Byvol africký (iné slovenské názvy pozri nižšie; ; staršie: Cyncerus caffer, Bubalus caf(f)er, Bos caf(f)er) je druh veľkého afrického tura z rodu Syncerus.
Názvy Slovenské názvy tohto druhu sú: byvol africký, pabyvol africkýVOSTAL, Z. Biogeografia. Košice: Seminár sv. Karola Boromejského, 2006. S. 52, pabyvol širokorohý, byvol širokorohýPLESNÍK, P., ZATKALÍK, F. Biogeografia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996. S. 164, pabyvol kapský, byvol kapskýVEDRAL, J. Slovensko-český zemědělský slovník. Praha: Jiří Vedral, 2013, S. 19, pabyvol kaferskýZoo Bratislava , byvol kaferskýHELL, P. et al. Manažment poľovníctva. Vo Zvolene: Technická univerzita, 2001. S. 173, pabyvol konžskýAfrika. In: Pyramída (encyklopedický časopis).
Systematika V tomto článku sa pracuje s druhom Syncerus caffer v širšom zmysle. Je jediným recentným druhom z rodu Syncerus. Tento druh sa delí na poddruhy, ktorý počet a vymedzenie sa rôzni v závislosti od autora - dnes sa obyčajne konkrétne uvádza od 2 do 5 poddruhov. Niektorí autori však povyšujú tieto poddruhy (resp. niektoré z týchto poddruhov) na samostatné druhy; konkrétne sa namiesto jedného druhu Syncerus caffer v širšom zmysle v minulosti niekedy uznávali 2 druhy (Syncerus caffer v užšom zmysle a Syncerus nanus), zatiaľ čo dnes sa obyčajne uznávajú 4 druhy: byvol kaferský v užšom zmysle/byvol stepný/byvol čierny (Syncerus caffer v najužšom zmysle) [ako poddruh sa volá Syncerus caffer caffer] byvol krátkorohý (Syncerus brachyceros, staršie: Syncerus aequinoctialis) [ako poddruh sa volá Syncerus caffer brachyceros] Syncerus mat(t)hewsi [ako poddruh sa volá Syncerus caffer mat(t)hewsi] byvol pralesný/byvol červený (Syncerus nanus) [ako poddruh sa volá Syncerus caffer nanus].BOTTO, V. Špeciálna zootechnika. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1963. S. 20HELL, P. Svetové poľovníctvo. Zvolen: Technická univerzita, 2007. S. 106
Opis Byvol africký je mohutný. Jeho výška môže byť 1 – a rozsah jeho dĺžky môže byť 1,7 – . V porovnaní s ostatnými veľkými turmi, má dlhé, ale zavalité telo (dĺžka tela môže prevýšiť byvola vodného, ktorý je trochu ťažší a vyšší) a má krátke, ale robustné nohy, čo má za následok relatívne krátku výšku na státie. Chvost môže byť dlhý 70 – . Váhu môže ovplyvňovať aj prostredie, v ktorom byvol žije. Byvoly, ktoré žijú na savanách môžu vážiť 500 – (samce sú zvyčajne ťažšie ako samice), zatiaľ čo byvoly, ktoré žijú v dažďových lesoch vážia 250 – , čo je iba polovičná hmotnosť. Vrchol hlavy je umiestnený nižšie ako chrbát, pretože hlava je nesená nízko. Predné kopytá u byvolov sú širšie ako zadné, ktoré sú spájané s potrebou podporiť váhu v prednej časti tela, ktorá je ťažšia a silnejšia než vzadu. Byvol africký má čierne až tmavohnedé sfarbenie srsti. Staré samce majú belavé kruhy okolo očí. Samice majú tendenciu mať viac červené sfarbenie srsti. Mláďatá majú taktiež červené sfarbenie srsti. Rohy afrického byvola sú veľmi zvláštne. Ich tvar sa ohýna smerom nadol, potom vznikne plynulý oblúk smerom nahor. Vzdialenosť od koncov rohov je viac ako jeden meter. Mladým byvolom narastú rohy až po dosiahnutí veku päť až šesť rokov. U samíc sú tieto rohy menšie a menej výrazné.
Výskyt a potrava Byvol africký je jedným z najúspešnejších spásačov v Afrike. Žije v močiaroch a záplavových oblastiach, rovnako tiež na pastvinách a lesoch afrických hôr. Tento byvol preferuje prostredie s dobrým úkrytom, ako je napr. rákosie či kroviská, ale možno ho nájsť aj v otvorenom lese. Byvoly si vyžadujú vodu denne a preto ich prostredie závisí od trvalých zdrojov vody. Rovnako ako zebry aj byvoly môžu žiť na územiach vysokej trávy. Stáda byvolov ničia a pomlátia trávu, čím robia cestu pre miestnych spásačov. Pri kŕmení využívajú ich jazyk a široké rezáky, čo im umožňuje spásať trávu rýchlejšie ako ostatné africké bylinožravce.
Sociálne správanie Veľkosť stáda je rôzna. Jadro stáda sa skladá z príbuzných samíc a ich potomstva. Stádo je obklopené dominantným samcom a menej dôležitými samcami, dospelými samicami a starými alebo chorými zvieratami. Mladí samci si držia vzdialenosť od dominantného samca, ktorého možno spoznať podľa hrúbky jeho rohov. Samce majú lineárnu hierarchiu dominantného postavenia, založenú na veku a veľkosti. Pri súboji dospelých samcov sa samec priblíži k druhému samcovi, začne bučanie, skloní svoje rohy smerom dole a počká druhého býka, aby spravil to isté. Potom začnú zápasiť a krútia rohmi zo strany na stranu.
Rozmnožovanie Byvoly sa pária a rodia len počas obdobia dažďov. Vrchol narodenia sa koná na začiatku obdobia. Samec si starostlivo stráži samicu, pretože môže priťahovať mnoho ďalších samcov. V čase, keď je samica v plnej ruji je pri nej iba dominantný samec. Samice prvýkrát rodia až po dosiahnutí piatich rokov, po gravidite dlhej 11,5 mesiaca. Novorodené mláďatá zostávajú počas prvých týždňov skryté v poraste, pričom pred vstupom do stáda sú ošetrené matkou. Mláďatá sa pre ich bezpečnosť nachádzajú v strede stáda. Puto medzi matkou a mladým teľaťom trvá dlhšie ako u väčšiny turov. Po narodení mláďa nasleduje svoju matku, ktorá sa oňho stará a dáva mu potravu. Až po dosiahnutí dvoch rokov dospelý samec opúšťa svoje stádo a pripojí sa k skupine mladých samcov bez samíc.
Predátory Okrem ľudí majú africké byvoly málo predátorov a sú schopné sa ubrániť (dokonca aj zabiť) dospelému levovi. Levy zabíjajú a živia sa byvolmi pravidelne, a v niektorých oblastiach Afriky sú byvoly „primárnou korisťou“ pre levy. Levy lovia byvoly väčšinou vo svorke. Ďalším nebezpečným predátorom je krokodíl nílsky, ktorý zvyčajne útočí iba na staré osamelé jedince a mláďatá. Hrozbou pre novonarodené mladé jedince sú gepardy, leopardy, ale aj hyeny.
Iné projekty
Referencie
Zdroj
Kategória:Turovité Kategória:Africké cicavce Kategória:Takmer ohrozené druhy