náhľad|Rímsky náhrobný kameň zobrazujúci Kydippu a jej synov, Rím, Museo Nazionale Romano Kydippé alebo Kydippa (, ) je v gréckej mytológii kňažka bohyne Héry v Argu, matka Kleobia a Bitóna.
Antický historik Hérodotos zaznamenal legendu o Kydippe a jej synoch, ktorú podľa neho rozprával aténsky politik Solón lýdskemu kráľovi Kroisovi.Hérodotos, Historia, 1,31.náhľad|left|Bratia Kleobis a Bitón ťahajú svoju matku Kydippu, autor:Nicolas-Pierre Loir (1624–1679)
Kydippé, kňažka bohyne Héry v Argu mala dvoch synov Kleobia a Bitóna. Keď sa raz mala zúčastniť na slávnosti v chráme bohyne Héry, vzdialenom 45 stádií od Argu, neboli jej včas privedené býky, ktoré ju tam mali odviesť.Aby slávnosť nezmeškala, do voza sa zapriahli jej synovia, ktorí ju tak na slávnosť včas dopravili. Keď sa na mieste objavili, ľudia zhromaždení okolo chrámu boli udivení ich obetavosťou a všetci ich velebili. Kydippu to tak dojalo, že požiadala bohyňu Héru, aby jej synov odmenila tým najkrajším darom, akým môže boh smrteľníka obdarovať. Kleobis a Bitón nato upadli do sladkého a nekonečného spánku.
Podľa úsudku bohov bolo najväčším šťastím a najväčším darom s akým sa človek mohol stretnúť, nečakaná a sladká smrť v mladosti.Hérodotos na vysvetlenie uvádza antické porekadlo „Nenazývajte nikoho šťastným, pokiaľ nezomrel“.Hérodotos, Historia, 1,32.
Argejci neskôr dali na počesť jej synov postaviť sochy, ktoré umiestnili v chráme v Delfách a uctievali ich ako héroov. Sochy jej detí videl v Delfách v piatom storočí pred Kr. aj Hérodotos.
Sochy Kleóbia a Bitóna sa v Delfách našli. Vytesal ich argejský sochár Polymédes z Argu okolo roku 590 pred Kr., sú nadživotnej veľkosti a svojou archaickou meravosťou predstavujú typ kúrosov (mladíkov) toho obdobia. Umiestnili ich v osobitnej miestnosti Delfského múzea.
Referencie a bibliografia
Kategória:Postavy gréckej mytológie