Henryk Sienkiewicz [Šjenkjevič] celým menom Henryk Adam Alexander Pius Sienkiewicz; pseudonym Litwos (*5. máj 1846, Wola Okrzejska, Lubelské vojvodstvo, Poľsko, vtedajšia Ruská ríša – † 15. november 1916, Vevey, Švajčiarsko), bol poľský prozaik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Stal sa klasikom poľskej prózy a najpopulárnejším tvorcom historických románov. Vytvoril rozsiahle množstvo živých postáv, ktoré sa stali symbolmi.
Životopis Narodil sa ako najstaršie z piatich detí schudobnených šľachticov Józefa Sienkiewicza (*1813–†1896) a Stefanie Cieciszowskej (†1873). Začal študovať medicínu, neskôr filozofiu, v roku 1870 ukončil štúdium na ruskej univerzite vo Varšave.SIENKIEWICZ Henryk. In: Počas štúdia sa dostal do skupiny pozitivistov, spolupracoval s radikálnym časopisom Przegląd Tygodniowy a neskôr s konzervatívnymi novinami Gazeta Polska. Svoj obzor si rozširoval zahraničnými cestami. V roku 1876 navštívil Nemecko, v roku 1877 Belgicko, Francúzsko a Anglicko a odtiaľ sa vydal na do Spojených štátov, kde sa zúčastnil pokusu o založenie poľskej komunity v kalifornskom meste Anaheim. V priebehu svojho života neskoršie navštívil Taliansko, Grécko, Turecko a Španielsko a v roku 1891 odišiel na výpravu do Afriky. Navštívil Zanzibar a oblasti dnešnej Tanzánie, ochorel na tropickú horúčku. O pobytoch v USA a na území Východnej Afriky napísal cestopisy; americké reálie sa vyskytujú vo viacerých jeho kratších prózach (Strážca majáka, Sachem, Za chlebom, Stepou, Spomienky z Mariposy); africké (nie však z oblasti, ktorú precestoval) v dobrodružne ladenej próze pre mládež Púšťou a pralesom.
V roku 1884 sa už ako populárny spisovateľ stal hlavným redaktorom varšavského Słowa. V svojej dobe bol autorom mnohých čŕt, poviedok a noviel, realistických obrazov zo života, v ktorých na jednej strane vykreslil obraz biedy a zaostalosti nižších spoločenských vrstiev a na druhej strane problematické, vnútornými rozpormi zmietané postavy inteligentov, snažiacich sa o nápravu. Po vypuknutí 1. svetovej vojny odcestoval do Švajčiarska, kde pracoval vo Výbore pre pomoc obetiam vojny v Poľsku a v roku 1916 umrel. Jeho pozostatky boli prenesené v roku 1924 do Varšavy.
Dielo
Prvé obdobie tvorby 1872 – 1873 – Humoreski z teki Worszyłły – skice, v ktorých zaznieva vlastenecký pátos a v ktorých sa prejavuje autorov humanistický a satirický talent 1873 – 1879 – Listy z Podróży – vyjadrujú obdiv k technickému pokroku v Spojených štátoch amerických a kritiku spoločenských protikladov 1877 – Szkice węglem (po slovensky: Uhľokresby, 1953) – spracovanie sociálnej tematiky 1879 – Przez stepy 1882 – Bartek Zwycięzca (po slovensky: Víťaz Bartek, 1912, 1953) – poviedka, vzniknutá po návrate z cudziny 1888 – Latarnik (po slovensky: Strážca majáka, 1914, 1953) 1889 – Wspomenienie z Maripozy – novela 1889 – Janko Muzykant (po slovensky: Janko muzikant, 1953) 1889 – Sachem 1890 – Za chlebem (po slovensky: Za chlebom, 1949) a iné
Druhé obdobie tvorby Trylogia (po slovensky: Trilógia) – historické epopeje z búrlivých rokov 1648 – 1673 1884 – Ogniem i mieczem (po slovensky: Ohňom a mečom, 1930, 1967) 1886 – Potop (po slovensky: Potopa, 1931, 1956, 1969) 1888 – Pan Wołodyjowski (po slovensky: Pan Wołodyjowski, 1931, 1968) 1895 – Quo vadis (po slovensky: Quo vadis, 1909, 1971) – historický román o prenasledovaní a osudoch kresťanov počas panovania cisára Nera, oslavuje kresťanstvo a v podtexte dielo malo posilniť sebavedomie Poliakov (výnimočne krásna princezná a kresťanka Lýgia aj jej ochranca neobyčajne silný otrok Ursus pochádzali z neskorších poľských území). 1900 – Krzyżacy (po slovensky: Križiaci, 1909, 1962, 1972) – historický román z čias, keď sa rozhodoval boj medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov. Vrcholí opisom bitky pri Grunwalde, jednej z najvýznamnejších stredovekých bitiek, kedy poľsko-litovské vojská na hlavu porazili križiakov. 1891 – Bez dogmatu – román zo života súdobej poľskej spoločnosti, psychologický príbeh človeka nakazeného príznačnou chorobou svojej doby – skepticizmom 1894 – Rodzina Połanieckich – román zo života súdobej poľskej spoločnosti 1911 – W pustyni i w puszczy (po slovensky: V púšti a v pralese, 1936, 1972) – dobrodružný román pre deti, rozprávajúci o únose dvoch detí a ich následnom úteku a putovaní za rodičmi naprieč Afrikou počas Mahdího povstania
Diela uvedené len po poľsky dodnes v slovenčine nevyšli.
Filmy náhľad|Socha Henryka Sienkiewicza v Słupsku. 1912 – Quo Vadis, Taliansko, réžia Enrico Guazzoni, nemý film 1925 – Quo Vadis, Taliansko, réžia Gabriellino D'Annunzio a Georg Jacoby, nemý film 1951 – Quo Vadis, USA, réžia Mervyn LeRoy 1960 – Križiaci, Poľsko, réžia Aleksander Ford 1969 – Pan Wolodyjowski, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman 1973 – Púšťou a pralesom, Poľsko, réžia Wladyslaw Slesicki 1974 – Potopa, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman 1985 – Quo Vadis, Taliansko, réžia Franco Rossi 1999 – Ohňom a mečom, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman 2001 – Púšťou a pralesom, Poľsko, réžia Gavin Hood 2001 – Quo Vadis, Poľsko, réžia Jerzy Kawalerowicz
Referencie
Pozri aj Pozitivizmus Zoznam poľských spisovateľov
Iné projekty
Literatúra
Mieczysław Giergielewicz, Henryk Sienkiewicz (1968, revidovaná 1991), predstavuje Sienkiewiczov život a dielo. Mieczysław Giergielewicz, Henryk Sienkiewicz's American Resonance (1966)
Externé odkazy Sienkiewicz, Henryk: Quo vadis ... Múzeum Henryka Sienkiewicza v rodisku Múzeum Henryka Sienkiewicza v Oblęgorku
Kategória:Osobnosti z Lubelského vojvodstva Kategória:Poľskí spisovatelia Kategória:Poľskí spisovatelia románov Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru Kategória:Poľskí nositelia Nobelovej ceny Kategória:Osobnosti na poľských bankovkách Kategória:Osobnosti na poľských poštových známkach