Železnorudska hornatina je geomorfologický podcelok v severozápadnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 200 km² a má priemernú nadmorskú výšku 893 m. Zo všetkých podcelkov Šumavy má najstrmšie svahy - stredný sklon dosahuje takmer 12°. Na západe susedí s Jezvineckou vrchovinou, na severe s Klatovskou kotlinou, Strážovskou a Svatoborskouá vrchovinou, na východe so Šumavským pláňami. Hornatina je na šumavské pomery značne členitá, rozdelená širokým pozdĺžnym údolím Úhlavy na dva približne rovnobežné chrbty, ktoré sa na juhovýchode spájajú. Je vrásno-zlomového pôvodu, vo vrcholových partiách sú menšie zvyšky zarovnaného povrchu a početné skalné útvary glaciálnej a periglaciálnej modelácie (Černé a Čertovo jazero, Ostrý, Špičák).
Geologická stavba Železnorudská hornatina je tvorená z biotitických a svorových rul a svorov moldanubika. V juhozápadnej časti je moldanubikum prestúpené menšími útržkami granodioritového masívu moldanubického plutónu.
Najvyššie vrcholy Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 27 tisícoviek. Najvyššími vrcholmi jednotlivých okrskov sú: Jezerní hora (1 343 m) Debrník (1 337 m) Můstek (1 234 m)
Geomorfologické okrsky Pláne sa členia na tri geomorfologické okrsky: Královský hvozd Pancířský hřbet Debrnická hornatina
Vodstvo V Železnorudskej hornatine pramení Úhlava a Křemelná (zdrojnica Otavy) a Řezná (Regen, prítok Dunaja). Pozostatkom ľadovcov sú Černé a Čertovo jazero.
Pozri aj Národný park Šumava CHKO Šumava Geomorfologické členenie Šumavy
Referencie
Kategória:Pohoria v Česku Kategória:Okres Klatovy