Oasis je vplyvná britská rocková skupina, ktorá pôsobí od roku 1991. Prvé dva albumy skupiny Oasis, albumy Definitely Maybe a (What’s the Story) Morning Glory? boli britskou verejnosťou mimoriadne oceňované.
Skupinu založili v Manchesteri, v roku 1991 bratia Liam Gallagher (spev) a Noel Gallagher (gitara). Oasis boli v 90. rokoch 20. storočia vedúcou skupinou tzv. britpopu. Výzorom a hudbou sa považovali za nástupcov slávnych The Beatles. Celosvetovo ich preslávil ich 2.štúdiový album (What’s the Story) Morning Glory?, z ktorého sa dodnes predalo viac ako 22 miliónov kusov. Tento album obsahuje aj 2 najslávnejšie a komerčne najúspešnejšie skladby skupiny, piesne Wonderwall a Don’t Look Back in Anger.
Celé účinkovanie skupiny sprevádzali neustále konflikty bratov Liama a Noela Gallagherovcov, ktoré vyvrcholili v roku 2009, keď Noel Gallagher ako autor drvivej väčšiny skladieb Oasis opustil.
Skupina predala celosvetovo viac ako 75 miliónov albumov a je držiteľom mnohých hudobných ocenení. V roku 1996 usporiadali Oasis v Knebworth Parku jeden z najväčších koncertov v britskej histórii a zúčastnilo sa ho až 250.000 ľudí.
Biografia Skupina vznikla roku 1991 v Manchestri v Anglicku. Aj keď boli spory medzi bratmi Gallagherovcami známe, ich hudobná spolupráca bola pravým opakom. Oasis tvorili piati chalani, ktorí mali veľké sny. Spočiatku cestovali po Anglickom turné v malej dodávke, a ledva si vystačili na benzín. No čoskoro si ich všimla nahrávacia spoločnosť a bola podpísaná zmluva. Prvý album skupiny Definitely Maybe, z roku 1994, získal obrovský úspech u britského, ale aj európskeho publika. Piesne ako „Cigarettes & Alcohol“, „Rock 'n' Roll Star“, „Whatever“ či „Live Forever“ sa stali obrovskými hitmi. Druhým albumom z roku 1995, (What’s the Story) Morning Glory?, získala skupina ešte väčšiu popularitu. Ale zvuk na tomto albume je omnoho menej drsnejší ako na prvom albume. Noel Gallagher, hlavný skladateľ a gitarista, začal vedome, ale isto písať hymny. Z tohto albumu pochádzajú snáď asi 3 najslávnejšie skladby Oasis a to „Wonderwall“, „Don’t Look Back in Anger“ a „Champagne Supernova“. Po vydaní tohto albumu sa skupina stala z malej klubovej skupiny skupinou štadiónového rocku. Na ich koncerty chodili 10-tisícove davy fanúšikov. Noel Gallagher na istý čas ovládol britskú rockovú scénu.
Oasis sa ale ani v tomto čase svojej najväčšej popularity nepríbližili sláve skupiny The Beatles, nikdy sa na rozdiel od nich nepresadili v USA, čo ich frustruje dodnes a Noel z neúspechu v USA obviňuje speváka Liama. Roku 1997 vyšiel album Be Here Now, ktorý sa aj z odstupom času považuje za prepadák. Roku 1998 vyšiel album The Masterplan a roku 2000 Standing on the Shoulder of Giants. Roku 2002 vyšiel album Heathen Chemistry, ktorý obsahuje hity ako „Little By Little“, či „Stop Crying Your Heart Out“. Skupina ešte vydala ešte albumy Don't Believe The Truth, Stop The Clocks a Dig Out Your Soul. Pre spory s bratom Liamom koncom augusta 2009 Noel Gallagher, zakladajúci člen Oasis a hlavný skadateľ zo skupiny odišiel s vyjadrením: „so smútkom a veľkou úľavou, oznamujem, že dnes opúšťam Oasis. Nech si ľudia píšu, čo len chcú, ja jednoducho nemôžem s Liamom pracovať ani o deň dlhšie“. Po jeho odchode sa rozhodli ostávajúci členovia skupinu rozpustiť. V roku 2010 (už po rozpade) vydalo vydavateľstvo Oasis album Time Flies... 1994-2009 – zbierku singlov.
Členovia kapely Liam Gallagher – spev, tamburína (1991 – 2009) (2024 – súčasnosť ) Noel Gallagher – sólová gitara, spev (1991 – 2009) (2024 – súčasnosť ) Gem Archer – rytmická gitara, sólová gitara, klavír, harmonika (1999 – 2009) Andy Bell – basová gitara (1999 – 2009) Chris Scharrock – bicie (2008 – 2009) Zak Starkey, – člen – bicie (2004 – 2008) Paul Arthurs, člen – rytmická gitara (1992 – 1999) (2024 – súčasnosť ) Paul McGuigan, člen – bassová gitara (1992 – 1999) Alan White, člen – bicie (1995 – 2004) Tony McCarroll, člen – bicie (1992 – 1994)
Začiatky (1991 – 1993) Po príchode Noela Gallaghera do kapely v roku 1991, začali Oasis hneď pracovať na piesniach. Zohnali si vlastnú skúšobňu, ktorá bola v mestskej časti Boardwalk (Manchester). Ako povedal Noel "Trávili sme tam všetok čas. Chodili sme tam každý deň. Len sme tam skúšali, písali piesne, ale hlavne sme tam trávili čas ako kapela." Ich koncerty netrvali príliš dlho, keďže nemali veľa piesní, tak nahrali coververziu piesne I Am The Walrus od skupiny The Beatles. Túto pieseň na koncertoch naťahovali, až dokým niekto nepovedal "štyri, tri, dva, ok končíme!". Začiatky Oasis sú tiež charakteristické nielen inšpiráciou kapely The Beatles, ale aj kapely The Stone Roses. Noel sa vyjadril, že keby tu nebolo ich, tak by tu neboli ani Oasis. V roku 1993 si Oasis všimol spoluvlastník nahrávacej spoločnosti Creation Records, Alan McGee a v lete už pripravovali zmluvu k nahrávaniu prvého albumu.
Vzostup k hviezdnym výškam (1994) Po tom, ako Oasis ukázali Creation Records svoje demo EP Live Demonstration, podpísali prvú nahrávaciu zmluvu a hneď aj začali nahrávať. 11. Apríla 1994 vydali svoj debutový singel „Supersonic“, ktorý si povšimla celá Británia. V rebríčku UK Singles Chart dosiahla pieseň 31. miesto. Okrem singlu „Supersonic“ sú na CD aj B-strany a to piesne „Take Me Away“, „I Will Believe“ a „Columbia“ (demo). O dva mesiace, 13. Júna 1994 Oasis vydali svoj druhý singel „Shakermaker“, ktorý síce v UK Singles Chart dosiahol #11, ale bol zažalovaný za plagiarizmus (kópiu) a Oasis museli zaplatiť pokutu 500,000$. Shakermaker obsahuje B-strany „D'Yer Wanna Be A Spaceman“ a „Alive“. Azda dosiaľ najväčší úspech chlapcov z predmestia Manchestru prišiel 8. augusta, keď vydali svoj tretí singel „Live Forever“ (B-strana „Cloudburst“). V UK Singles Chart pieseň dosiahla #10, takže Oasis mali svoj prvý "Top 10" hit. 30. Augusta 1994 vydali Oasis svoj prvý album – Definitely Maybe. Album sa umiestnil na prvej priečke UK Albums Chart a Oasis na seba strhli pozornosť aj za hranice Británie. Album sa tiež stal najrýchlejšie predávaným debutom v histórii v Spojenom Kráľovstve. Vzostupové obdobie doplnili bratia Gallagherovci vydaním singlu „Cigarettes & Alcohol“ (10. Október 1994) a taktiež predvianočným vydaním singlu „Whatever“ (19. December 1994), ktorý sa umiestnil na treťom mieste v hitparádach.
Britpop (1995 – 1999) The Battle of Britpop (1995) Netrvalo dlho a Oasis začali množstvo koncertov v Británii. V apríli roku 1995 vydali svoj ďalší singel, ktorý sa dokonca umiestnil na prvom mieste v UK Singles Chart – bol to singel Some Might Say (B-stany Talk Tonight, Acquiesce a Headshrinker). Pieseň Some Might Say preslávila Oasis tak, že niektoré denníky v Británii začali označovať Oasis za nástupcov The Beatles (resp. Oasis sa za nich pokladali od začiatku). Zároveň to bol posledný hit, ktorý nahrali s bubeníkom Tony McCarroll. Toho na konci Augusta vystriedal Alan White. Vydaním ďalšieho singlu, 14. augusta 1995, sa začala „Vojna Britpopu“ (The Battle of Britpop). Oasis totiž vydali singel Roll With It, ale ďalšia Britpopová kapela – Blur, sa rozhodla, že vydajú svoj singel Country House presne v ten istý deň ako Oasis vydajú Roll With It. Tak aj urobili. A výsledok? Ostro sledovaný duel medzi azda najlepšími skupinami tej doby vyhrali Blur, keďže predali 274 000 kópií singlu Country House a Oasis „len“ 216 000 kópií piesne Roll With It. Od tohoto dňa sa začala Vojna Britpopu a oba tábory sa nevyhli aj mediálnym prestrelkám. Samozrejme, že Oasis toho do médií povedali viac, keďže pochádzajú z drsnejšieho a cynickejšieho prostredia ako Londýnski Blur. Raz dokonca Noel Gallagher prehlásil, že dúfa, že Damon Albarn z Blur dostane AIDS. Oasis sa nemienili vyrovnať z porážkou a tak 2. Októbra vydali svoj druhý album (What’s the Story) Morning Glory? a tým Blur rozdrvili. Nachádzajú sa na ňom piesne ako Don’t Look Back in Anger, Champagne Supernova (neskôr tieto dve vyšli aj ako samostatné single) alebo Morning Glory. No bola to najmä jedna pieseň, ktorá charakterizovala "nových Oasis"; bola to pieseň Wonderwall. Oasis predali viac ako milión kópií tohto singlu. Noel Gallagher sa údajne stal 4-násobným milionárom za jeden týždeň. Čo sa týka albumu, predali viac ako 22 miliónov dosiek.
Najväčší koncert v Britskej histórii (1996) Po obrovskom úspechu pokračovala v roku 1996 spŕška koncertov, či už na Britských ostrovoch alebo v celej Európe, USA a v Japonsku. Ešte v roku 1995 odohrali koncert v londýnskom Earls Court. Na tento koncert sa lístky vypredali za necelé 3 minúty. Medzi najväčšie koncerty v roku 1996 patrí koncert na bývalom štadióne futbalového klubu Manchester City FC, na Maine Road. Oasis tam hrali 2 večeri, takže sa tam za dva dni vystriedalo asi 100,000 ľudí. Bratia Gallagherovci sú zároveň obrovskými fanúšikmi klubu Manchester City FC (resp. najmä Guigsy, Liam a Noel), Bonehead je fanúšikom rivalského Manchester United FC. V roku 1996 taktiež nahrali coververziu piesne od skupiny Slade – Cum On Feel The Noize, ktorú hrali aj na Top of The Pops. Najväčší živý úspech prišiel v Auguste, kedy Oasis zorganizovali najväčší koncert v histórii v Spojenom Kráľovstve. Nemali už totiž také miesta na koncertovanie, ktoré by boli dostatočne veľké pre armádu ich fanúšikov. Koncert sa mal odohrať v Hertfordshire, konkrétne vo vidieckom Knebworth Parku, nedaleko Londýna. Toto pole malo kapacitu okolo 125,000 stojacich ľudí. Oasis tam mali hrať dva večeri, takže to bolo za jeden víkend štvrť milióna ľudí. To nie je všetko. Chlapcom z Oasis prišlo takmer 3 milióny žiadostí o lístok. Manažment sa vychvaľoval, že majú najväčšie video obrazovky, aké boli kedy postavené. Dokonca mali zosilňovače, silnejšie než raketa. Keď štartuje raketa, tak je to 106 dB (decibelov), ale Oasis mali zosilňovače, ktoré dosiahli silu zvuku 108 dB. Mike Joyce zo skupiny The Smiths povedal, že bol asi pol Míle od pódia a to bolo najbližšie, ako sa mohol dostať. Keď Oasis hrali Wonderwall, bola okolo neho len kopa Londýnčanov, ktorí spievali spolu s Oasis. Ľudia neboli veľmi nadšení lebo hudbu počuli až po tom, ako to oni zaspievali na obrazovke, až také veľké to bolo. Noel ešte pre koncertom povedal: "Spravíme z toho udalosť! Donesieme tam tie najlepšie kapely aké tu teraz sú! Nejde len o vytlačiť veľa lístkov a dúfať že všetci prídu. Ide o to spraviť z toho nejakú udalosť a dať tomu isté posolstvo." Oasis koncertom v Knebworths úplne posunuli hranicu nezávislej hudby. Bonehead povedal: "Nemali sme to robiť".
Be Here Now (1997) Po neuveriteľnom vzostupe zo skúšobne v Boardwalku na najväčší koncert v Britskej histórii za len 3 roky sa po dosť dlhej a vytrvalej šnúre koncertov podarilo opäť dostať do štúdia a to už na konci roku 1996, kedy začali nahrávať tretí štúdiový album Be Here Now. Ten napokon po veľkých očakávaniach celého sveta vyšiel až 21. Augusta 1997. Bratia Gallagherovci neboli dvakrát nadšení, pretože kritika na album bola vysoká. Skritizoval ho aj Noel a označil ho za "to najhoršie, čo som v živote spravil". Ale predsa, album sa stal Najrýchlejšie predaným albumom v histórii v Spojenom Kráľovstve a prvenstvo si drží dodnes. Veľká kritika naň bola kvôli priveľmi rockovému štýlu a bol to vysoký odklon od "(What’s the Story) Morning Glory?". No predsa, Oasis ďalej spokojne vypredávali haly a štadióny a boli čoraz viac a viac žiadanejší. Koncert v Manchesterskom G-MEX bolo asi ich najväčšie predstavenie v roku 1997. Niet pochýb, že všetci členovia kapely na tej udalosti "fičali" na kokaíne. Práve drogy, cigarety a alcohol (no najmä Liamova póza pri spievaní) zapríčinili, že sa Liamov hlas začal rapídne meniť a je to spoznať už aj na albume Be Here Now.
The Masterplan (1998)