polostrove Krym, ktorú v marci 2014 obsadili bez boja ruské vojská. Po Ruskom organizovanom referende bola následne jednostranne vyhlásená samostatnosť (pod názvom Krymská republika) a pripojenie k Rusku. V súčasnosti ide de facto o subjekt Ruskej federácie, ktorá má nad územím kontrolu; ako subjekt Ruskej federácie má názov Krymská republika (rus. Республика Крым - Respublika Krym). Ukrajina Krym považuje naďalej za svoje územie.

Oficiálne názvy Krymu ako súčasti Ukrajiny Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1978 (platnej do roku 1996): do januára 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika;Конституція (Основний Закон) Української Радянської Соціалістичної Республіки. 1978-04-20. Dostupné online. Pozri všetky tam uvedené novely do decembra 1993. vo februári až septembri 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika (Krymská ASSR) alebo Krymská republika (novelami ústavy č. 3851-12 a č. 4013-12 bolo do ústavy pridaných do jej záverečných častí pár viet obsahujúcich okrem iného výraz Krymská republika, ostatné – t. j. staršie – vety ústavy však naďalej obsahovali starší názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika);Закон України №4013-XII «Про внесення змін до статей 149 і 150 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-24. Dostupné onlineЗакон України №3851-XII «Про доповнення пункту 7-2 статті 114-5 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-20. Dostupné online od septembra 1994 do roku 1996: Krymská autonómna republika (novelou ústavy č. 171/94-VR bolo výslovne zjednotené názvoslovie ústavy tak, že namiesto Krymská ASSR a Krymská republika sa v ústave používa už len nový názov Krymská autonómna republika).Закон України №171/94-ВР «Про внесення змін і доповнень до Конституції (Основного Закону) України». 1994-09-21. Dostupné online

Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1996 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.Конститу́ція Украї́ни. 1996-06-28. Dostupné online

Podľa Ústavy Krymu z roku 1998 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.Конститу́ция Автономной Республики Крым. 1998-10-21. Dostupné online

Podľa zákona Najvyššieho sovietu Krymskej ASSR z roku 1992 (platného do roku 1999): Krymská republika (zákon bol zrušený v roku 1999, pričom ako dôvod bolo uvedené, že názov Krymská republika protirečí Ústave Krymu z roku 1998).Закон Крымской Автономной Советской Социалистической Республики № 19-1 «О Республике Крым как официальном названии демократического государства Крым». 1992-02-26. Dostupné onlineПостановле́ние Верховной Рады Автономной Республики Крым №733-2/99 «О признании утратившими силу некоторых нормативно-правовых актов Автономной Республики Крым». 1999-10-20. Dostupné online

Slovenský Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) uvádza na svojich stránkach v zozname názvov štátov ako oficiálny ukrajinský názov: Krymská republika. Tento názov, ktorý ÚGKK SR uvádza, bol v čase vydania spomínaného zoznamu – ako vidno vyššie – v rozpore so zákonmi a ústavami Krymu aj Ukrajiny.

Dejiny 1921 - 1992

Odovzdanie Krymu Ukrajinskej SSR Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine (vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike). Okrem propagandistických motívov hrali úlohu aj faktory ako: geografická blízkosť, previazanosť ekonomík a kultúrne vzťahy. Jedným z dôvodov pričlenenia Krymu k Ukrajinskej SSR boli aj problémy so zásobovaním, napríklad aj vodou, ktoré muselo byť zaisťované z územia Ukrajinskej SSR.

Krym po rozpade Sovietskeho zväzu Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym pričlenený k Ukrajine. Zároveň však v Sevastopoli zostala sídliť Ruská Čiernomorská flotila, celkovo asi 25 000 mužov (prevažne príslušníci námorných síl, protilietadlovej a pobrežnej obrany). V roku 1997 sa Rusko (Boris Jeľcin) a Ukrajina (Leonid Kučma) dohodli na zotrvaní ruskej základne najmenej do roku 2042.

Krym bol naďalej obľúbenou ruskou turistickou destináciou a nachádzala sa tu jediná ukrajinská diaľnica — spájajúca Krym s Moskvou.

Dohoda o prenájme Sevastopolskej základne Rusku mala vypršať v roku 2017. V roku 2010 sa Ukrajina a Rusko dohodli na prenájme základne v Sevastopole na ďalších 25 rokov (teda do roku 2042).

Po vnútropolitickej kríze a masových občianskych protestoch na prelome rokov 2013 — 2014, ktoré vyústili k odvolaniu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča ruská strana začala obsadzovať 27. februára 2014 Krymský polostrov. Obsadenie polostrova si vyžiadalo 2 obete. Jednu na ukrajinskej a jednu na ruskej strane. Podstatná časť ukrajinských jednotiek na Kryme sa vzdala a bola neskôr začlenená do ruských ozbrojených síl. Veliteľ ukrajinskej flotily sídliacej na polostrove kontraadmirál Denis Berezovskij prebehol spolu s radom ďalších dôstojníkov. Berezovskij sa stal zástupcom veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily. 16. marca 2014 ruská strana zorganizovala na Kyrme referendum, v ktorom väčšina hlasujúcich vyjadrila súhlas s pripojením k Rusku. Krym bol de iure anektovaný Ruskom podpisom dohody o pričlenení k Rusku v nasledujúcich dňoch.

Anexiou Krymu sa začala hlboká kríza, ktorá prerástla do sprvu maskovanej, neskôr otvorenej rusko-ukrajinskej vojny. Začali sa zároveň politické a ekonomické sankcie západných krajín namierených proti Rusku.

Politika Krym je parlamentná republika bez prezidenta. Zákonodárny orgán tvorí 100-členný parlament, tzv. vrchná rada, ktorý je volený každých 5 rokov od roku 2009. Výkonnú moc predstavuje rada ministrov, ktorej predsedá premiér, ktorý je volený parlamentom.

Špeciálny zákonodárny zbor Krymských Tatárov sa nazýva Qırımtatar Milliy Meclisi a 14 Krymských Tatárov pôsobí aj v Krymskom parlamente.

Administratívne členenie

Rajóny 1. Bachčisarajský 2. Bilohorský 3. Džankojský 4. Kirovský 5. Krasnohvardijský 6. Krasnoperekopský 7. Leninský8. Nižnohorský 9. Pervomajský 10. Rozdoľnenský 11. Sakský 12. Simferopolský 13. Sovietsky 14. ČiernomorskýMestské rady 15. Alušta 16. Armiansk 17. Džankoj 18. Jevpatorija 19. Kerč 20. Krasnoperekopsk 21. Saki22. Simferopol 23. Sudak 24. Feodosija 25. Jalta 26. Sevastopoľ (nie je súčasťou Autonómnej republiky Krym)

Obyvateľstvo Rajón/mesto Počet obyvateľov Rusi Ukrajinci Krymskí Tatári Iní Bachčisarajský 91 43654,3 % 19,6 % 21,3 % 4,8 % Bilohorský 64 359 49,2 % 16,2 % 29,2 % 5,4 % Džankojský 74 157 38,9 % 33,8 % 21,6 % 5,7 % Kirovský 53 95150,5 % 17,6 % 25,5 % 6,4 % Krasnohvardijský 91 33648,7 % 27,3 % 16,7 % 7,3 % Krasnoperekopský 29 589 33,2 % 43,4 % 17,2 % 6,2 % Leninský 62 99754,8 % 22,9 % 15,5 %6,8 % Nižnohorský 50 59250,4 % 28,8 % 16,0 % 4,8 % Pervomajský 35 564 37,9 % 35,1 % 21,5 % 5,5 % Rozdoľnenský 34 323 41,1 % 40,1 % 13,3 % 5,5 % Sakský 78 138 45,2 % 31,5 % 17,5 % 5,8 % Simferopol 159 03449,4 % 23,5 % 22,2 % 4,9 % Sovietsky 34 34948,5 % 22,1 % 22,2 % 7,2 % Nižnohorský 50 59250,4 % 28,8 % 16,0 % 4,8 % Čiernomorský 32 18852,8 % 29,3 % 12,7 % 5,2 % Alušta 28 41871,6 % 23,2 % 3,4 % 1,8 % Armjansk 22 33755,7 % 36,2 % 3,5 % 4,6 % Džankoj 36 08659,8 % 25,9 % 8,1 % 6,2 % Jevpatorija 106 87764,9 % 23,3 % 6,9 % 4,9 % Kerč 145 31978,7 % 15,4 % 1,0 % 4,9 % Krasnoperekopsk 29 83051,0 % 40,9 % 3,0 % 5,1 % Saki 23 70765,1 % 24,3 % 5,8 % 4,8 % Simferopol 337 28566,7 % 21,3 % 7,0 % 5,0 % Sudak 15 30064,3 % 19,4 % 9,8 % 6,5 % Feodosija 70 04372,2 % 18,8 % 4,6 % 4,4 % Jalta 78 11565,5 % 27,6 % 1,3 % 5,6 % Sevastopol 343 15671,6 % 22,4 % 0,5 % 5,5 %

Údaje o národnostnom zložení sú na základe ukrajinského sčítania ľudu v roku 2001.

Referencie

Iné projekty

Zdroj presun časti článku Krym (polostrov)

Kategória:Sporné územia