Békešská Čaba () je župné mesto v juhovýchodnom Maďarsku. Nachádza sa vo Východopanónskej panve (Veľkej dunajskej kotline), 8 km juhozápadne od rieky Kettős-Körös a 20 km severne od hraníc s Rumunskom. Mesto je dôležitým strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku, v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 6 % jeho obyvateľstva. Je družobným mestom Trenčína. História Békešškej Čaby je písaná na cintorínoch. Stačí sa prejsť po novom Evanjelickom cintoríne pri železničnej stanici a objavíte zväčša slovenské priezviská. Keď sa prejdete až ku Kaštielskej ulici(Kastély ut.), tak narazíte na cintorín, kde je na náhrobné kamene písané len po slovensky. Aj tu vidno ako prebiehala asimilácia, keď ešte do roku 1945-1950 boli písané mená a aj popisky na náhrobných kameňoch len po slovensky a až následne po tomto období slovenčina mizne. Tento starý Evanjelický cintorín je zarastený a treba sa predierať cez húštinu,ale určite stojí za návštevu. Rovnako aj tu, tak aj v okolitých osadách založenými Slovákmi je to obdobné. či už sa vyberiete smerom na Sarvaš môžete objaviť dedinky s výraznou slovenskou menšinou (cca 40-47%) ako Kéšoproň,alebo Irminčok,alebo Čabačúd, kde vás prekvapia slovenské tabule na začiatku obcí, niekde aj slovenské názvy ulíc. Pôvodné slovenské osídlenie tu siahalo od Sarvaša cez Békešškú čabu aj dolu cez Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Ambrózka až po Nadlak. Desiatky dediniek a miest, kde Slováci sa držia 300rokov od 1718 roku.
Je sídlom župy, mestom so župným právom. Počet obyvateľov v posledných rokoch mierne klesá, v roku 2009 malo mesto 64 784 obyvateľov, ktorí žili na území 193,94 km². Veľkosťou sa radí do skupiny stredne veľkých maďarských miest spolu s mestami Níreďháza, Kecskemét, Stoličný Belehrad, Szombathely, Szolnok, Tatabánya, Jáger alebo Salgótarján.
Je železničným dopravným uzlom. Leží na medzinárodnej trati z Budapešti do Bukurešti. Leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Maďarska.
Názov Slovo Čaba poznali už Huni. Jeden z Atilových synov sa volal Čaba. Mnohí Maďari neskôr sa priezviskom volali Čaba (maď. Csaba). Zachovala sa zmienka o rodine Čaba, ktorá prišla do Uhorska s kráľom Arpádom. Vymrela, pravdepodobne, začiatkom 14. storočia. Historik Ľudovít Haan, ktorý žil v Čabe v 19. storočí, uvádza, že osadu pomenovali podľa niektorého príslušníka rodiny Čaba. V roku 1280 žila vdova po grófovi Čabovi so synmi Mikulášom a Mikom. Posledným členom tejto rodiny bol Teritus, ktorý bol v roku 1290 patrónom kláštora sv. Mikuláša v Báčke. Pomenovanie Čaba, presnejšie Czaba mezeje (pole pána Čabu) vzniklo niekedy v 13. storočí. Niektorí maďarskí historici uvádzajú, že názov mesta je tureckého pôvodu a je odvodený z priezviska.
Ako osada sa spomína prvý raz v listinách z roku 1235. Vtedy istý Guda obžaloval z krádeže Zodu a Benu, čabianskych obyvateľov. Ako osada sa spomína Čaba v listine z roku 1450. Kráľovský úradník István Foldváry v popise Békešskej stolice uvádza, že zemskí páni sú v tomto kraji veľmi chudobní, lebo kým všetci ostatní zemepáni zaplatili stoličnú daň, Čaba nezaplatila nič. Spomína sa aj v iných dobových listinách.
Znovuosídlenie Čaby Súpis obyvateľov Čaby z roku 1717 obsahoval 20 maďarských rodín a dve slovenské rodiny (richtárom bol Georgius Banszky). Pomer medzi Maďarmi a Slovákmi sa zmenil v priebehu krátkeho času lebo pôvodné obyvateľstvo sa z Čaby odsťahovalo do okolitých maďarských osád. Na jar roku 1718 prišla do Čaby prvá veľká skupina Slovákov. Boli medzi nimi rodiny zo Seliec, Rimavskej Bane, Rimavského Brezova, Čerenčian, Vyšnej Pokoradze a z Lehoty nad Rimavicou. Prišli Slováci z Hontu, Novohradu, Gemera a Zvolena, ktorých viedol kolonizátor Turóczi. Vtedy už v Čabe žilo dovedna 22 rodín, 111 ľudí. Bývali v zemľankách. Pravdepodobne medzi nimi boli aj Slováci, ktorí prišli pred časom na sezónne práce a nevrátili sa do svojich dedín. Okolo Čaby na pustatinách bývali niektorí Slováci na salašoch, v kolibách. Možno to boli oni, ktorí podávali správy na Slovensko o krajoch, ktoré sú neobývané. Koncom roku 1718 žilo v Čabe 46 rodín, spolu 230 obyvateľov.
Druhý súpis obyvateľstva, z roku 1719, uskutočnený kráľovskou komorou, už obsahoval 22 hláv rodín väčšinou so slovenskými priezviskami – len daňovníkov (oslobodenie od platby daní mohlo trvať 2 – 3 roky). Roku 1720 bola Čaba zaevidovaná ako osada. Do Čaby prichádzali Slováci nielen z horských obcí Horného Uhorska, ale aj tí, ktorí sa túlali po Uhorsku a hľadali nový životný priestor. Slováci začali osídľovať Gerendášsku pustatinu a do užívania brali aj ďalšie časti pustatiny Kerekegyháza, Mezőmegyer, Gerla a Őlyved. Noví Čabania si museli zaopatriť drevo na stavbu domov. Keďže ho široko-ďaleko nebolo, dovážali ho z lesov vzdialených 10 - 15 km. Dosky nakupovali v 60 km vzdialenom Arade alebo až v Pešti. Železiarsky tovar nakupovali v 100 km vzdialenom Segedíne a v iných mestách. Podľa súpisu z roku 1717 boli v Békešskej stolici len traja remeselníci.
Niektoré rodiny nové životné podmienky odrádzali od pobytu v Čabe a rozhodli sa odsťahovať. Už v roku 1721 opustilo Čabu niekoľko rodín, s povolením zemepána založili novú osadu Nemeskereki. V rokoch 1722 a 1723 sa početné čabianske rodiny zúčastňovali na založení Sarvaša (maď. Szarvas) a Poľného Berinčoka (maď. Mezőberény) a čiastočne aj Slovenského Komlóša (vznik 1746). Dôkazom toho sú aj spoločné slovenské priezviská v týchto troch osadách (Kováč, Husár, Adamík, Benčík, Pavlík, Kmeťko, Nemčok, Poliak, Lipták, Oravec, Spišiak, Čiernik, Červenák, Sýkora, Kyseľ, Kožuch a ďalšie).
Vývoj mesta 14. apríla 1738 - v Čabe vypukol požiar, zhorelo 22 domov 1748 - viacerí Čabania sa odsťahovali do Aradskej stolice 1745 - V Čabe žilo 2740 ľudí, v roku 1771 tu bývalo 980 rodín, okolo 5000 ľudí. Do Békešskej stolice sa v tom čase sťahovali ľudia z uhorských stolíc. V roku 1746 vnikla ďalšia slovenská osada Slovenský Komlóš. 1748 - Čabianski Slováci znovu osídľovali obec Mokrá (maď. Apatelek, rum. Mocrea) v blízkosti Aradu. Keď sa niektorým z nich tamojšie pomery nepáčili, vrátili sa naspäť do Čaby, následkom čoho dostali priezvisko Mokran. V rokoch 1753 – 1755 sa z Čaby odsťahovalo približne 450 osôb na tzv. Károliho majetky, čím sa spolu s komlóšskymi, sarvašskými a inými slovenskými rodinami podieľali na založení Níreďházy (maď. Nyíregyháza). Tí, čo prišli z Čaby, usadili sa v osobitnej ulici, ktorá sa dodnes nazýva Čabianska ulica. 1755 - zhorela veľká časť Čaby 1815 - v Čabe vznikol prvý remeselnícky cech - čižmársky 1831 - v Čabe na choleru zomrelo 2019 ľudí 1840 - Čaba sa stala mestom 1841 - Čaba dostala právo usporadúvať jarmoky 1844 - v čabianskej oblasti pribudla ďalšia slovenská osada Alberti 1845 - Čabania sa vykúpili z poddanstva 1857 - v Čabe otvorili gymnázium 1858 - cez Čabu začala premávať železnica zo Szolnoku do Aradu 1888 - veľká povodeň ohrozovala mesto 1891 - robotnícka vzbura v Čabe 1896 - v Čabe otvorili dvojročnú poľnohospodársku školu 1900 - v Čabe žilo 37547 obyvateľov, prevažná väčšina boli Slováci 1903 - založenie Ľudového spolku 1908 - v Békeščabe sa zišiel kongres opozičných strán zorganizovaný Sedliackou stranou v Uhorsku. Zúčastnilo sa na ňom 697 delegátov zo 403 obcí a miest. Príslušníci národností po prvý raz v histórii Uhorska smeli prehovoriť rodnou rečou.
Čaba v roku 1789 mala 10 962 obyvateľov, v roku 1816 bolo ich 17 128, roku 1836 - 21 757. Stala sa najväčšou dedinou v Uhorsku. V roku 1840 stala mestom. V roku 1857 žilo v Čabe 26 705 ľudí.
Náboženstvo 1850-1851 1880 1890 1900 1910 1920 1930 Ev.a.v. 18356 23315 24044 25647 28473 29725 31713 Rím.kat. 3800 6461 7168 8105 9541 11230 13095 Kalvíni 316 811 796 1260 1840 2618 3550 Národnosť Slováci 20671 25339 25917 27488 28682 24710 19846 Maďari 1200 6579 7224 9504 13271 21407 31312 Nemci 50 429 379 279 280 262 220
Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne a mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása.
Pamiatky Slovenský oblastný dom je múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Ide o unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Nachádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti. Veľký evanjelický kostol (1843) bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe. Malý evanjelický kostol (1743) je postavený v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a. v., preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi a. v., ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha (Kossuth tér). Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910. Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov. Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910. Munkácsyho múzeum - maďarský maliar Mihály Munkácsy (vl. menom Mihály Lieb) narodený v Mukačeve (Munkács, dnes Ukrajina), ktorý žil v Paríži a zomrel v Nemecku.
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva Maďari – 93,8 % Slováci – 5,9 % Nemci – 0,6 % Rumuni – 0,4 % Rómovia – 0,4 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva Rímski katolíci – 24,2 % evanjelici a. v. – 20,5 % reformovaní (kalvíni) – 10,9 % ateisti – 30,5 % a iní
Partnerské mestá 25px Beiuș, Rumunsko 25px Mikkeli, Fínsko 25px Odorheiu Secuiesc, Rumunsko 25px Salonta, Rumunsko 25px Tarnowskie Góry, Poľsko 25px Trenčín, Slovensko 25px Užhorod, Ukrajina 25px Wittenberg, Nemecko 25px Zrenjanin, Srbsko
Fotogaléria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka Dom slovenskej kultúry
Kategória:Mestá v Maďarsku Kategória:Sídla Slovákov v Maďarsku