Nicola Abbagnano (* 15. júl 1901, Salerno† 9. september 1990, Miláno) bol taliansky filozof, predstaviteľ pozitívneho existencializmu, prvý a zároveň popredný predstaviteľom talianskeho existencionalizmu.
Od roku 1936 pôsobil ako profesor dejín filozofie na univerzite v Turíne. Existenciu definoval ako „hľadanie bytia, v ktorom sa človek bezprostredne angažuje“. Chápal ju ako možnosť bytia a zdôrazňoval jej neurčenosť. Odmietal determinovanosť ľudskej existencie, za jej podstatný znak pokladal slobodnú voľbu možnosti sebauskutočňovania. Sám svoju predstavu existencializmu označoval ako štrukturálnu alebo substanciálnu.
Dielo Le sorgenti irrazionali del pensiero, Neapol, 1923 Il problema dell'arte, Neapol, 1925 Il nuovo idealismo inglese e americano, Neapol, 1927 La filosofia di E. Meyerson e la logica dell'identità, Neapol-Città di Castello, 1929 Guglielmo di Ockham, Lanciano, 1931 La nozione del tempo secondo Aristotele, Lanciano, 1933 La fisica nuova. Fondamenti di una nuova teoria della scienza, Neapol, 1934 Il principio della metafisica, Neapol, 1936 La struttura dell'esistenza, Turín, 1939 Bernardino Telesio e la filosofia del Rinascimento, Miláno, 1941 Introduzione all'esistenzialismo, Miláno, 1942 Filosofia religione scienza, Turín, 1947 L'esistenzialismo positivo, Turín, 1948 Possibilità e libertà, Turín, 1956 Storia della filosofia, Turín, 1966 Per o contro l'uomo, Miláno, 1968 Fra il tutto e il nulla, Miláno, 1973 Questa pazza filosofia ovvero l'Io prigioniero, Miláno, 1979 La saggezza della filosofia. I problemi della nostra vita, Miláno, 1987 Dizionario di filosofia, Turín, 1987 Ricordi di un filosofo, Miláno, 1990 Scritti neoilluministici, Turín, 2001
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Oficiálny web
Kategória:Existencialisti Kategória:Talianski filozofi Kategória:Filozofi 20. storočia