Adhémar z Le Puy ([adémar z lpvi]; iné mená pozri nižšie; * pred 1055† 1. august 1098, Antiochia) bol biskup z juhofrancúzskeho mesta Le Puy en-Velay, pápežský legát a duchovný vodca prvej križiackej výpravy.
Mená Adhemar z Puy [ademar z pvi] Adimar de Puy [adimar d pvi] Adhémar z Monteil [adémar z montej] Adémar de Monteil, Adhémar de Monteil [adémar d montej] Adhemar de Montreil [ademar d montrej]
Život Narodil sa pred rokom 1055 do provensálskej šľachtickej rodiny. Okolo roku 1080 bol zvolený za biskupa v Le Puy a presadzoval gregoriánsku reformu. Medzi jeho najväčších podporovateľov patril budúci pápež Urban II. a tiež Raimond z Toulouse. Po koncile v Clermonte a vyhlásení prvej križiackej výpravy prejavil mimoriadny záujem, v dôsledku čoho sa stal pápežovým zástupcom na výprave. Je však pravdepodobné, že sa nejednalo o úplne spontánny krok v reakcii na pápežov prejav, ale o vopred dohodnutú akciu. Ďalším argumentom pre Adhémarovu aktívnu účasť na výprave malo byť aj to, že už skôr v rokoch 1086 a 1087 podnikol púť do Jeruzalema. Počas výpravy bol súčasťou oddielu Raimonda z Toulouse. Kým svetskí vodcovia často súperili o hlavné vedenie výpravy, Adhémara všetci rešpektovali ako jej duchovného vodcu.
Cestou do Konštantínopola sa túlal vzdialený od hlavnej križiackej armády, kvôli čomu bol prepadnutý a okradnutý Pečenehmi. Kým sa však lúpežníci bili o korisť, všimli si ich ďalší križiaci, ktorí Adhémara oslobodili. Po tomto incidente zostal zotavujúci sa Adhémar v neďalekom Solúne a k výprave sa pripojil neskôr.HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 29. Zúčastnil sa vyjednávaní s byzantským cisárom Alexiom I. a viackrát počas výpravy zohral kľúčovú rolu pri obnove morálky vo vojsku. Počas obliehania Antiochie zorganizoval trojdenný pôst,HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 39. tiež nariadil križiakom oholiť sa a nosiť na svojom odeve kríž aby sa medzi sebou na bojisku spoznali. Po dobytí Antiochie a následnom obľahnutí mesta Korbughom zorganizoval procesiu mestom, ale nechal tiež zamknúť brány, aby vystrašení križiaci nemohli utiecť. Sám mal veľké pochybnosti o pravosti nálezu kopije, ktorou mal byť prebodnutý Ježiš visiaci na kríži. Verejne však nálezcu Petra Bartolomea nespochybnil, naopak prispel k tomu, aby križiaci v pravosť relikvie verili a to aj napriek tomu, že podobná relikvia už existovala v Konštantínopole. Sám tak túto kopiju niesol v jednej z neskorších bitiek.
Po Korbughovej porážke sa rozhodol usporiadať poradu, na ktorej sa malo rozhodnúť o ďalšom vedení výpravy, avšak 1. augusta 1098 zomrel, pravdepodobne na týfus. Pochovaný bol v Antiochii, v Bazilike svätého Petra.
Aj po svojej smrti bol medzi križiakmi veľmi vážení a mnohým sa mal zjaviť. Napríklad aj samotný Peter Bartolomeus tvrdil, že mal videnie Adhémara, ktorý sa mu ospravedlňoval za svoje pochybnosti o pravosti ním nájdenej relikvie a vravel, že kvôli tomu strávil niekoľko dní v pekle a zachránili ho len modlitby križiakov, vrátane Bohemunda z Tarentu. Ďalšie dôležité zjavenie mal mať Peter Desiderius pred hradbami Jeruzalema. Toho Adhémar vyzval, aby zorganizoval bosú procesiu okolo hradieb mesta, nasledujúc tak biblický príbeh o dobytí Jericha. Táto procesia sa uskutočnila 8. júla a na záver sa na Olivovej hore pútnikom prihovoril Peter Pustovník. Ďalšiu známu víziu hlásil Štefan z Valencie, ktorému mal Adhémar rozprávať o viacerých relikviách, vrátane kríža, ktorý Adhémar niesol so sebou na výpravu, svätej kopije, či Štefanovho prsteňa, ktorým sa mohla vzývať pomoc Panny Márie.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia 1. augusta Kategória:Úmrtia v 1098 Kategória:Osobnosti križiackych výprav Kategória:Francúzski biskupi Kategória:Francúzske vojenské osobnosti