Svojprávnosť môže byť:
v práve: v staršom občianskom práve: spôsobilosť k právnym činom alebo spôsobilosť na právne úkonyPozri zdroje v článku spôsobilosť na právne úkony., pozri pod spôsobilosť na právne úkony vlastnosť byť „sui iuris“ (svojprávny, svojho práva, vlastného práva, s vlastným právom), čo je latinský výraz vyskytujúci sa v rôznych významoch v rímskom práve, kánonickom práve, Tripartite a podobne2. Rímska jurisprudencia [bvsp.open.sk/1.semester/Rimske%20pravo%20I/Rimske%20pravo%20A.docx dostupné online] Kódex kánonického práva Kán. 112 (Codex iuris canonici Can. 112 ) TIMKOVIČ, J. V. Rusínska a slovenská Cirkev sui iuris. In: Krásnobrodský zborník, Prešov, II (1997) 2, str. 211-219 Tripartitum - Titulus CXIX S. 193 dostupné online, pozri napr. persona sui iuris a cirkev svojprávneho obradu (Cirkev sui iuris) všeobecne (o človeku, národe, literárnom útvare a podobne): schopnosť samostatne existovať či rozhodovať o sebe, samostatnosť, svojbytnosťsvojprávny. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné onlinesvojprávny. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné onlinesvéprávný. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
Referencie