Disociačná konštanta kyselín označuje kvantitatívnu mieru sily kyseliny v roztoku. Je to rovnovážna konštanta pre chemickú reakciu odštiepenia protónu:
HA <=> A^- + H^+
Táto reakcia sa v kontexte acidobázických reakcií označuje ako disociácia. Látka HA je všeobecná kyselina, ktorá sa štiepi na A-, konjugovanú zásadu danej kyseliny, a vodíkový katión, H+. Tento systém je v rovnováhe, ak sa koncentrácie zložiek nemenia v čase, pretože dopredná i spätná reakcia prebiehajú rovnakou rýchlosťou.
Disociačná konštanta tohto procesu je potom definovaná ako
respektíve ju možno zapísať i ako
kde hodnoty v hranatých zátvorkách reprezentujú koncentráciu danej zložky v rovnováhe. Pre jednoduchý príklad, slabá kyselina s Ka = 10−5 má log Ka = -5, takže jej pKa = 5. Kyselina octová má v rovnováhe Ka = 1.8 x 10−5, takže jej pKa je 4,755. Vyššie Ka odpovedá silnejšej kyseline, ktorá sa v rovnováhe viac disociuje. Pre vhodnejšiu logaritmickú škálu platí opak, nižšie pKa znamená silnejšiu kyselinu.
Zásady Obdobná rovnica platí pre zásady. Pre reakciu
B + H2O <=> BH+ + OH-
je disociačná konštanta definovaná ako
a teda
Hodnota pKb sa označuje ako disociačná konštanta zásad.
Rovnovážna konštanta
Disociácia kyseliny sa správne zapisuje ako reakcia s rozpúšťadlom, napríklad
HA + H2O <=> A^- + H3O^+
Rovnovážna konštanta tejto reakcie je potom rovná
a adekvátne je pK rovná
Pre zriedené roztoky však platí, že koncentrácia rozpúšťadla (v tomto prípade vody) sa prakticky nemení, takže ju možno zahrnúť priamo do konštanty. Odtiaľ pochádza zápis pre disociačnú konštantu kyselín a podobne je to i pre zásady.
Referencie
Zdroj
Kategória:Rovnovážna chémia Kategória:Kyseliny Kategória:Zásady