Q horúčka sa zaraďuje medzi zoonózy, teda choroby, ktorých prameňom nákazy respektíve rezervoárom sú rôzne druhy infikovaných zvierat. Pôvodcom ochorenia je Coxiella burnetii, baktéria odolná voči suchu, vďaka čomu vydrží dlho v prachu a v srsti zvierat. Z domácich zvierat je na ochorenie vnímavý hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, ale kliešte, mačky a psy môžu byť tiež zdrojom infekcie. Inkubačný čas ochorenia je 1421 dní.
Klinický obraz Coxiella burnetii môže zapríčiniť akútnu alebo chronickú formu Q horúčky u ľudí, hoci v mnohých prípadoch je infekcia asymptomatická a potvrdená len sérologickou diagnostikou. Akútna Q horúčka prebieha asymptomaticky v 50 % prípadov. U symptomatických pacientov sú klinické prejavy obyčajne polymorfné a nedostatočne špecifické. Po inkubačnej dobe, ktorá trvá od 14 do 26 dní, sa môže Q horúčka prejaviť ako horúčkovité, chrípke podobné ochorenie (v 90 %), ako atypická pneumónia (25 %) alebo ako hepatitída (45 %). Chrípke podobný akútny syndróm ochorenia trvá 13 týždne a je charakterizovaný náhlym začiatkom, vysokou horúčkou, nauzeou a zvracaním, únavou, bolesťami hlavy a svalov. Takže sa môže prejaviť kašľom, bolesťou (a napätím) na prsiach, bolesťou brucha, bradykardiou, anorexiou, hnačkou, dezorientáciou a konjunktivitídou. Izolácia mikroorganizmu je možná počas febrilného štádia z krvi a moču väčšiny pacientov. Ochorenie je sprevádzané stratou približne 612 kg telesnej váhy. Hoci symptómy odznejú približne za 10 dní, pocit celkovej telesnej slabosti môže pretrvávať mesiace. Zriedkavé komplikácie sú myokarditída, perikarditída a meningoencefalitída. Chronická Q horúčka je vážnym a často fatálnym ochorením s úmrtnosťou 65 %. Stav je charakterizovaný spontánnym vývojom a vysokou hladinou protilátok fázy I. Môže sa vyskytnúť mesiace až roky po akútnej infekcii u 111 % pacientov. Najčastejšími manifestáciami chronickej Q horúčky sú endokarditída, ktorá sa objaví na dávnejšie postihnutej chlopni, chronické pľúcne infekcie a perikarditída. Endokarditída je najčastejšou a najvážnejšou manifestáciou chronickej Q horúčky. Časový interval medzi primárnym, akútnym atakom Q horúčky a endokarditídou je od 120 rokov a môže byť kratší u imunokompromitovaných pacientov. Endokarditída Q horúčky je charakterizovaná chronickou progresiou, vysokými titrami špecifických protilátok a perzistentnými negatívnymi hemokultúrami.
Diagnostika Q horúčka môže predstavovať vážny zdravotný problém, ak nie je včas alebo správne diagnostikovaná. K stanoveniu správnej diagnózy môžu napomôcť anamnéza alebo vyplnenie dotazníka, ktorý obsahuje nasledovné údaje: vek a pohlavie, dátum prijatia do nemocnice, epidemiologické údaje, povolanie (farmár, veterinár, pracovník na bitúnku) a spôsob života (mestský alebo vidiecky). Klinické príznaky Q horúčky sú nešpecifické, k potvrdeniu diagnózy je nutný laboratórny dôkaz infekcie. K dispozícii sú štyri kategórie diagnostických testov:
izolácia organizmu využitím tkanivových kultúr, ktorá musí byť vykonaná v laboratóriu s 3. stupňom bioochrany sérologické testy dôkazu protilátok (nepriama imunofluorescencia, ELISA, komplement fixačná reakcia a i.) testy detekcie antigénov (imunohistochemické farbenie) detekčné testy nukleovej kyseliny (polymerázová reťazová reakcia)
Liečba Q horúčka je ochorenie, ktoré je väčšinou diagnostikované retrospektívne. Vo viacerých prípadoch špecialisti odporúčajú podávanie antibiotík ako prevenciu možných chronických komplikácií, alebo odporúčajú liečbu len v ťažkých prípadoch. Začatie liečby od 3. dňa po objavení sa klinických príznakov je najúčinnejším liečebným postupom k uzdraveniu. Pri akútnej Q horúčke sa odporúča podávanie tetracyklínu v dávke 500 mg 4-krát denne. Pri alternatívnej liečbe sa používa erytromycín v tých istých dávkach, ale neodporúča sa v ťažkých prípadoch. Pri chronickej Q horúčke (napr. endokarditída) sa odporúča podávanie doxycyklínu a vyžaduje sa sledovanie titrov protilátok. Často je potrebná výmena chlopne.
Prevencia K najvýznamnejším preventívnym opatreniam proti Q horúčke patrí vakcinácia. Vakcíny stimulujú imunitný systém k vzniku protilátok. Organizmus potrebuje niekoľko týždňov k plnému vývoju ochrany. Trvá to asi 15 dní. Dôležitý je aj predvakcinačný skríning, ktorého cieľom je vylúčiť z očkovania tie osoby, ktoré sú rizikové pre vývoj ťažkých reakcií po vakcinácii. Skríning zahŕňa podrobnú anamnézu, vyšetrenie protilátok a kožný test. Vakcinácia proti Q horúčke je odporúčaná pre ľudí pracujúcich s hovädzím dobytkom, ovcami, kozami alebo produktami týchto zvierat. Táto vakcína sa taktiež odporúča pre veterinárny personál, ošetrovateľov zvierat, u zamestnancov tovární spracúvajúcich mäso, mlieko, kože, kožušiny a tiež u farmárov. Vakcinácia proti Q horúčke by sa mala podávať aj osobám s poruchami srdcových chlopní, cievnych aneuryziem a imunokompromitovaným pacientom. V Austrálii aj u ľudí prichádzajúcich do kontaktu s klokanmi a ťavami. V rámci prevencie Q horúčky sa treba zamerať aj na vzdelávanie verejnosti o možných zdrojoch infekcie hlavne pracovníkov v živočíšnej výrobe. Dôležitá je tiež vhodná manipulácia s pôrodnými produktmi oviec a kôz. Imunokompromitovaní pacienti a iné rizikové skupiny ako napríklad kardiaci by nemali prichádzať do kontaktu s prenášačmi. Vhodné je aj používanie akaricídnych prípravkov proti kliešťom.
Záver a odporúčania Jednotlivé prípady alebo aj epidémie Q horúčky sú takmer vždy dôsledkom aerogénneho prenosu patogénu prostredníctvom infekčného aerosólu. Infekčným materiálom sú výkaly, moč, nazofaryngeálny sekrét, spútum, placenta, plodová voda, mäso a mlieko infikovaných zvierat, kontaminovaná vlna, koža, pôda, prach, slama z fariem, kde sú chované infikované zvieratá. Choré samice vylučujú množstvo organizmov počas pôrodu pôrodnými tekutinami, placentou a fetálnymi membránami. Obdobie vrhu mláďat je asociované s vrcholom incidencie. Kontaminované polia a cesty často slúžia ako rezervoár pre kvapôčkové šírenie C. burnetii. Vetrom sa koxiely môžu rozšíriť až do vzdialenosti 20 km.
C. burnetii sa môže vyskytovať v mlieku infikovaných kráv a kôz a v masle. Coxiela sa môže nachádzať vo vemene a lymfatických uzlíkoch mliečnej žľazy. U chronicky infikovaných kráv exkrécia do mlieka pretrváva až po dobu 32 mesiacov. Ak sa zo surového mlieka vyrábajú maslo a syry, koxiely môžu dlhodobo prežívať aj v týchto potravinách. Pasterizácia mlieka koxiely deštruuje pri teplote 62,8 °C za 30 min. Alimentárna infekcia mliekom sa nepovažuje za hlavnú cestu infekcie, keďže pôsobením kyslého pH mlieka sa naruší životaschopnosť C. burnetii.
V rámci ochrany pred možnou nákazou je potrebné dodržiavať nasledovné požiadavky:
základné návyky osobnej hygieny používať prostriedky osobnej ochrany - určené pracovné odevy a obuv čistenie a dezinfekcia miesta pôrodu, laboratória, zverince po pôrodoch starostlivosť o zvieratá – zabezpečiť im veterinárnu starostlivosť dodržiavať bezpečnostné predpisy zodpovedne odstraňovať kontaminovanú podstielku, exkrementy, zvyšky po potrate a pôrode a kontaminovaný odpad
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Kategória:Zoonózy Kategória:Bakteriálne choroby