Franco Alfano (* 8. marec 1875, Posillipo – † 27. október 1954, Sanremo) bol taliansky hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg.

Život Alfano sa narodil v obci Posillipo pri Neapole. Na klavír sa učil u Alessandra Longa súkromne. Harmóniu u Camilla de Nardis (1857 – 1951) a skladbu u Paola Serraoa potom na konzervatóriu San Pietro a Majella v Neapole. Po absolvovaní konzervatória pokračoval v štúdiu kompozície ešte u Hansa Sitta a Salomona Jadassohna v Lipsku. Počas štúdia sa stretol s Edvardom Griegom a pod jeho vplyvom skomponoval rad klavírnych a orchestrálnych skladieb.

V roku 1918 bol menovaný riaditeľom konzervatória v Bologni. V rokoch 1923 – 1947 bol riaditeľom konzervatória v Turíne a konečne v rokoch 1947 – 1950 riadil Rossiniho konzervatórium v ​​ Pesare (Conservatorio Statale di Musica "Gioachino Rossini"). Zomrel 27. októbra 1954 v Sanreme.Dryden, Konrad, CPO recording of Cirano di Bergerac

Opery Jeho prvá opera Miranda, ku ktorej si sám napísal libreto podľa románu Antonia Fogazzara, vznikla roku 1896, ale nebola nikdy publikovaná. Ďalšie opera La Fonte Di Enschir (libreto Luigi Illica) bola síce nakladateľom Ricordim odmietnutá, ale so slušným úspechom bola uvedená 8. novembra 1898 vo Vroclave pod názvom Die Quelle von Enschir.

Prvá z troch jeho najdôležitejších opier bola v roku 1904 opera Risurrezione (Vzkriesenie). Libreto podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstého napísali Cesare Hanau a Camillo Antona Traversi. Premiéra sa konala v Teatro Vittorio Emanuele v Turíne 30. novembra 1904. Na nahrávke talianskeho rozhlasu z roku 1971 spieva hlavnú úlohu Magda Olivero.

Ďalšou operou bol Cyrano z Bergeracu podľa rovnomennej hry Edmonda Rostanda. Skladateľ operu komponoval na francúzske libreto, ktoré napísal Henri Cain. Ale talianska verzia mala premiéru v Ríme v januári 1936, francúzske uvedenie v Paríži bolo o štyri mesiace neskôr. V poslednej dobe bola táto opera znovu uvedená na svetových scénach, okrem iného aj v Metropolitnej opere v New Yorku, kde hlavnú rolu spieval Plácido Domingo.

V roku 1921 uviedol na scénu operu La Leggenda di Sakùntala podľa divadelnej hry staroindického básnika Kalidasa Abhidžňánašákuntala (Poznávacie znamenie Šakuntalino). Predpokladalo sa, že notový materiál bol zničený pri bombardovaní počas 2. svetovej vojny, preto skladateľ vytvoril novú verziu pod prostým názvom Sakùntala, ktorá mala premiéru 9. januára 1952 v Teatro dell'Opera v Ríme. V roku 2005 však bola partitúra pôvodnej verzie opery nájdená v archíve nakladateľstva Ricordi, takže sú dnes k dispozícii obe znenia.

Po úspechu opery odporučil dirigent Arturo Toscanini Alfanovi, aby sa pokúsil dokončiť poslednú operu Giacoma Pucciniho, Turandot. Podľa dochovaných náčrtkov dokončil Alfano posledné dve scény. V roku 2001 sa opera dočkala nového zakončenia od skladateľa Luciana Beria, ktorý mal k dispozícii ďalšie objavené notové materiály. V poslednej dobe (2008) sa objavilo ďalšie dokončenie opery z pera čínskeho skladateľa Hao Weiya. Ale sa opera často uvádza len v znení, ktoré skomponoval Puccini.

Dielo Opery Miranda, (1896, netransponované) La fonte di Enschir (libreto Luigi Illica, Vroclav, Stadttheater, 8. novembra 1898) Resurrezione (libreto Cesare Hanau a Camillo Antona Traversi podľa Tolstého, Turín, Teatro Vittorio Emanuele, 30. novembra 1904) Il principe Zilah (libreto Luigi Illica, Janov, Teatro Carlo Felice, 3. februára 1909) I cavalieri e la bella (libreto Giuseppe Adami a Tomaso Monicelli, 1910, nedokončené) L'ombra di Don Giovanni (libreto Ettore Moschino, Miláno, La Scala, 2. apríla 1914) Revidovaná verzia: Don Juan de Manara, Florencia, Teatro Comunale, 12. júna 1941) La leggenda di Sakuntala (libreto podľa Kalidasa), Bologna, Teatro Comunale, 10. decembra 1921) Nová verzia: Sakùntala, Rím, Teatro dell'Opera, 9. januára 1952) Madonna Imperia (libreto Arturo Rossato, podľa Balzaca: La Belle Imperia, Turín, Teatro di Torino, 15. mája 1927) L'ultimo Lord (libreto Ugo Falen a Arturo Rossato, podľa F. L. Burnettovej: Malý lord Fauntleroy, Neapol, Teatro San Carlo, 19. apríla 1930) Cyrano de Bergerac (francúzske libreto Henri Cain podľa Edmonda Rostanda, Rím, Teatro dell'Opera, 22. januára 1936) Il dottor Antonio (libreto Mario Ghisalberti (podľa Giovanni Ruffini" Dottor Antonio, Rím, Teatro dell'Opera, 30. apríla 1949) Vesuvius (rozhlasová opera, libreto Vittorio Viviani, vysielala stanica RAI 13. novembra 1950)

Orchestrálne skladby Suite romantica, 1909 Symfonie č.1, 1910 Danza e finale di Sakùntala, 1923 Himno al libertador Simón Bolívar, pre zbor a orchester, 1930 Hic est illa Neapolis, tre pezzi orchestrali, 1932 Symfonie č. 2, 1933 Sinfonia breve, 1934 Divertimento per orchestra da camera e pianoforte obbligato, 1936 Vesuvius, symfonická báseň, 1946 Danza per orchestra, 1948

Balet Napoli, Paříž, Folies Bergère, 1900 Lorenza, Parigi, Folies Bergère, 1901 Eliana, Řím, 1923 Vesuvio, Sanremo, 1933

Klavírne skladby Quatre morceaux per pianoforte, 1898 Quatre danses napolitaines per pianoforte, 1899 Quatre pièces per pianoforte, 1899 Quatre danses roumaines per pianoforte, 1899 Deux pièces per pianoforte, 1900 Cinq danses de Cléo de Mérode per pianoforte, tratte dal balletto Lorenza, 1902 Nostalgia per pianoforte, 1918

Komorná skladby Sláčikové kvarteto č. 1, 1918 Sonáta pre husle a klavír, 1923; rev. 1933 Sonáta pre violončelo a klavír, 1925 Sláčikové kvarteto č. 2, 1926 Koncert pre sláčikové trio, 1929 Pax, pre organ a klavír, 1929 Klavírny kvintet, 1936 Giorno per giorno pre violončelo a klavír, 1941; Sláčikové kvarteto č. 3, 1943 Nenia pre akordeón, 1951

Spev Cinq mélodies, 1896 Deux mélodies, 1900 Felicità, na slova Francesco Pastonchi, 1914 Tre poemi podľa Rabíndranátha Thákura, 1918 Sei liriche, na slova rôznych autorov, 1919 – 1922 Tre liriche di Tagore, 1928 Vocalise-étude, 1928 Messaggio, slova Sapho, 1932 Tre vocalizzi, 1933 Gelosia, Segreto e Corsa, slova Thákur, 1935 Antica ninnananna partenopea, 1935 Nuove liriche tagoriane, 1936 È giunto il nostro ultimo autunno, slova Miranda Bona, 1943 Cinque nuove liriche tagoriane, 1948 Tre nuovi poemi, slova Cesare Meano a Luigi Orsini, 1939

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Život a diskografia Dielo Životopis Linda B. Fairtile: Duetto a tre. Alfano 's completion of Turandot. Cambridge opera journal. Volume 16, issue 02, July 2004, pp 163-18 Volne prístupné partitúry diel od Franca Alfana v projekte IMSLP

Zdroj

Kategória:Skladatelia vážnej hudby Kategória:Talianski hudobní skladatelia Kategória:Operní skladatelia