Alžbetina ulica je najstaršia ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej východný koniec začína na Hlavnej ulici a západný končí na Moyzesovej ulici. Ulicu križujú ulice Vrátna, Mäsiarska a Bočná ulica.
Jedna tretina ulice je pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na ulici sa nachádza socha Júliusa Jakobyho, Múzeum Vojtecha Löfflera a expozíciu tu má aj Východoslovenská galéria.
Názov ulice Staré pohľadnice z roku 1909, poukazujú na to, že ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta. Bolo na nej vyprodukovaných aj veľa biologického a pevného odpadu, kvôli tomu sa v najstarších latinských dokumentoch z roku 1466 uvádza pod názvom ako „Platea putrida“ a po nemecky „Fowgass“ (1840), neskôr „Faulgrasse“, čo je preložiteľné ako Hnilná ulica. Maďarský výraz „Forgács utca“ sa vyskytoval už od 18. storočia a vo voľnom preklade tento názov môže znamenať aj Trieskovú, Stružlinovú, Smetnú či Odpadkovú ulicu.
Ján Matej Korabinský vo svojom geografickom opise Uhorska z roku 1786 ojedinele spomína meno ulice ako „Rosen Gasse“ (Ulica ruží). Volala sa tak podľa mestského hostinca „U troch ruží“, ktorý sa tu kedysi nachádzal.
V roku 1905 dostala ulica názov podľa Ferenca Deáka. Po vzniku Československa v roku 1919 bola nazvaná ako Šrobárova ulica, na počesť ministra Vavra Šrobára. Koncom roka 1938 vrátili Maďari ulici názov „Deák Ferenc utca“, ale už v júni ďalšieho roka dostala meno „Szathmáry György utca“, podľa košického rodáka a neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Juraja Szathmáryho.
Od januára 1945 sa ulica opäť volala Šrobárova až do roku 1990. V tom čase člen mestskej názvoslovnej komisie Ondrej Halaga navzdory ostatným členom presadil názov „Hnilná ulica“ podľa histórie. Takéto pomenovanie však pri Dóme svätej Alžbety nebolo vhodné a stretlo sa s nevôľou vtedajších občanov mesta. Onedlho na to bol prijatý súčasný nový názov Alžbetina ulica, na počesť patrónky dómu, mesta aj Uhorska - Svätej Alžbety Uhorskej.
História Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou mesta. Je pravdepodobné, že sa tu náchádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti - pôvodní zakladatelia mesta.
Na východnej strane v 11. storočí smerovala ku pôvodnému románskemu farskému Kostolu sv. Michala Archanjela, ktorý stál pôvodne na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Na západe ulica končila pri tzv. Hnilnej bráne bývalého opevnenia a jej pôvodná dĺžka bola 270 metrov. Keď v roku 1827 na tomto mieste zrušili novšiu Jozefskú bránu z roku 1783, otvoril sa tým priestor k predĺženiu ulice západným smerom na 352 metrov.
Zaujímavosťou je, že pri sčítaní ľudu v roku 1850, teda ešte pred rakúsko-maďarským vyrovnaním, sa takmer všetci majitelia domov na tejto ulici hlásili k maďarskej národnosti. A to aj napriek tomu, že v skutočnosti boli vlastne Nemci a buď sami, alebo ich predkovia, prišli do Košíc z rôznych nemeckých oblastí. Zo všetkých obyvateľov sa tu iba dvaja majitelia domov sa hlásili k národnosti slovenskej. Tento fakt poukazuje na silné maďarizačné tendencie už v polovici 19. storočia.
Táto široká a rušná ulica bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov a viacerými mestskými šľachtickými i meštianskymi domami.
Od 40. rokov 19. storočia sa na ulici ubytovávali aj prví židovskí obyvatelia mesta, boli to hlavne obchodníci. V roku 1850 na tejto ulici žilo v 43 domoch už 30 židovských rodín. Od začiatku 20. storočia tu bolo najväčšie sústredenie košických Židov, ktorí v roku 1934 z celkového počtu 50 budov vlastnili už 41 z nich.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ulice v Košiciach Kategória:Košice - Staré Mesto