Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Delia sa na subjektívne a objektívne (pozri nižšie).
Delenie právnych skutočností: subjektívna právna skutočnosť (synonymá: právne relevantné konanie, konanie, právne konanie v širšom zmysle; najmä v súkromnom práve: úkon, právny úkon v širšom zmysle) - toto je právna skutočnosť, ktorá je prejavom vôle ľudí: konanie podľa práva (synonymá: neprotiprávne konanie, dovolené konanie, právne konanie v užšom zmysle, najmä v súkromnom práve: právny úkon v užšom zmysle): právny úkon v najužšom (a najčastejšom) zmysle - napr. zmluva, závet vytvorenie veci alebo diela (synonymum: reálny akt) - napr. namaľovanie obrazu individuálny právny akt (v užšom zmysle len konštitutívny individuálny právny akt, t.j. zakladajúci nové práva a povinnosti) protiprávne konanie (synonymá: delikt v širšom zmysle, nedovolené konanie, zakázané konanie, najmä v súkromnom práve: protiprávny úkon): zavinené protiprávne konanie (synonymum: delikt v užšom zmysle) nezavinené protiprávne konanie. objektívna právna skutočnosť - toto je právna skutočnosť, ktorá vzniká nezávisle od vôle ľudí: právna udalosť - právne udalosti sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania, napr. zničenie knihy pri požiari právna domnienka a fikcia - napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.
Pôvodný zdroj Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6 Ján Lazar: Základy občianskeho hmotného práva, 2004 ISBN 80-8904-789-0
Externé odkazy Moderné delenie právnych skutočností v súkromnom práve (právní čin znamená právne konanie, právní jednání znamená právny úkon v najužšom zmysle )]
Kategória:Právo