Cecilián alebo Caecilian (lat. Caecilianus; * ? pred 300† krátko pred 343/pred 345 ) bol arcidiakonom a od roku 311 biskupom v severoafrickom Kartágu. Jeho ustanovenie za biskupa viedlo k donatistickej schizme. Cecilián bol taktiež jedným z mála klerikov zo Západu, ktorí sa zúčastnili Prvého nicejského koncilu.
Po smrti kartáginského biskupa Mensuria, ktorého podporovateľom bol, bol Cecilián zvolený a tromi biskupmi na čele s Felixom z Aptungy vysvätený za biskupa. Časť duchovenstva Ceciliána neuznala, pretože bol podľa nich vysvätený traditormiodpadlíkmi, ktorý sa spreneverili kresťanstvu tým, že odovzdali sväté knihy pohanom počas prenasledovania kresťanov. Keďže podľa donatistov každý, kto žil v spoločenstve (communio) s padlými kresťanmi bol sám apostata, považovali za odpadlíka aj Ceciliána. Za biskupa preto vyhlásili Majorína. Podľa prameňov mala na schizme podiel bohatá pani, matróna Lucilla, ktorá bola Ceciliánom viackrát káraná pre nadmerné uctievanie relikvií mučeníkov. Majorín v roku 313 zomrel a na jeho biskupský stolec nastúpil Donát, podľa ktorého sa schizmatický smer nazvaldonatizmus. Obe strany, donatisti i Cecilián sa obrátili na cisára Konštantína I., ktorý spor najprv prenechal pápežovi a synode v Ríme (313), neskôr synode v Arles (314), až nakoniec pre protesty donatistov musel rozhodnúť sám. V roku 316 Konštantín uprednostnil Ceciliána, avšak spor sa vyriešiť nepodarilo. Cecilián zostal katolíckym kartáginským biskupom až do svojej smrti v raných 40. rokoch 4. storočia.
Referencie
Pozri aj donatizmus
Kategória:Narodenia v 3. storočí Kategória:Úmrtia v 4. storočí Kategória:Biskupi Kategória:Donatizmus