Gocedelčevska kotlovina (, doslova Gocedelčevská kotlina) je geomorfologická jednotka v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 157. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 230. (po bulharsky)MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 152. (po bulharsky)DUŠKOV, Dobri. Pirin : geografski rečnik. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1982. 208 s. ISBN 9532622311. S. 57. (po bulharsky)
Iné názvy Do roku 1950 niesla kotlina názov Nevrokopska kotlovina (, doslova Nevrokopská kotlina). Tak ako súčasný názov, aj tento pôvodný bol odvodený od názvu mesta Goce Delčev (), ktoré sa v minulosti volalo Nevrokop ().
Charakteristika Vymedzenie a rozmery Gocedelčevska kotlovina sa nachádza v povodí rieky Mesta, ktorá preteká stredom kotliny. Predstavuje približne strednú časť doliny rieky Mesta. Zo severozápadu a západu je ohraničená pohorím Pirin, zo severovýchodu, východu a juhovýchodu Západnými Rodopami (diel Dăbraš na severovýchode a východe, tzv. Beslenský hrebeň na juhovýchode), z juhovýchodu a juhu pohorím Stărgač. Na severnej strane sa kotlina zužuje do prielomu Momina klisura.
Na dĺžku má kotlina približne a je široká . Zaberá územie s rozlohou približne . Nadmorská výška sa na území kotliny pohybuje v rozmedzí od do , pričom priemerná nadmorská výška lokality je .
Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo Kotlina tvorila v minulosti dno jazera, v období pliocénu pokryté z veľkej časti riečnymi nánosmi. V kotline sa nachádzajú miesta s badateľnými pôdnymi zosuvmi ako aj alúviá, pochádzajúce z obdobia kvartéru.
Podnebie je mierne, prechodne stredomorské. Priemerná ročná teplota je 11,3°C, pričom v januári je to 0,0°C a v letnom období v júli 21,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 650720 mm. Vetry sú obvykle západné a severozápadné. Gocedelčevska kotlovina je odvodňovaná riekou Mesta a jej prítokmi, ktorých je približne pätnásť a medzi najvýznamnejšie patria Mătnica (), Nevrokopska reka () a Tufča () (pravé prítoky) a Bistrica (), Kanina () a Ribnovska reka () (ľavé prítoky).
V kotline sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov to pri dedinách Ogňanovo, Gărmen a Baničan. V oblasti sa vyskytujú náleziská lignitu (náleziská pri dedinách Baldevo (), Ogňanovo () a Gărmen () a železnej rudy (nálezisko Ľalevo ()), nie sú však využívané.
Obývané miesta a hospodárstvo Najväčším obývaným sídlom v kotline je mesto Goce Delčev. Okrem Goce Delčeva sa v oblasti nachádza šestnásť dedín.
Oblasť je vo veľkej miere poľnohospodársky obhospodarovaná. Pestuje sa najmä tabak, ale aj zelenina, vinič, ovocie, bavlna a orechy.
Cestnou sieťou je kotlina spojená cez dolinu rieky Mesta s Razlogom, Blagoevgradom a Sofiou, cez horské sedlo Popovi livadi s mestom Sandanski a cez priesmyky v Západných Rodopoch s Plovdivom a Smoľanom.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Blagoevgrad (oblasť) Kategória:Kotliny v Bulharsku Kategória:Trácko-macedónsky masív