Alfred Adler (* 7. február 1870, Viedeň, Rakúsko – † 28. máj 1937, Aberdeen, Spojené kráľovstvo) bol rakúsky psychiater a psychológ.
Od roku 1902 stúpenec Sigmunda Freuda a jeho spolupracovník vo Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti. V roku 1911 sa s Freudom rozišiel, keď vypracoval vlastnú koncepciu individuálnej psychológie, podľa ktorej je hlavnou hybnou silou vývoja ľudskej psychiky snaha o prekonanie pocitu menejcennosti. Táto snaha ako stimul tvorivej aktivity umožňuje kompenzovať fyzické nedostatky, stratu sociálneho postavenia a pod. Úlohou individuálnej psychológie je zistiť a korigovať životnú líniu (nevedomý projekt, plán), ktorá sa formuje v najranejšom detstve a vytvára kostru životného správania sa osobnosti: určuje jej charakteristické konanie, spôsob prekonávania životných ťažkostí a podobne.
Na rozdiel od Freuda považoval za primárny pud vedúci k boju o moc nie sexualitu, ale agresivitu. Následný konflikt medzi nárokmi na uznanie v spoločnosti a strachu z neúspechu bol podľa Adlera zdrojom komplexov a následných neuróz a depresií. Úlohou terapeuta teda podľa jeho názoru bolo tento konflikt oslabiť (racionalizácia neúspechov, zvyšovanie sebavedomia a pod.).
Alfred Adler ovplyvnil neofreudistov a existenciálnu psychoanalýzu Jean-Paul Sartra.
Záver života prežil v USA, kam emigroval po nástupe fašizmu v Európe, a kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ a psychoterapeut. Jeho učenie sa označuje aj ako adlerianizmus.
Dielo O nervovom temperamente, 1912 Teória a prax individuálnej psychológie, 1920 Menschenkenntnis (Poznanie človeka), 1927 The Education of the Children (Výchova detí), 1930 Zmysel života, 1933
Iné projekty
Externé odkazy Adlerov životopis a teórie
Zdroje
Kategória:Rakúski filozofi Kategória:Rakúski psychiatri Kategória:Rakúski psychoanalytici Kategória:Rakúski psychológovia Kategória:Osobnosti z Viedne Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne