náhľad|Pohľad na Liptovskú kotlinu z hornej nádrže PVE Čierny Váh. náhľad|Pohľad na Západné Tatry z Liptova
Liptovská kotlina je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny. Zaberá územie medzi Ružomberkom a Štrbským prahom.
Polohopis Stredom kotliny preteká rieka Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3 m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.
Vymedzenie Zväčša mierne zvlnené územie lemuje severné úpätie Nízkych Tatier v dĺžke cca . Východným smerom pokračuje Podtatranská kotlina podcelkom Popradská kotlina, na severovýchode pásom Tatranského podhoria. Severným smerom susedia Západné Tatry (podcelok Tatier), nasledujú Chočské vrchy s podcelkami Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Západný okraj vymedzuje Šípska Fatra a nepatrnou časťou Revúcke podolie (oba podcelky Veľkej Fatry) a južným smerom lemujú okraj kotliny Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, tvoriace Nízke Tatry. V juhovýchodnej časti leží Važecký chrbát, ktorý tvorí západnú časť Kozích chrbtov.
Geomorfológia Liptovská kotlina je zložená z týchto geomorfologických častíMazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava: Liptovské nivy Ľubeľská pahorkatina Galovianske háje Chočské podhorie Matiašovské háje Smrečianska pahorkatina Hybianska pahorkatina
Geológia Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (napr. v Lúčkach, Bešeňovej, Liptovskom Jáne, Liptovských Sliačoch, Smrečanoch, Uhorskej Vsi) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján, Ráztoky pri Liptovskom Mikuláši). V lokalitách Bešeňová a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a pieskyGross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Chránené územie Na tomto území sa nachádza viacero chránených území, medzi nimi národná prírodná pamiatka Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky, Sliačske travertíny a Švihrová, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Hybická tiesňava, Skalná päsť alebo chránený areál Sielnický borovicový háj.
Turizmus Hoci je územie Liptovskej kotliny obklopené turisticky vyhľadávanými pohoriami, patrí medzi obľúbené ciele rekreantov. Ponúka možnosť na relax v komplexe akvaparku, liečebných kúpeľoch, či priamo na brehoch Liptovskej Mary, zaujmú tiež viaceré archeologické náleziská či hradné ruiny.
Doprava Dopravnou osou územia je medzinárodne významná európska cesta 50 (Žilina – Poprad) v trase diaľnice D1, ktorú v Ružomberku križuje európska cesta 77 v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Zvolen). Doplnkovú úlohu zohráva cesta I/18 (Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad) a I/72 (Brezno – Liptovský Hrádok), špecifickú úlohu zohráva cesta II/537 z Liptovského Hrádku na Podbanské, s napojením na Cestu Slobody. Kotlinou vedie významná železničná trať Žilina – Košice.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kotliny na Slovensku Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Podtatranská kotlina