Bazilika č. 3 () predstavuje ruiny ranokresťanskej baziliky ležiace v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 58 – 60. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)
Lokalita Bazilika leží v centrálnej časti mesta Chisaria mimo ohradenej časti bývalého mesta Diocletianopolis približne 120 metrov južne od hlavnej južnej pevnostnej brány antického mesta nazývanej Kamilite naľavo od cesty, ktorá vedie do oddelenej štvrte Miromir.
Dejiny Bazilika v pôvodnej podobe bola postavená v priebehu druhej polovice 4. storočia. V priebehu 5. storočia bola budova takmer zničená s najväčšou pravdepodobnosťou pri nájazdoch Hunov a následne bola budova v priebehu druhej polovice 5. storočia, alebo v 6. storočí nanovo postavená.
Prvé archeologické výskumy baziliky prebehli v roku 1936. V tomto čase však boli odkryté len východné a severné časti átria baziliky. V roku 1966 bola ako súčasť celku ranokresťanských bazilík na území mesta Chisaria zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok národného významu. Úplne odkrytá a detailne vedecky preskúmaná bola až v v roku 1980.
Charakteristika Je jednou z desiatich objavených ranokresťanských bazilík mesta Diocletianopolis.
Ide o trojloďovú baziliku s apsidou, predsieňou a átriom.
V bazilike bol nájdený nápis v starogréčtine, ktorý oboznamuje, že v 6. storočí bol chrám zasvätený svätému Štefanovi a že sú v bazilike pochovaní kňaz Teodor a jeho synprotektor Ján. Nadpis sa v súčasnosti nachádza v priestoroch archeologického múzea v Chisarii. Okrem nápisu sa pri výskumoch v bazilike našiel aj strieborný relikviár.
Apsida Apsida je zvonku trojstranného pôdorysu, zvnútra je pôdorys apsidy polkruhový. Táto skutočnosť poukazuje na to, že chrám v súčasnej podobe zo 6. storočia bol postavený na základoch pôvodného chrámu zo 4. storočia. Trojstenové apsidy sa totiž na území dnešného Bulharska vyskytovali predovšetkým v priebehu druhej polovice 5. storočia a neskôr. Z vnútornej strany apsidy sa pred ňou nachádzala dekoratívna približne 50 centimetrov vysoká stena polkruhového pôdorysu. Medzi dekoratívnou stenou a vnútornou stenou apsidy sa nachádzal približne jeden meter široký koridortzv. deambulatorium. Tento koridor mohli využívať len kňazi vedúci obrad.
Pamiatková ochrana Spolu s ďalšími ranokresťanskými bazilikami, ktoré sa nachádzajú na území mesta Chisaria bola vyhlásená v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvod vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota chisarských ranokresťanských bazilík.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Chisarii Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku Kategória:Architektúra v 4. storočí Kategória:Ranokresťanské kostoly v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v starovekom Ríme Kategória:Byzantská sakrálna architektúra v Bulharsku Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi Kategória:Diocletianopolis (Trácia)