Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom. Cieľom misie je štúdium troch z galileovských mesiacov planéty Jupiter – Ganymede, Kalisto a Európa, o ktorých sa predpokladá, že majú pod povrchovou ľadovou kôrou značné množstvo tekutej vody, čo z nich robí potenciálne obývateľné prostredie. Štvrtý galileovský mesiac, vulkanicky aktívny Io, nie je ľadovým mesiacom a nebude predmetom výskumu.
Štart rakety Ariane 5 so sondou prebehol 14. apríla 2023 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane, následne bolo potvrdené navedenie na správnu dráhu, odpojenie od druhého stupňa, stabilizácia orientácie, príjem signálu zo sondy pozemnou stanicou a rozloženie oboch krídel solárnych panelov.
Na obežnú dráhu Jupitera má sonda vstúpiť v júli 2031, po štyroch gravitačných manévroch (prelet okolo sústavy Mesiac-Zem v auguste 2024, Venuše v auguste 2025, Zeme v septembri 2026 a znova v januári 2029) a ôsmich rokoch letu. V decembri 2034 má potom vstúpiť na obežnú dráhu okolo Ganymeda a stať sa tak prvým umelým telesom, ktoré bude obiehať iný než zemský mesiac. V roku 2035, po vyčerpaní väčšiny zásob manévrovacieho paliva, má byť misia ukončená nárazom na povrch Ganymeda.
Misia bude prebiehať súbežne s misiou NASA Europa Clipper, špecializovanou na výskum mesiaca Európa, ktorá má štartovať v roku 2024.
Náklady na celý životný cyklus misie sú v roku 2023 odhadované na približne 1,5 miliardy eur.
Prístrojové vybavenie náhľad|Schéma sondy v prevádzkovej konfigurácii s umiestnením prístrojov (a ľudskou postavou pre predstavu o mierke) náhľad|Iná schéma rozmiestnenia prístrojov náhľad|„Selfie“ snímka so Zemou v pozadí, zhotovená monitorovacou kamerou JMC1 24 minút po štarte, ešte pred rozložením solárnych panelov
JANUS (Jovis, Amorum ac Natorum Undique Scrutator) optický kamerový systém na sledovanie morfológie a procesov na povrchu mesiacov a mapovanie oblačnosti Jupitera. Disponuje 13 filtrami, zorné pole je 1,3 ° a pri snímkovaní z obežnej dráhy Ganymedu bude mať rozlíšenie až 2,4 m, pri Jupiteri približne 10 km.
MAJIS (Moons and Jupiter Imaging Spectrometer) zobrazovací spektrometer vo viditeľnom a infračervenom spektre (vlnové dĺžky 0,45,7 μm so spektrálnym rozlíšením 37 nm) na pozorovanie javov v atmosfére Jupitera a charakteristiku ľadu a minerálov na povrchu mesiacov. Priestorové rozlíšenie bude do 25 m na Ganymede a približne 100 km na Jupiteri.
UVS (UV Imaging Spectrograph) ultrafialový zobrazovací spektrograf na charakterizáciu zloženia a dynamiky exosfér ľadových mesiacov, štúdium polárnych žiar Jupitera a skúmanie zloženia a štruktúry vrchných vrstiev jeho atmosféry.
SWI (Sub-millimeter Wave Instrument) mikrovlnný spektrometer na skúmanie teplotnej štruktúry, zloženia a dynamiky atmosféry Jupitera, ako aj exosféry a povrchu ľadových mesiacov.
GALA (Ganymede Laser Altimeter) laserový výškomer na štúdium slapovej deformácie Ganymedu a topografie povrchov ľadových mesiacov.
RIME (Radar for Icy Moons Exploration) ľadom prenikajúci radar na štúdium podpovrchovej štruktúry ľadových mesiacov až do hĺbky približne 9 km.
J-MAG (JUICE-Magnetometer) magnetometer na štúdium magnetického poľa Jupitera a jeho interakcií s magnetickým poľom Ganymeda a na štúdium podpovrchových oceánov ľadových mesiacov.
PEP (Particle Environment Package) sada šiestich senzorov na charakterizáciu plazmového prostredia systému Jupitera.
RPWI (Radio and Plasma Wave Investigation) zariadenie pre výskum rádiových emisií a plazmového prostredia Jupitera a ľadových mesiacov pomocou sady senzorov.
3GM (Gravity and Geophysics of Jupiter and Galilean Moons) prístroj na štúdium gravitačného poľa Ganymedu, rozsah podpovrchových oceánov na ľadových mesiacoch a štruktúru atmosféry a ionosféry Jupitera a jeho mesiacov. Zahŕňa KaT – transpondér v pásme Ka (2740 GHz resp. 11,17,5 mm), USO – ultrastabilný oscilátor a HAA – akcelerometer s vysokou presnosťou.
PRIDE (Planetary Radio Interferometer and Doppler Experiment) experiment s využitím interferometrie s veľmi dlhou základňou (VLBI), prijímaním odrazu špecifických rádiových signálov pre výskum gravitačných polí Jupitera a ľadových mesiacov.
RADEM (Radiation-hard Electron Monitor) radiačný monitor na zaznamenávanie tokov elektrónov, protónov a ťažkých iónov v systéme Jupitera.
Slovenská participácia Vedeckí pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach vyvinuli antikoincidenčný modul (Anti-Coincidence Module, ACM), ktorého úlohou je detekcia zásahov vysokoenergetickými časticami. Je súčasťou švédskeho modulu Particle Environment Package (PEP) a má slúžiť na indikáciu zhoršenej presnosti iných meraní modulov sondy pri preletoch intenzívnymi radiačnými pásmi, prítomnými v dôsledku silného magnetického poľa Jupitera.
Galéria Trajektória
Referencie
Pozri aj Mesiace Jupitera Galileove mesiace Galileo (kozmická sonda) Juno (sonda)
Iné projekty
Externé odkazy
JUICE na webe ESA JUICE na webe ESA science & technology Sonda JUICE se vydává k Jupiteru: Co přinese první vlajková loď ESA? – popis cieľov a prístrojového vybavenia sondy na webe Astro.cz Záznam komentovaného prenosu zo štartu na webe Kosmonautix.cz
Kategória:Planetárne sondy Kategória:Sondy ESA Kategória:Prieskum Jupitera Kategória:Kozmonautika v 2023