Československá obec legionárska bola počas prvej Česko-slovenskej republiky významná štátotvorná sila, združenie bývalých príslušníkov česko-slovenského vojska v zahraničí a politická opora Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša a „hradnej“ politiky, ktorá vznikla v roku 1921 zlúčením menších legionárskych organizácií.
Činnosť Obce Obec disponovala veľkým vplyvom na Hrade, vo veliteľských zboroch ozbrojených zložiek štátu, v správnych radách časti bankového sektora a bola úzko prepojená so sokolskými organizáciami. Vykonávala rozsiahlu sociálnu činnosť v prospech členov, spravovala niekoľko podporných sociálych fondov pre legionárov, ich vdovy a siroty, ďalej iniciovala výstavbu sirotincov, ozdravovní a invalidných ústavov, vplývala na udeľovanie živnostenských oprávnení a štipendií. Iniciovala výstavbu a údržbu pamätníkov, preberala záštitu nad spoločenskými akciami a tvorila obligátnu súčasť štátnych ceremoniálov a rituálov.
Existencia Obce Po niekoľkých úspešných rokoch jej fungovania bola v Protektoráte Čechy a Morava rozpustená, mnohí jej funkcionári boli intervenovaní, prípadne popravení. Členovia Obce tvorili významnú súčasť domáceho odboja. Po krátkom povojnovom oživení existencie po Februári 1948 bola včlenená do štruktúry organizácií Národného frontu.
Obec dnes Po roku 1990 bola Obec obnovená ako občianske združenie členov rôznorodých odbojových zoskupení, ich potomkov, nostalgických sympatizantov a účastníkov zahraničných vojenských misií s organizáciami prevažne v Česku.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Prvá česko-slovenská republika Kategória:Odboj Kategória:Občianske združenia v Česku Kategória:Česko-slovenské légie