Genrich Grigorijevič Jagoda (rusky: Генрих Григорьевич Ягода, rodným menom Jenon Gerševič Jeguda; * 19. november 1891, Rybinsk, Ruská ríša – † 15. marec 1938, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky úradník tajnej polície, ktorý v rokoch 19341936 pôsobil ako šéf NKVD, bezpečnostnej a spravodajskej agentúry Sovietskeho zväzu. Jagoda, ktorého vymenoval Josif Stalin, dohliadal na zatýkanie, ukážkové procesy a popravy starých boľševikov Leva Kameneva a Grigorija Zinovieva, vrcholné udalosti veľkého teroru. V septembri 1936 ho nahradil Nikolaj Ježov, ktorý dohliadal na realizáciu stalinského teroru až do roku 1938. V roku 1937 bol zatknutý a v priebehu roka odsúdený za údajné sprisahanie, trockizmus a špionáž na trest smrti a popravený zastrelením.
Životopis
Mladosť a kariéra Narodil sa v rodine židovského hodinára. V roku 1907 sa pridal k boľševikom. Po októbrovej revolúcii v roku 1917 pracoval v novinách Soldatskaja Pravda. V roku 1919 sa stal členom VČK (tzv. Čeky). Pracoval na Špeciálnom oddelení (OO - Osobennoe otdelenie), ktoré dohliadalo na armádu. Rýchlo kariérne postupoval. Čeka sa v roku 1922 transformovala na GPU (Štátna politická správa) a stala súčasťou Ľudového komisariátu pre vnútorné záležitosti známeho pod skratkou NKVD.
V septembri 1923 bol Jagoda vymenovaný za druhého zástupcu predsedu Felixa Dzeržinského. Keď Dzeržinskij v roku 1926 zomrel, stal sa zástupcom nového predsedu Viačeslava Menžinského. Kvôli Menžinského vážnej chorobe sa mu koncom 20. rokov podarilo získať faktickú kontrolu nad tajnou políciou. V roku 1931 bol však preradený na nižšiu funkciu druhého zástupcu predsedu.
Šéf NKVD V júni 1934, mesiac po Menžinského smrti, ho Josif Stalin vymenoval za ľudového komisára pre vnútorné záležitosti. Jagoda bol známy sukničkár a hazardný hráč. Keď bol v decembri 1934 zavraždený Sergej Kirov, Stalin rozpútal veľký teror. Úzko spolupracoval s Andrejom Vyšinským.Parrish, M., 2004, Yagoda, Gerikh Grigorevich. In: Millar, J. R. (ed.), Encyclopedia of Russian history, Vol. 4: S-Z, Thomson Gale, New York, s. 1696 - 1697 V roku 1935 zaviedol zákonom č. 00192 tzv. policajné trojky, ktoré predstavovali trojčlenné komisie, v ktorých kompetencií boli rýchle súdy nad skutočnými či domnelými „nepriateľmi ľudu“.
Jagoda dohliadal na vypočúvanie bývalých sovietskych vodcov Grigorija Zinovieva a Leva Kameneva v auguste 1936 (tzv. Moskovské procesy), čo bol dôležitý medzník v Stalinových čistkách. Stal sa jedným zo zakladateľov Gulagu, sovietskeho systému koncentračných táborov. Jagoda tiež spolu s Naftalijom Frenkeľom dohliadal na výstavbu Bielomorsko-baltského prieplavu, pri ktorej sa využívala trestanecká pracovná sila zo systému GULAG a počas ktorej zahynulo 12 00025 000 väzňov.
Pád Podobne ako mnohí sovietski dôstojníci NKVD, ktorí vykonávali politické represie, aj Jagoda a jeho blízki spolupracovníci sa nakoniec stali obeťou čistiek. Na podnet Lazara Kaganoviča bol obvinený z laxného prístupu v boji proti trockistom. V roku 1936 bol degradovaný z funkcie riaditeľa NKVD v prospech Nikolaja Ježova. Následne sa stal ľudovým komisárom pre pošty a telekomunikácie.
28. marca 1937 ho však na Stalinov príkaz zatkli. Bol obvinený zo zločinov rozvratu, špionáže, trockizmu a sprisahania. Bol obžalovaný v treťom Moskovskom procese tzv. dvadsaťjednotky, poslednom z veľkých sovietskych ukážkových procesov 30. rokov.
Na súdnom procese v roku 1938 na svoju obhajobu uviedol, že bol presvedčeným stalinistom a že bol Stalinovi verný rovnako ako Ježov. Táto obhajoba mu však nebola nič platná. Potom sa musel priznať k údajnej vražde svojho predchodcu v NKVD Menžinského a k spolupráci so Zinovievom a Kamenevom pri vražde Kirova. Navyše mu neprospelo, keď sa zistilo, že osem rokov pred procesom vyjadril sympatie k Nikolajovi Bucharinovi, ktorého Stalin vylúčil z politbyra. Bol uznaný vinným zo zrady a sprisahania proti sovietskej vláde a spolu s Bucharinom a ďalšími obžalovanými odsúdený na trest smrti. Rozsudok, poprava zastrelením, bol vykonaný 15. marca 1938.
Podobne boli prenasledovaní a popravení niektorí členovia jeho rodiny. Jeho manželka Ida Averbach bola prepustená z prokuratúry a zatknutá 9. júna 1937 „ako členka rodiny odsúdeného NKVD ZSSR“. Spolu s matkou a sedemročným synom bola poslaná na päť rokov do vyhnanstva v Orenburgu. V roku 1938, po preskúmaní prípadu, bol jej trest prehodnotený na trest smrti zastrelením. V roku 1936 zatkli a popravili aj jeho sestru Liliu.
Rovnaký osud postihol aj jeho nástupcu Nikolaja Ježova a neskôr Lavrentija Beriju. Ježova popravil v roku 1940 hlavný kat NKVD Vasilij Blochin, Beriju o trinásť rokov neskôr.
Jagoda nebol v neskoršom období po Stalinovej smrti rehabilitovaný.
Referencie
Pozri aj NKVD Gulag Veľký teror
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Dôstojníci NKVD Kategória:Sovietski politici Kategória:Politici židovského pôvodu Kategória:Sovietski ministri Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Starí boľševici Kategória:Popravení zastrelením Kategória:Popravení politici Kategória:Nositelia Radu Lenina Kategória:Obete Veľkého teroru Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy