Generácia Alfa (môže byť aj skrátene Gen Alfa) je demografická kohorta nasledujúca po Generácii Z. Na roky narodenia tejto kohorty zatiaľ neexistuje konsenzus. Mediálne zdroje zamerané na generáciu Alfa za počiatočné roky narodenia určili roky 2010, 2011, 2012, alebo 2013, prípadne všeobecne ho stanovili na „prvé roky po roku 2010“. V knihe Marka McCrindlea, Generation Alpha, z roku 2023 je Generácia Alfa definovaná ako „pokrývajúca skupinu ľudí, ktorí sa narodili medzi rokmi 2010 a 2024“. Označenie podľa počiatočného písmena gréckej abecedy, „Alfa“, dostala táto generačná kohorta preto, lebo ide o prvú generáciu, ktorá má definovaný štartovací rok narodenia na 21. storočie. Väčšina členov Generácie Alfa sú potomkovia Generácie Y (Mileniálov).
Názov Názov „Generácia Alfa“ vznikol podľa prieskumu z roku 2008, ktorý uskutočnila austrálska konzultačná agentúra McCrindle Research. Zakladateľ spoločnosti, Mark McCrindle, ktorému je toto autorstvo pomenovania všeobecne pripisované, See excerpt "Why we named them Gen Alpha". na túto tému v roku 2015 povedal, že keď robil prieskum ku knihe The ABC of XYZ: Understanding the Global Generations (vyd. 2009), dospel k názoru, že vzniká nová generácia, ktorá bola v tom čase ešte bez pomenovania. Písal na túto tému kapitolu a hľadal pre ňu vhodný názov. Bol preto na túto tému vykonaný medzi ľuďmi prieskum. Otázka bola, aký názov Generácie má nasledovať po tej, ktorá bola označená písmenom „Z“. Padlo viacero návrhov, najfrekventovanejší bol návrh na označenie ako „Generácia A“, no niekoľko návrhov bolo na pomenovanie „Generácia Alfa“. Nakoniec sa rozhodol kapitolu pomenovať „Beyond Z: Meet Generation Alpha“. Dávalo mu to zmysel preto, lebo vo vedeckej nomenklatúre je používanie gréckej abecedy namiesto latinky bežné a začiatok abecedy zároveň naznačuje súvis s tým, že ide o prvú generačnú kohortu s rokom narodenia v 21. storočí. Návrat k písmenu „A“ by mohol byť menej logický, nenaznačoval by niečo nové, ale návrat k tomu starému. Quote is an outtake from the New York Times story.
K použitiu gréckej abecedy bol McCrindle čiastočne inšpirovaný udalosťami okolo hurikánov v atlantickej oblasti v roku 2005. V tomto roku došlo k rekordnému výskytu týchto tropických cyklónov, v počte 28, čím sa vyčerpávala možnosť logického pomenovania jednotlivých hurikánov podľa počiatočných písmen latinskej abecedy a a tak bola na posledných šesť hurikánov tejto série použitá grécka abeceda, od písmena alfa po písmeno zéta.
Demografia: globálne trendy center|thumb|510x510pixelů|Svetová mapa miery plodnosti podľa krajín alebo území v roku 2020 thumb|350x350px|Populačná pyramída sveta v roku 2018 thumb|350x350px|Populačná pyramída Slovenska v roku 2017 V roku 2015 sa na celom svete každý týždeň narodilo asi dva a pol milióna ľudí. Očakáva sa, že generácia Alpha dosiahne do roku 2025 dve miliardy. OSN odhaduje, že počet ľudí v populácii dosiahol v roku 2020 asi 7,8 miliárd. Pre porovnanie v roku 1950 žilo na svete 2,5 miliardy obyvateľov. Zhruba tri štvrtiny všetkých ľudí prebývalo v roku 2020 v Afrike a Ázii. V skutočnosti väčšina rastu ľudskej populácie pochádza z týchto dvoch kontinentov. Národy na európskom a na americkom kontinente majú tendenciu mať príliš málo potomstva na to, aby pokryli svoju reprodukčnú schopnosť.
Rok 2018 bol prvým rokom, kedy počet ľudí nad 65 rokov (705 miliónov) prevýšil počet ľudí vo veku od nula do štyroch rokov (680 miliónov). Inými slovami, išlo o prvý rok, v ktorom bolo viac starých rodičov ako vnúčat. Ak budú súčasné trendy pokračovať, pomer týchto dvoch vekových skupín v roku 2050 na vrchole a tieto vekové skupiny budú v približne rovnakom počte. Miera plodnosti na celom svete klesá vďaka zvyšovaniu životnej úrovne, lepšiemu prístupu k antikoncepcii a zlepšeným vzdelávacím a ekonomickým príležitostiam. Asi polovica všetkých krajín mala v prvých päť rokoch po roku 2010 v skutočnosti sub-substitučnú plodnosť. Globálna priemerná miera plodnosti v roku 1950 bola 4,7, no v roku 2017 klesla na 2,4. Tento priemer však maskuje obrovské rozdiely medzi krajinami. Niger má najvyššiu mieru plodnosti na svete na 7,1, zatiaľ čo Cyprus má jednu z najnižších na 1,1. Všeobecne platí, že rozvinutejšie krajiny, vrátane väčšiny Európy, USA, Južnej Kórey a Austrálie, majú tendenciu mať nižšiu mieru plodnosti. Ľudia z týchto oblastí majú tendenciu mať menej detí, ktoré začínajú plodiť v neskoršom veku. Prieskumy uskutočnené v rozvinutých ekonomikách ale naznačujú, že očakávanie žien na veľkosť ich rodín je skôr vyššie ako ich v konečnom dôsledku dosiahnutá plodnosť. Prispievajúcimi faktormi sú stagnujúce mzdy a narúšanie programov sociálnej starostlivosti. Niektoré krajiny, napríklad Švédsko a Singapur, vyskúšali rôzne stimuly, ktorých cieľom bolo zvýšenie miery plodnosti, no tieto politiky neboli výnimočne úspešné. Miera pôrodnosti po globálnej pandémii COVID-19 môže navyše v dôsledku hospodárskej recesie výrazne poklesnúť.
Vzdelanie je v skutočnosti jedným z najdôležitejších determinantov plodnosti. Čím je žena vzdelanejšia, tým je u nej vyššia tendencia mať neskôr a menej detí. Pritom medzi rokmi 1960 až 2017 sa globálny priemerný vek zvýšil z 52 na 72 rokov. Vyšší záujem o vzdelávanie prináša prostredie, v ktorom klesá úmrtnosť, čím sa následne zvyšuje hustota obyvateľstva. Všetky tieto faktory znižujú plodnosť, ako aj kultúrny prepojenia. Zvyšovanie imigrácie je problematické, zatiaľ čo politické zásahy ktoré majú povzbudiť ľudí, aby mali viacej detí, uspejú len zriedka. Prisťahovalectvo navyše nie je globálnym riešením.
Polovica ľudskej populácie žila v roku 2007 v mestských oblastiach a tento počet sa v roku 2019 zvýšil na 55%. Ak bude súčasný trend pokračovať, do polovice storočia dosiahne dve tretiny. Priamym dôsledkom urbanizácie je pokles plodnosti. Vo vidieckych oblastiach možno deti považovať za prínos, to znamená za ďalšiu pracovnú silu. Ale v mestách sú deti záťažou. Mestské ženy navyše požadujú väčšiu autonómiu a väčšiu kontrolu nad svojou plodnosťou. OSN odhaduje v polovici roku 2019, že ľudská populácia dosiahne do roku 2050 asi 9,7 miliárd, čím reviduje staršie projekcie smerom nadol. Zohľadňuje tým skutočnosť, že plodnosť v rozvojovom svete klesá rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Celosvetová ročná miera rastu od konca dvadsiateho storočia ustavične klesá a v roku 2019 poklesla na zhruba jedno percento. Na konci druhého desaťročia po roku 2000, by malo v 83 svetových krajinách dochádzať ku sub-substitučnej plodnosti, t.j. k početnej prevahe staršej generácie nad mladšou.
V prvých piatich rokoch po r. 2010 sa kresťanským matkám narodilo viac detí ako v iných svetových náboženstvách, čo odráža skutočnosť, že kresťanstvo zostávalo najpopulárnejším náboženstvom v súčasnosti. Boli to však moslimovia, ktorí mali rýchlejší rast. Asi 33% detí na svete sa narodilo kresťanom, ktorí v rokoch 2010 až 2015 tvorili 31% svetovej populácie, v porovnaní s 31% moslimov, ktorých podiel na ľudskej populácii bol 24%. V rovnakom období tvorili nábožensky neprepojení (vrátane ateistov a agnostikov) 16% populácie, ale na svete sa im narodilo iba 10% detí.
Používanie technológie pre elektronickú komunikáciu Už od detstva sú účasťou života veľkej časti Generácie Alfa smartfóny a tablety. Zavedenie používania týchto zariadení u dojčiat, batoliat, či detí v predškolskom veku začal narastať práve v dekáde po roku 2010. Dá sa povedať, že asi 90% malých detí bolo od jedného roka v priamom kontakte s vreckovým elektronickým zariadením, v niektorých prípadoch ich deti začali používať už keď mali iba pár mesiacov. Niektorí rodičia požívali tieto elektronické médiá simultánne spolu s cumlíkmi na tíšenie detí, no sú bežné prípady, že sú na tíšenie detí tejto generácie používané len digitálne médiá. Elektronické médiá sa stali pre túto generáciou aj v neskoršom veku súčasťou vzdelávacích pomôcok. V reálnom živote sú ich rodičia, ktorí vo veľkej miere patria ku generácii Mileniálov, silnou vrstvou užívateľov sociálnych sietí. V správe z roku 2014 spoločnosť AVG, ktorá sa zameriava na oblasť kybernetickej bezpečnosti, uvádza, že 6% rodičov si pre svoje dieťa alebo batoľa vytvorilo účet na sociálnych sieťach a 8% ich detí má e-mailový účet. Podľa online spoločnosti BabyCenter, špecializujúcej sa na tehotenstvo, pôrod a výchovu detí, 79% matiek, Mileniálok, používalo sociálne médiá každý deň a 63% používalo od tehotenstva alebo pôrodu svoje smartfóny častejšie. Konkrétnejšie, 24% sa častejšie prihlasovalo na Facebook a 33% z nich robilo to isté na Instagrame po tom, čo sa stali matkami. Generácia Alfa takto rastie aj vo virtuálnom sociálnom prostredí. Narodenie do tohto prostredia, v ktorom je všadeprítomné používanie elektronických zariadení, nastavuje odlišný spôsob myslenia a má svoje vlastné výzvy: počítačovú šikanu, závislosť na obrazovke a nevhodný obsah. Nakoľko Mileniáli takéto prostredie ovládajú, pomáhajú Generácii Alfa orientovať sa a regulovať ich správanie v takto nastavených situáciách. Predpovede
Prvá vlna Generácie Alpha dosiahne dospelosť po roku 2030. Očakáva sa, že v tejto dobe bude ľudská populácia len necelých deväť miliárd a svet bude mať vôbec najvyšší podiel ľudí vo veku nad 60 rokov. Znamená to, že práve táto demografická skupina bude nositeľom bremena starnutia populácie. Podľa, austrálskeho sociológa, Marka McCrindla, sa u Generácie Alpha s najväčšou pravdepodobnosťou oneskoria ukazovatele štandardného života, ako sú manželstvo, pôrod a odchod do dôchodku, rovnako ako niekoľko predchádzajúcich generácií. McCrindle odhadoval, že Generácia Alpha bude do roku 2030 tvoriť 11% globálnej pracovnej sily. Predikuje tiež, že ľudia z tejto generácie budú žiť dlhšie, budú tvoriť menšie rodiny, a Generácia Alfa bude „vôbec najformálnejšie vzdelanou, najvyspelejšou a globálne najbohatšou generáciou“.
Organizácia Spojených národov predpovedá, že zatiaľ čo priemerná dĺžka života sa zvýši zo 70 (r. 2015) na 83 (r. 2100), pomer ľudí v produktívnom veku ku starším občanom sa v dôsledku poklesu miery plodnosti na celom svete zníži. Do roku 2050 bude mať viacej národov v Ázii, Európe a Latinskej Amerike menej ako dvoch pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu. Čísla OSN ukazujú, že po vynechaní migrácie sa v rokoch 2010-2020 zmenšuje populácia v Európe, Japonsku a USA, do roku 2050 by malo v 48 krajinách a teritóriách dôjsť k celkovému poklesu populácie.