Eskimáčtina je hlavný jazyk (či podľa iných názorov skupina jazykov) z eskimácko-aleutských jazykov. Hovoria ňou najmä Eskimáci. Používa sa v severnej Amerike a Grónsku (okrem Aleutských ostrovov a Komadorských ostrovov) a zvyšky zostali aj v severovýchodnej Ázii.
Je to výrazne polysyntetický jazyk s veľkým množstvom prípon.
Delenie Delí sa na dve navzájom nezrozumiteľné jazykové skupiny: juitské (alebo juitsko-jupické) nárečia (jazyky) - Čukotka, juhozápadná Aljaška, polostrov Nunivak, ostrov sv. Vavrinca: jupičtina [yup'ik, yupik] (10 000 hovoriacich) alutiiq [jupičtina tichomorského pobrežia] (400 hovoriacich) juitčina [stredosibírska jupičtina] (Chaplinon a Ostrov sv. Vavrinca; 1400 hovoriacich) naukančina [naukan] (70 hovoriacich) sireničtina [sirenik] (1 hovoriaci) - často považovaná za úplne osobitný jazyk inuitské nárečia (jazyky) [inuitčina, inuit, inupik] - ostatné lokality iñupiaq (severná Aljaška, 3500 hovoriacich) inuvialuktun [inuktun] (západná Kanada; 765 hovoriacich) inuktitut (východná Kanada; vyše 23 000 hovoriacich) grónčina [kalaallisut] (Grónsko, 47 000 hovoriacich)
Zdroje
Kategória:Eskimácko-aleutské jazyky Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie