Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. apríl 1900, Myjava – † 24. september 1984, Praha) bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.
Životopis Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 18481849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.
Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.
V rokoch 19201924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.Ľudmila Dvořáková (rodená: Šimonovičová). In:
V roku 1945 sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do Prahy, kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch 19491951 pracovala na Barrandove ako filmová scenáristka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku 1960 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.
Tvorba Svoje prvé dielo uverejnila v roku 1922 v Slovenskom denníku a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov (Robotnícke noviny, Živena, Elán, Slovenské pohľady a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v Slovenskom národnom divadle). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.
Dielo
Próza pre dospelých 1929 – Obrázky z kopaníc, zbierka poviedok 1932 – Dvanásť do tucta, zbierka poviedok 1932 – Pangart 1935 – Ženich s mašinou, zbierka poviedok 1931 – Španielske pohľadnice, cestopisné črty 1938 – Bičianka z doliny, román 1943 – Svadba, humoreska 1947 – Hostina, humoreska 1949 – Metropola pod slamou, román (1. diel trilógie) 1953 – Mestečko na predaj, román (2. diel trilógie) 1957 – Podobizne, humoreska 1959 – Zbojnícke chodníčky, román (3. diel trilógie) 1967 – Manželstvo na úver, román 1972 – Strminou liet, pamäti
Próza pre deti a mládež 1922 – Pri muzike, rozprávka 1962 – Husitská nevesta, historický román (1. diel dilógie) 1982 – Kráľova zajatkyňa, historický román (2. diel dilógie)
Divadelné hry 1967 – Mor na farme, veselohra
Preklady 1955 – Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Diela Zuzky Zgurišky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí spisovatelia románov Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Pseudonymy Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Osobnosti z Myjavy