Eugen Vesnin (* 22. január 1913, Mokrý Háj, Rakúsko-Uhorsko — † 12. jún 1983 Rím Taliansko), rodným menom Ignác Zelenka, bol slovenský exilový básnik.
Život Dr. Ignác Zelenka študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave, kde zmaturoval. V Taliansku absolvoval štúdium na Collegium Russicum, Pápežskej gregoriánskej univerzite, Kráľovskej univerzite, Pápežskom orientálnom ústave a na univerzite v Ríme. Kňazskú vysviacku prijal v ruskom katolíckom Kostole sv. Antona opáta na Esquilline 28. septembra 1938. Čoskoro po vysviacke požiadal o dišpenz od záväzkov z nej vyplývajúcich. Pracoval ako knihovník u kardinála a na katalogizačnom oddelení ako knihovník Apoštolskej vatikánskej knižnice. Tu zostavil slovenskú gramatiku a slovensko-taliansku literárnu príručku. Tiež vydával a redigoval časopis Rím a knižnú edíciu. Vo večnom meste postupne prešiel viacerými zamestnaniami, bol lektor slovenčiny, úradník, vydavateľ a knihovník vo Vatikánskej apoštolskej knižnici. Tu ho vymenoval pápež Pavol VI. za riaditeľa katalogizačného odboru. Na katalogizačnom oddelení Vatikánskej knižnice pracoval v rokoch 1943 - 1975, kde mal na starosti knihy v slovanských jazykoch. 26. septembra 1975 bol vymenovaný pápežskou kúriou do funkcie riaditeľa tohto oddelenia, čo vykonával až do dôchodku, do 1. februára 1983.
Tvorba Počas štúdií začal písať poéziu a publikoval v Slovenských pohľadoch, časopisoch Kultúra, Pero, Prameň a iné. V tomto období sa Vesnin a jeho poézia zblížili so smerom katolícka moderna. Neskôr sa zameral na taliansky symbolizmus, po vojne sa však ako autor odmlčal. Publikovať začal v roku 1965 v Buenos Aires, svoje knižky si sám vydával, ich redakciu robil básnik Ernest Žatko-Bor. Začal širším výberom svojej poézie Zo zátišia mimóz v edícii Duch a svet, kde vyšli aj jeho ďalšie zbierky poézie: Z temena mojich hôr, 1966; Cesta na Ponzu, 1967; Ja nie som potomok zlatokopov, 1968; Aj v etrúrskych záhradách, 1970; Kytica nezábudok,1971; Ó, more, ó, more, 1973; Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník, 1975; Balada o neznámom Slovákovi, 1976; Albatros slovenský, 1977; Athanasia Slovaca, 1980. Osobitnú popularitu si vyslúžila Kytica nezábudok, romanticko-eroticky ladený viazaný verš inšpirovaný atmosférou Stredomoria. Hoci sa Vesnin sústredil hlavne na prímorskú romantiku, inšpiroval sa aj láskou k vlasti, do ktorej sa do konca života nevrátil, napríklad v zbierkach Balada o neznámom Slovákovi, 1976; Albatros slovenský, 1977; Athanasia Slovaca alebo Nesmrteľka z Nesmrteliek najnesmrteľnejších, 1980. Kriticky sa staval k situácii vlasti po okupácii Varšavskou zmluvou. Päťdesiat rokov žil v Taliansku a zomrel predtým, než sa jeho rodisko otvorilo svetu, v roku 1983.
Dielo Básnické zbierky Z temena mojich hôr (1966) Zo zátišia mimóz, tal. L´ Oasi delle mimose, výber z poézie Cesta na Ponzu, 1967 Ja nie som potomok zlatokopov, monografia, 1968 Aj v etrúrských záhradách, 1970 Kytica nezábudok, Ó more, ó more, 1973 Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník Balada o neznámom Slovákovi, 1976 Albatros slovenský, 1977 Sebe samému Tam, kde kvitnú eukalypty Nesmrteľka z Nesmrteliek najnesmrteľnejších, 1980.
Monografie a básnické spisy Ja nie som potomok zlatokopov, monografia Slovenská ľúbostná poézia, monografia Dieci anni di poesia italiana, monogragfia Bohuš a Boženka, básnické spisy Excelsior, básnické spisy Athanasia slovacca, slov. Slovenská nesmrteľnosť, vyšlo len taliansky, básnické spisy
Ocenenia Cena Fra Angelico, in memoriam, 2013
Bibliografia Vnuk, F.: Dr. Ignác Zelenka. Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967, s. 244 Bor, J. E.: K sedemdesiatke Eugena Vesnina. Slobodné Slovensko, január-február 1983, č. 1
Referencie
Pozri aj Slovenská literatúra Katolícka moderna
Externé odkazy Záhorské múzeum.sk
Kategória:Osobnosti z Mokrého Hája Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí kňazi Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí knihovníci Kategória:Katolícka moderna Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica